Ani označenie za jeden z najväčších ekonomických talentov sveta, osoby vyhľadávanej politikmi pre rady, potenciálne ministerské kreslo financií, post hlavného bankového stratéga, či vydanie knižného bestselleru nemusí stačiť na to, aby ste obhájili dizertačnú prácu v tejto oblasti. Presvedčil sa o tom aj Tomáš Sedláček. Dôvod? V jeho pojednaní o ekonomickej antropológii chýbali nielen vzorce a grafy, ale akékoľvek čísla. A takáto minela sa v premodelovaných akademických kruhoch neodpúšťa. Navyše, ak si dotyčný ešte k tomu dovolí kritizovať „náš“ matematický prístup! Komisia preto ašpiranta jednoducho „zazdila“.
Sedláček prináša kombináciou ekonomiky, filozofie, sociológie a etiky do skostnateného sveta ekonometrických vzorcov pekný vietor. Namiesto tradičného prístupu (teda vytvorenie matematického modelu s „X“ premennými, ktoré najlepšie zodpovedajú vnímaniu reality dotyčného, a keď sa skutočnosť ukáže ako diametrálne iná, vytvorenie iného) používa argumentačnú logiku.
Napriek tomu nemôžem povedať, že patrím k bezhraničným obdivovateľom tohto českého popularizátora ekonómie. S väčšinou myšlienok, ktoré ponúka, sa dá súhlasiť, aj keď nie sú ničím originálne. Už menej súhlasu vyvoláva jeho príklon k politickým riešeniam niektorých problémov, pre čo sa zrejme ocitol aj na zozname študentského časopisu Yale University. Áno, pán Sedláček naozaj nemá veľa odborných publikácií doma ani v zahraničí a označenie z Yalu sa značne zveličuje. No nevravte mi, že toto bola skutočná prekážka pre komisiu, pred ktorou nepochybne dokázali obhájiť ašpiranti aj s „menej náročnými“ prácami.
