Nasledujúci text je zostručnením novej analýzy INESS s názvom Elektrická daň: Zásahy štátu ovplyvňujúce ceny elektriny na Slovensku. Môžete si ju ako pdf stiahnuť na stránke iness.sk/energia.

Elektrická daň

Tradične silná téma elektroenergetiky v posledných rokoch na Slovensku priťahovala mimoriadne veľa pozornosti. Zjavilo sa niekoľko prepojených tém – vysoké koncové ceny elektriny, problémy energeticky náročných podnikov podpora či naopak zdanenie obnoviteľných zdrojov energie, podpora baníctva, hrozba uzatvorenia tepelných elektrární Vojany a Nováky a iné. Práve otázku koncovej ceny elektriny však môžeme označiť za kľúčovú, keďže sa priamo dotýkajú prakticky celej ekonomiky Slovenska.

Vysoké, či nie?

Od roku 2014 prebehlo vo verejnej diskusii niekoľko prestreliek medzi Európskou komisiou a zamestnávateľmi na jednej strane a ÚRSO na druhej strane ohľadom porovnania koncových cien elektriny v Európe.

Bez ohľadu na to, ako kvalitná je metodika Eurostatu, aj alternatívne dáta (napr. z Europe”s Energy Portal) naznačujú, že minimálne v oblasti podnikových spotrebiteľov patria koncové ceny elektriny medzi najvyššie v strednej a východnej Európe.

Poradie Slovenska v koncových cenách elektriny (1 znamená najdrahšie) v rôznych odberových pásmach v (MWh/rok) za 2.polrok 2014 Zdroj: Eurostat

Elektrická daň

Môže za to aj Elektrická daň

Jednou z príčin je aj systematické ukrývanie environmentálnych, či sociálnych politík do cien elektriny. Pokúsili sme sa tento efekt kvantifikovať zavedením pomyselnej Elektrickej dane. Tá dosahuje hodnotu 26,45 €/MWh. V prepočte na bežnú domácnosť so spotrebou 2,3 MWh ročne to je 60,8€, alebo 16,3% z celkových ročných výdavkov na elektrinu.

Pre porovnanie, ak sa tento rok prenesú všetky prognózované úspory na zníženej DPH za potraviny na domácnosti, ušetrí im to zhruba 38 € ročne.

Pre rozkľúčovanie elektrickej dane sa najskôr pozrime na zložky koncovej ceny elektriny pre domácnosti.

Štruktúra koncovej ceny elektrickej energie pre domácnosti, ceny sú bez DPH. Zdroj: Cenníky ENEL a ZSE na rok 2015.

 

 

Orientačné ceny podľa cenníka pre domácnosť

1.

Cena silovej elektriny NT aj VT

30 – 65 €/MWh

2.

Mesačná platba za odberné miesto

0,65 € / OM

3.

Fixná tarifa za distribúciu

1,3 – 7,2 € / OM

4.

Variabilná tarifa za distribúciu

4 – 40 € / MWh

5.

Tarifa za straty

8,3 € / MWh

6.

Tarifa za systémové služby

7,7 € / MWh

7.

Tarifa za prevádzkovanie systému

21,8 € / MWh

8.

Príspevok do národného jadrového fondu

3,21 €/ MWh

9.

DPH

20% z celkovej ceny

Prvých 5 položiek predstavujú náklady, ktoré budú s prenosom elektriny vždy spojené, môžeme ich nazvať ako oprávnené. Otázniky vznikajú predovšetkým pri tarife za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá skrýva viaceré prekvapenia. Pri firemných odberateľoch sa v cene ešte zjavuje položka „spotrebná daň z elektriny“ so sadzbou 1,32 eur/MWh. Ako taká je všeobecným príjmom rozpočtu a preto sme ju pripojili k nasledujúcim položkám Elektrickej dane, ktoré sú väčšinou ukryté v spomínanej TPS:

Elektrická daň

Prečo sme vyčlenili práve tieto položky?

Dotácie do OZE a KVET (v hornej tabuľke súčasť TPS) – napriek tomu, že tieto dotácie sú ukryté pod hlavičkou „prevádzkovanie systému“, s prevádzkovaním systému moc spoločné nemajú. Sú nákladom environmentálnej politiky a na komerčné fungovanie trhu výroby, prenosu a distribúcie elektrickej energie nie sú potrebné. Zamyslite sa: Mali by cestujúci trolejbusov, ktoré produkujú menej emisií ako autobusy, prispievať na výrobu elektriny v teplárňach?

Dotácie na spaľovanie domáceho hnedého uhlia – dotácie slúžia na udržiavanie cca 4000 pracovných miest v Hornonitrianskych baniach, ktoré zásobujú ekonomicky neefektívny tepelnú elektráreň v Novákoch (ENO). Odhliadnuc od až paradoxnej neefektivity (cez OZE platíme za ušetrenú tonu CO2 144-270 eur, ENO zase platíme 42 eur, aby tú tonu emisií znova vyrobila), jedná sa o sociálnu politiku a nie nevyhnutnosť pre fungovanie trhu s elektrinou.

