V tomto blogu sa chcem ospravedlniť poslancovi Beblavému za faktické chyby v predchádzajúcom blogu a naznačiť, čo podľa môjho názoru spôsobilo ono „hluboké nedorozumění“ medzi nami.  Predtým, ako sa pustím do merita veci, začnem príkladom:

Jeden z posledných čínskych cisárov videl rozdiel medzi modernizujúcim sa Západom a Ríšou stredu. Jeden z do očí bijúcich rozdielov bol v pracovných podmienkach. Kým vo svete sa už intenzívne mechanizovalo, v Číne sa takmer výlučne využívala manuálna pracovná sila. Pohľad na milióny kuliov nosiacich košíky s hlinou pri stavbe priehrady pôsobil na zvyšok sveta ako symbol zaostávania. Preto cisár prikázal všetkým stavebným firmám zakúpiť fúriky. Tým vyvolal rozhorčenie firiem, ktoré už dávno používali na prepravu zeminy automobily. Teraz totiž museli dokúpiť aj fúriky a tváriť sa, že zeminu vozia na nich, aby zadosťučinili cisárskemu ediktu.

Potešili sa, keď cisár zomrel. Verili, že jeho nástupca nezmyselný edikt zruší. Na ich prekvapenie sa však objavil návrh nového ediktu, ktorým sa jednak potvrdzoval doterajší stav a navyše – pretože fúriky sa kradli – cisársky dvor prisľúbil, že na všetky fúriky dá napísať meno majiteľa.

Akumulovaná frustrácia majiteľov stavebných firiem vyústila do otvoreného nesúhlasu – prečo by mal cisársky edikt rozhodovať o transporte vo vnútri firmy?

Autor návrhu sa čudoval ešte viac – veď my sme povinnosť používať fúriky ani nevymysleli, ani neprikazujeme, aby si majitelia na ne písali mená sami. Tak prečo ten odpor?

Analógia je asi zrejmá. Pán Beblavý má úplnú pravdu, keď hovorí, že návrhom novely VŠ zákona sa nezriaďuje centrálny register záverečných prác, ani nepribúda žiadna nová povinnosť vysokým školám. Za to, že som to v blogu zle naformuloval, sa mu úprimne ospravedlňujem.

Nebol v tom úmysel. Spravil som chyby, keď som sa nechal strhnúť cieľom, ktorý stále považujem za legitímny – nepokračovať v obmedzovaní autonómie vysokých škôl.  Rozdiel medzi predchádzajúcim („Mikolajovým“) a prístupom, navrhovaným štvoricou poslancov existuje - a je v neprospech návrhu štvorice poslancov. Kým predtým bola povinnosť odovzdávať práce daná vyhláškou ministerstva školstva, po prijatí jeho návrhu by bola súčasťou zákona. Takže, či pán poslanec súhlasí alebo nie, prišlo by k obmedzeniu autonómie VŠ. Záväzok by totiž nadobudol vyššiu právnu silu – je niečo iné požadovať niečo vyhláškou a požadovať to isté zákonom.

Poslanec Beblavý síce uvádza vo svojom blogu, že novelu konzultoval s rektormi vysokých škôl, ale neuvádza, s ktorými. Vysoká škola manažmentu v Trenčíne asi mala byť prvá v rade, keďže má s kontrolou akademickej etiky najdlhšiu skúsenosť – oveľa dlhšiu ako ktorákoľvek iná VŠ na Slovensku. Boli by sme sa s ním veľmi radi stretli a ponúkli mu iné, vhodnejšie riešenia. Nestalo sa.

Množina, s ktorou konzultoval, asi netvorila významný podiel, keďže Slovenská rektorská konferencia na svojom zasadnutí 28. 10. 2010 novelu odmietla. Parafrázujem ich odôvodnenie:

-          „Okamžité“ zverejnenie záverečnej práce pred jej obhajobou môže viesť k zneužitiu poznatkov v nej obsiahnutých a v žiadnom prípade nie je ekvivalentom zverejnenia počas obhajoby.

-          Zverejnením môže prísť k porušeniu majetkových práv napríklad voči patentom a vynálezom, úniku firemného know-how, prezradeniu tajomstiev týkajúcich sa bezpečnosti štátu alebo osôb. Problémy môžu byť aj s medicínskymi, výchovným, etickými a ďalšími aspektmi obsahu.

-          Povinnosť študenta súhlasiť so zverejnením pod hrozbou neukončenia školy je formou nátlaku.

-          To, že sa technologickými opatreniami podarí zabrániť rozmnožovaniu uverejnenej práce, je nepravdepodobné. (V rámci diskusie k môjmu predchádzajúcemu blogu sa vraví aj o tom, prečo.)

-          Nie je jasne špecifikovaná súvislosť registrovania prác v centrálnom registri a autorských práv k nim.

-          Neustále dopĺňanie VŠ zákona o nové a nové doplnky je nesystémové.

Posledný bod naznačuje názor rektorskej konferencie, že by sa malo prestať s ďalšími pokusmi o novely a namiesto plátania dier v existujúcej legislatíve hľadať dlhodobé riešenia, predovšetkým vytvorením celkom nového Zákona o vysokých školách. V tom sa so Slovenskou rektorskou konferenciou stotožňujem.

Ak som sa Vás, pán poslanec, nechtiac dotkol, ešte raz sa Vám ospravedlňujem.