Ekonómia zvieracích pudov

Ceny nehnuteľností môžu ísť iba nahor. Donedávna to vyzeralo, že ľudia si tento silný intuitívny pocit pevne osvojili. Keď náhodou boli prinútení argumentovať, typická odpoveď obsahovala úvahy, že pôdu nie je možné nafúknuť. A že populačné tlaky spolu s ekonomickou expanziou nevyhnutne povedú k zdražovaniu bytov a domov. Tieto argumenty sú preukázateľne falošné. Ale je to jedno: presvedčenie, že byty budú len drahšie, vedie k nafukovaniu bublín. Tie niekedy spektakulárne prasknú. Ako tá americká v roku 2006, čo stiahla svet do hospodárskej krízy.

Prečo?

Na neotrasiteľnú vieru vo večný rast cien bytov sa ťažko hľadá ekonomické vysvetlenie. Ak sa niekto pokúša zdôvodniť bublinu na americkom trhu, nevynechá nešťastnú úrokovú politiku centrálnej banky, rizikové finančné inovácie, ktoré zašli príliš ďaleko, a možno i politické heslá o dostupnom bývaní pre každého. Ale podľa laureáta Nobelovej ceny Georgea Akerlofa a behaviorálneho ekonóma Roberta Shillera je to časť pravdy. Možno nie najdôležitejšia.

Spomínané faktory prispeli k rastu cien. Lenže nedokážu vysvetliť ono všeobecné nadšenie v časoch boomu, bezhlavé zadlžovanie, explóziu historiek o nehnuteľnosti ako jedinečnej príležitosti. Pritom ceny domov v USA v minulom storočí reálne rástli v priemere o 0,2 percenta ročne. To z nich robí mimoriadne mizernú investičnú voľbu, nie perpetuum mobile na výnosy.

Navyše, história pozná mnoho prípadov pádu trhu nehnuteľností – ceny očividne mohli a môžu klesať. I veľmi prudko. Japonsko sa z jednej takej bubliny, datovanej do 80. rokov, hospodársky nespamätalo dodnes. No milióny Američanov (a nielen ich) na začiatku milénia tieto fakty skrátka hodili za hlavu, ak sa im vôbec chcelo počúvať. Pustili sa do realitného dobrodružstva s katastrofálnym koncom.

Aby to dávalo zmysel, treba podľa Akerlofa a Shillera opustiť pôdu ekonomickej kalkulácie a ponoriť sa do hlbín duše. Jeden z charakteristických prvkov obdobia boomu je napríklad silná dôvera – v ekonomiku, v budúcnosť, v bezpečnosť a návratnosť investícií. Fakty o zhodnotení nehnuteľností očistenom o infláciu ľudia ignorujú aj z iného dôvodu. Podliehajú peňažnej ilúzii: veď starý otec kupoval dom za 10-tisíc dolárov a dnes stojí 200-tisíc. Ako to môže byť zlá investícia?

Medziľudská komunikácia aj tak neprebieha prostredníctvom grafov a dát, ale šírením príbehov. Na ulici, v práci, pri pive, v médiách. Akademici sú k zaručeným ekonomickým pravdám „zo života“ skeptickí oprávnene. Ale čo ak tieto príbehy hýbu trhmi? Čo ak majú historky o investícii, na ktorej každý môže zbohatnúť, fundamentálny vplyv na hospodárstvo. Alebo – ešte horšie – čo ak sú súčasťou toho, ako ekonomika funguje? Potom sú ekonómovia so svojimi elegantnými modelmi nahratí.

Keynes inak

Na súčasnú podobu makroekonómie mal silný vplyv John Maynard Keynes. Meno, ktoré je dnes v médiách frekventované v súvislosti s fiškálnymi stimulmi na podporu hospodárstva. Bol to Keynes, ktorý uprostred Veľkej hospodárskej krízy 30. rokov prišiel s liekom v podobe vládnych pôžičiek a masívnych výdavkov určených na podporu agregovaného dopytu. Pretože práve neochota spotrebiteľov míňať v ťažkých časoch prehlbuje krízu a zvyšuje nezamestnanosť.