Príspevok do Národného jadrového fondu – kým príspevok prevádzkovateľov jadrových zariadení (tj. elektrární V2 a Mochovce) na ich budúce vyradenie, platený z každého inštalovaného MW je dáva zmysel (hoci o reálnosti výpočtov budúcich nákladov sa dá vždy pochybovať), odvod platený spotrebiteľmi z každej spotrebovanej MWh bez ohľadu na to, či je z fotovoltického článku, alebo vodnej elektrárne, je dôsledkom chýb z minulosti. Politici ignorovali nutnosť tvoriť rezervy. Transparentnejšie by bolo zaradiť tento účet minulých vlád (a štátneho vlastníctva elektrární, ktoré umožnilo ignorovať budúcnosť) do rozpočtu. Takisto ako dôchodkovú reformu dotujeme všetci z daní, vrátane dôchodcov, nielen tí, čo práve platia odvody.

Spotrebná daň – spotrebná daň je výsledkom snahy EÚ preniesť daňové zaťaženie z práce na spotrebu a zároveň tak vytvárať tlak na spomalenie rastu spotreby elektriny. Slovenské vlády túto myšlienku ignorovali, daň zaviedli, ale odvody neznížili. Navyše ju zaviedli v takej forme, že náklady na jej administráciu sa pravdepodobne vyrovnajú jej výnosu. V prípade, že sa túto daň nepodarí zrušiť na európskej úrovni (keďže sa jedná o bizarný relikt, plný rôznych výnimiek a s prakticky nulovým fiškálnym významom), pomohlo by jej zníženie na minimum a razantnejšie zvýšenie stropu, ktorý by zodpovedal mesačnej spotrebe aspoň 50 MWh. Vďaka tomu by boli tisícky malých podnikateľov oslobodených od zbytočnej administratívy aj nákladov.

SEPS „dividenda“ - Nevieme vyčísliť, aké by boli „prirodzené“ dividendy energetických podnikov, ak by ich spoluvlastníkom nebol štát. Podnik Slovenská energetická prenosová sústava, ktorý spravuje chrbtovú sieť vysokého napätia (SEPS), je100 % vlastnený štátom. A teda môžeme porovnávať teoretickú situáciu, v ktorej SEPS nevypláca žiadne dividendy a tvorí len zisk potrebný na financovanie priemernej výšky investícií a rezerv. Zmyslom štátnych firiem by malo byť poskytovať jasne definovaný verejný statok. Trhové činnosti produkujúce zisk, by mali náležať súkromným spoločnostiam. Vlády však príjmy zisk SEPSu využívajú na vlastné financovanie a každý rok si z neho vyťahujú dividendu. Priemerný očakávaný dividendový výnos zo SEPS pre štátny rozpočet v rokoch 2008-2017 je 32,8 miliónov eur. Pri priemernej ročnej spotrebe 28 500 000 MWh tak z každej spotrebovanej MWh platí spotrebiteľ štátu 1,15€/MWh „dividendu“. Ak by štát nepožadoval od SEPSu dividendy, ten by mohol zlacniť svoje služby za používanie siete.

Eliminácia elektrickej dane by znížila cenu elektriny o viac ako 26€ za MWh a tak pomohla zvýšiť konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva. Zároveň zvýšila transparentnosť nákladov rôznych politík. Náklady politík, ktoré sú dnes skryté v elektrickej dani, by museli byť presunuté do štátneho rozpočtu. Ten disponuje veľkým množstvom neefektívnych výdavkov a ich osekaním by bolo možné financovať náklady politík dnes prenášaných len na spotrebiteľov elektriny.

No elektrická daň je síce skrytým, ale predsa len hmatateľným finančným nákladom. formou. Investori v sektore musia čeliť väčšej prekážke, ktorá nie hmatateľná. Je ňou neustále sa meniace prostredie (G-komponent, náhle zvýšenie TPS a TSS pre samovýrobcov, zastropovanie odvodov do NJF, zmena formulácie zákona a ročný výpadok podpory pre výrobcov OZE...), čo zvyšuje rizikovosť sektoru a tým aj požadovanú návratnosť investícií. Úlohu záporného hrdinu tu hrá predovšetkým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý nielen prijíma nepredvídateľné rozhodnutia, ale ich ani primerane nesprístupňuje verejnosti. V kombinácií s vládami, ktoré energosektor využíva podľa aktuálnych potrieb na plnenie politických cieľov, to predstavuje kombináciu, ktorá výrazne brzdí investície a inovácie v tomto sektore.

Preto sme formulovali 5 odporúčaní pre hospodársku politiku v oblasti elektroenergetiky:

  1. Prestať využívať elektroenergetiku ako rýchly a lacný zdroj peňazí pre financovanie vládnych zámerov.
  2. Vyvarovať sa priameho či nepriameho dotovania nových zdrojov energie.
  3. Eliminovať Elektrickú daň, financovať politické zámery z rozpočtu a minimalizovať ekonomické škody.
  4. Ukončiť cenovú reguláciu pre dodávky domácnostiam a MSP
  5. Vytvoriť dlhodobú stratégiu energetiky spolu s partnermi

Dodržiavanie týchto odporúčaní by z dlhodobého hľadiska prospelo rozvoju elektroenergetického trhu na Slovensku.

Martin Vlachynský

Elektrická daň