Hroziaca recesia, úrokové sadzby na minime a ďalší rozpočtový deficit. To sú témy, ktoré sa v posledných dňoch pravidelne objavujú v médiách. V kombinácii so zúfalým stavom školstva na Slovensku, blížiacimi sa voľbami a stúpajúcej vlne populizmu zľava aj sprava to neprináša veľa optimizmu do politickej debaty. Napriek tomu existujú projekty, ktoré pomáhajú najmä mladým voličom kriticky myslieť a rozumieť váhe svojich rozhodnutí.
Ľudia majú sklon k pesimizmu, často sa rozhodujú emočne a pod tlakom naliehavosti. Vďaka historicky bezprecedentnému slobodnému prístupu k informáciám a dobe bohatej na inovácie máme však možnosti, ako sa týmto neduhom vyhnúť. Svojou troškou tak prispieva aj Ekonomická olympiáda. Pár klikmi sa študenti zaregistrujú, vyplnia online test a vďaka otázkam zameraným na prax sa veľmi rýchlo dozvedia, že ekonómia je oveľa viac ako len účtovníctvo a tabuľky s číslami. Dozvedia sa napríklad, že sociálne odvody tvoria najväčší príjem vo verejných financiách, že na podporu železníc ide oveľa viac prostriedkov ako na dávky v hmotnej núdzi, alebo že Slovensko patrí medzi pätinu najbohatších krajín sveta. Majú tak v rukách cenný nástroj – ekonomické vedomosti, ktoré im pomôžu odhaliť mýty a hoaxy v predvolebných debatách. A nielen to. Aj politickí ignoranti alebo nevoliči prichádzajú do bezprostredného styku ekonómiou. Spomeňte si na prvú výplatnú pásku, nájomný byt, pôžičku alebo lízing. Naše rozhodnutia nebudú vždy tie najlepšie, ale porozumenie ekonomickým základom nám ich môžu podstatne uľahčiť.
Ekonomické vzdelanie sa dlhé roky zanedbávalo najmä na gymnáziách. Nie je preto prekvapením, že študenti si z dvoch hodín ekonómie ročne veľa neodniesli. V rámci občianskej náuky sa totiž museli sústrediť zároveň na porozumenie Plátonovej ontologickej koncepcie, mali vedieť vymenovať znaky štátu, rozumieť pojmu kognitívna psychológia a vedieť rozlíšiť sociálnu rolu od sociálneho statusu. Toto je totiž súčasťou cieľových požiadaviek na vedomosti a zručnosti maturantov z občianskej náuky. Od mojich čias na strednej škole prešli síce roky, napriek tomu nevidieť v školskom systéme veľký posun smerom k lepšiemu ekonomickému vzdelávaniu. Dobrou správou je, že nemusíme čakať na rozhýbanie skostnateného štátneho systému. Študenti vedia sami vyhodnotiť, čo je pre nich najdôležitejšie, a to sú vedomosti, ktoré im pomôžu lepšie sa orientovať v reálnom živote. A práve na tie kladie dôraz Ekonomická olympiáda.
Problémom sú aj hlboko zakorenené neaktuálne alebo nesprávne informácie, ktoré v slovenskej spoločnosti rezonujú alebo ktoré sa učili ešte naši rodičia. Tak si mnohí ľudia dodnes myslia (a politici tomu radi podkurujú), že Rómovia poberajúci dávky ruinujú verejný rozpočet. Z údajov Ekonomickej olympiády vieme, že viac ako 90 % stredoškolských študentov nevie, že Slovensko patrí medzi pätinu najbohatších krajín sveta. Len 12 % z 1300 opýtaných študentov vedelo, že výnos dôchodkového fondu nemožno spoľahlivo predpovedať podľa predošlých výnosov. Skutočnosť, že peniaze v ekonomike tvorí centrálna banka spolu s komerčnými bankami, vedelo len 14 % opýtaných stredoškolákov. Tieto čísla možno v prvom momente vyvolajú znepokojenie, avšak len vďaka nim vieme, kde sú rezervy v ekonomickom vzdelávaní.
Ekonomická olympiáda motivuje mladých ľudí zaoberať sa ekonómiou a myslieť ekonomicky, učí ich nazerať na veci z viacerých uhlov. Jej výsledky sú tiež skvelým kompasom pre učiteľov, ktorí vedia svoju výučbu lepšie zamerať. Namiesto veľkej reformy školstva tak stačí relatívne málo k tomu, aby Slováci robili informovanejšie rozhodnutia. A tie sú žiadané najmä teraz, v čase hroziacej recesie a politických turbulencií.
Monika Budzák, INESS