Ale makroekonómia má s pôvodným Keynesom spoločné menej, než sa zdá. Ekonómovia jeho myšlienky prepísali do matematického jazyka. Aby boli modely jednoduchšie aplikovateľné, vychádzajú z predpokladu, že za ľudským konaním sú v zásade racionálne motivácie. Čo je v rozpore s Keynesovým postrehom, že Veľkú hospodársku krízu vysvetľujú predovšetkým neekonomické motívy a iracionálne konanie poháňané zvieracími pudmi (animal spirits). Podľa Akerlofa a Shillera je čas pripomenúť si túto časť jeho odkazu.

Terminus technicus zvieracie pudy ekonómia používa na opis stavu neistoty a nejednoznačnosti. „Ale myšlienka, že krízy sú spôsobené najmä zmenou vzorcov [myslenia], je v rozpore so štandardným učením,“ píšu Akerlof a Shiller. No aktuálna kríza podľa nich o úlohe posunov v hlavách ľudí prináša dôkazy: meniaca sa dôvera, pokušenie, závisť, nepokoj, strata ilúzií a predovšetkým dramaticky odlišné príbehy. Dokopy autori v knihe Animal Spirits identifikujú päť aspektov zvieracích pudov. A opisujú, ako ovplyvňujú ekonomické rozhodnutia.

Hlavný hrdina ich teórie je práve dôvera, respektíve spätná väzba medzi ňou a ekonomikou, ktorá pôsobí ako zosilňovač hospodárskych porúch. Peňažná ilúzia vysvetľuje, prečo si ľudia nevedia poradiť s dôsledkami inflácie a deflácie. Zmysel pre férovosť ovplyvňuje spôsob, akým sa tvoria ceny a dohadujú mzdy. Sprievodným javom hospodárskych problémov býva i náchylnosť na korupčné a spoločensky škodlivé konanie. A napokon, rozhodujúcu úlohu hrajú spomínané príbehy, nielen o ľudských osudoch, ale o celej ekonomike či o krajine.

Veľké otázky

Pomocou konceptu zvieracích pudov Akerlof a Shiller vysvetľujú mnohé z kľúčových ekonomických hlavolamov. Prečo hospodárstvo podlieha krízam? Prečo majú centrálni bankári moc (a prečo sú v hlbokých recesiách bezmocní)? Prečo existujú ľudia, ktorí si nedokážu nájsť prácu? Prečo si v dlhodobom horizonte musíme vyberať medzi infláciou a nezamestnanosťou? Prečo sú úspory na starobu také náhodné? Prečo sú ceny na finančných trhoch a korporátne investície nestabilné?

Krok za krokom dvojica ukazuje, že na tieto otázky sa nedá uspokojivo odpovedať v rámci ortodoxnej ekonómie a jej mantinelov racionálnej maximalizácie úžitku. Nestačí pripustiť drobné odchýlky od „normálu“, mnohé javy nemožno vysvetliť bez centrálnej úlohy zvieracích pudov. To je i dôvod, prečo krízu predvídalo – alebo aspoň pripustilo, že niečo podobné je možné – tak málo ekonómov. Nemali k dispozícii použiteľný nástroj. Z perspektívy dnešného stavu globálnej ekonomiky sú preto najcennejšie práve kapitoly knihy o krízach, menovej politike a realitnej bubline. Ukazujú, ako hlboko sa štandardné modely a predpoklady, na ktorých sú založené, mýlia.

Pravda, od roku 2002, keď Akerlof a Shiller začali na Animal Spirits pracovať, sa mnohé zmenilo. Američania si bolestivo uvedomili, že ceny bytov nerastú do neba. Myšlienka, že spúšťačom kríz vo vyspelom svete môže byť obyčajná panika, nie je po udalostiach nasledujúcich po krachu Lehman Brothers zďaleka kontroverzná. Ani téza, že strata dôvery spotrebiteľov sa transformuje na proroctvo potvrdzujúce samo seba, ktoré ťahá ekonomiku ešte viac nadol.

I Slovensko je ukážka, ako sa dá za krátky čas prepísať príbeh o hospodárstve. Ešte pred rokom vyzeral byť najväčší problém, aby vláda nerozumnou politikou nepokazila dojem z dynamickej krajiny plnej bezstarostných spotrebiteľov a bohatnúcich investorov. Premiér vyháňal za hranice podnikateľov, ktorí platili nízke mzdy. Dnes je slovenským príbehom boj s „blbou náladou“ a zápas tej istej vlády s neduživým domácim dopytom. A premiér plánuje platiť podnikateľom, aby neprepúšťali, ale nechali ľudí doma so 60-percentnou mzdou.

