Hneď potom, ako štyria poslanci predložili návrh novely vysokoškolského zákona, prišli mi na myseľ tieto slová zo Správy Európskej asociácie univerzít: „...to, že Zákon o vysokých školách je 86-stranový dokument ... naznačuje snahu regulovať aj najmenšie detaily života inštitúcií a ich rozhodovacie procesy. V protiklade s mnohými zahraničnými partnermi, slovenské vysoké školy majú menší priestor na konanie.“

Čitatelia mojich blogov vedia, že som vytrvalým zástancom dodržiavania akademickej etiky. Preto mám radosť, že ju poslanci považujú za natoľko dôležitú, že chcú presadiť jej kontrolu. Spôsob, akým ju chcú realizovať, však považujem za nešťastný. Pripomína vyššie citovanú „snahu regulovať aj najmenšie detaily života inštitúcií a ich rozhodovacie procesy“. Ak novela prejde, zriadi sa centrálny register, ktorý bude vykonávať kontrolu originality všetkých prác od bakalárskych po habilitačné.

Osobne to vnímam ako ďalší krúžok salámy odkrajovanej z autonómie vysokých škôl. Za oveľa prirodzenejšie – a pre rozvoj autonómie VŠ primeranejšie – riešenie by som považoval požiadavku garantovať jedinečnosť prác prostriedkami vysokej školy. Každá z nich by mala povinnosť vypracovať metodiku dodržiavania akademickej etiky a systém postihov za jej narušenie – až po odoberanie podvodne získaných titulov. Pochopiteľne, odobratie potrebuje oporu v zákone. Prenos zodpovednosti na orgány vysokých škôl by pomohol text novely zostručniť: „Použitie cudzích odborných výsledkov v práci bez odkazu na originálne zdroje, sa považuje za podvod. Pokiaľ sa naň príde až po udelení titulu alebo akademickej hodnosti, všetky akademické procedúry, ktoré k nim viedli, sa považujú za nulitné.“

Konkrétna podoba verifikačných procedúr a spôsob ich uplatňovania by však mali zostať v právomoci vysokých škôl. Akreditačná komisia by mala len povinnosť analyzovať ich kvalitu a kontrolovať ich účinnosť (napríklad testovaním náhodne vybraných prác). Nespoľahlivé a nevierohodné postupy by mali automaticky vyústiť do neakreditovania školy.

Môžete si povedať: Je snáď rozdiel v tom , či sa akademická etika bude kontrolovať na škole alebo v nejakom centrálnom registri?

Podľa mňa, ÁNO a VEĽKÝ. Ak mechanizmus centrálneho registra neodhalí podvod, ale príde sa naň neskôr, funkcionári školy sa budú môcť tváriť: My nič, my muzikanti. My sme to nemohli vedieť. Keď však zlyhá nimi vytvorený mechanizmus, podobný alibizmus bude nepoužiteľný. Decentralizácia kontroly teda zvýši povedomie zodpovednosti vysokoškolských pracovníkov za akademickú etiku.

A o to nám snáď ide.