Šťastný domov

Akerlof a Shiller sa nesnažia popierať zázrak kapitalizmu, ktorý dokázal množstvu krajín priniesť nebývalú prosperitu. No podľa nich môže kapitalistická ekonomika nadobudnúť rôzne formy. A ekonómovia sa príliš sústredili na opis sveta, v ktorom nie je miesto na zvieracie pudy. Ich modely nedokážu vysvetliť, prečo na trhoch eufóriu strieda hlboký pesimizmus s devastujúcim účinkom na bohatstvo národov.

To je fundamentálny dôvod, „prečo sa líšime od tých, čo si myslia, že najlepšia vláda je najmenšia vláda. A že štát by mal hrať minimálnu úlohu pri stanovovaní pravidiel hry,“ zdôrazňujú. Zvieracie pudy vedú ľudí raz jedným, raz druhým smerom. Bez intervencie bude hospodárstvo občas trpieť masívnou nezamestnanosťou a trhy opakovane upadať do chaosu. Vládu prirovnávajú k rodičovi, ktorého povinnosť je vytvoriť šťastný domov. „Úloha štátu je určiť limity, aby dieťa príliš nepodliehalo zvieracím pudom,“ dodávajú.

Tento citát je paradox Akerlofovej a Shillerovej knihy. O čo realistickejšie vykresľujú divoké fluktuácie v ekonomike, o to naivnejšie sa pozerajú na úlohu štátu. Správanie „detí“ dokáže aspoň do istej miery korigovať trhový mechanizmus „akoby vedený neviditeľnou rukou“. Je to „rodič“, ktorému často spätná väzba chýba. Politika býva aréna pre najhoršie zvieracie pudy a politici patria medzi najväčších rozprávačov falošných ekonomických príbehov.

Význam zvieracích pudov v rozhodnutiach ľudí hospodársku politiku skôr extrémne komplikuje. Presvedčiť sa o tom mohol aj taký charizmatický líder ako Barack Obama. V zásade – z pohľadu keynesiánov – robí všetko dobre. Pripravil rozsiahly fiškálny stimul, predstavil plán na záchranu finančného sektora i mechanizmy na zastavenie pádu realitného trhu. No zatiaľ to nevyzerá, že by sa mu darilo prelomiť všeobecnú skepsu. Nepresvedčivý bankový plán ju dokonca posilnil.

Vstup na územie masívnych štátnych zásahov prináša nové neistoty. Ďalší veľký makroekonóm Edmund Phelps upozorňuje, že intervencie môžu mať „nezamýšľaný vplyv na zvieracie pudy podnikateľov. Môžu sa stať akýmsi symbolom oslabovania súkromného sektora.“ Môžu zdeformovať motivácie biznismenov, narušiť ich kalkulácie, presmerovať ich energiu na boj o štátne kontrakty. Skrátka, neexistuje obed zadarmo. Ani pri vytváraní šťastného domova, v ktorom zvieracie pudy zostali za dverami.

George A. Akerlof, profesor ekonómie na University of California v Berkeley, získal Nobelovu cenu za rok 2001. Je autor jedného z najvplyvnejších ekonomických článkov The Market for Lemons, ktorý pomohol dostať do centra teórie problematiku asymetrických informácií medzi aktérmi na trhu. Spolu s Josephom Stiglitzom prispel k teórii efektívnych miezd, ktorá vysvetľuje, že zamestnávatelia platia vyššiu než trhovú mzdu, aby si zabezpečili lojalitu a produktivitu pracovníkov.

Robert J. Shiller je profesor ekonómie na Yale University a autor populárnych ekonomických kníh. V roku 2000 napísal Irrational Exuberance, knihu, kde vopred varoval, že akciový trh sa dostal do fázy nafukovania bubliny, ktorá môže prasknúť. V akademickej oblasti sa venuje aplikácii behaviorálnej ekonómie v oblasti finančných, akciových a realitných trhov.