Včera som sa dozvedel, presne ako vo vtipoch, dve správy - dobrú a zlú. Až na to, že som sa ktovieako nezasmial.

Dobrá správa je, že Transparency International Slovensko a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť vydali správu o stave akademickej etiky u nás. Potešilo ma, že sa tejto problematike začal niekto systematicky a profesionálne venovať, aj to, že naša škola dopadla v hodnotení najlepšie. V správe je habadej špatných správ o stave etiky v slovenskom akademickom prostredí, ale nie tie mám na mysli.

Zlou správou dňa bola pre mňa výzva Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy EÚ. Je formulovaná rafinovane - a „príkladne" neeticky. Citujem názov a prvé dve vety: 

„Výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre vysoké školy a Slovenskú akadémiu vied s názvom Podpora inovatívnych foriem vzdelávania na vysokých školách a rozvoj ľudských zdrojov vo výskume a vývoji, vyhlásená v rámci OPV.

Dňa 29. 5. 2009 Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ vyhlásila výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci opatrenia 1.2 Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Oprávnenými žiadateľmi sú verejné a štátne vysoké školy a Slovenská akadémia vied, vrátane jej jednotlivých ústavov."

Všimnite si rozpor medzi názvom výzvy a jej druhou vetou. Podľa názvu je príspevok je určený pre vysoké školy. Druhá veta redukuje okruh oprávnených žiadateľov na verejné a štátne VŠ. Napriek viacnásobnému čítaniu som vo výzve nenašiel nič, čo by vylúčenie súkromných VŠ odôvodňovalo.

Uvedomme si, že všetky vysoké školy sa riadia tým istým zákonom. Aj akreditácia prebieha podľa jednotného kľúča, bez úľav pre súkromné vysoké školy. Grantové prostriedky musíme získavať, aj keď sme od ich zdrojov odrezaní. O tom som už písal. V danom prípade ide dokonca o zdroje z rozpočtu EÚ. Takže nepomôže ani obľúbená výhovorka na to, že súkromné VŠ nie sú financované zo štátneho rozpočtu.

Milí kolegovia z akademickej i neakademickej obce!

Posúďte: Prečo sme si rovní v povinnostiach, ale nie v právach? Kde zostala etika - či prachobyčajná slušnosť?

Alebo, keď už neberieme ohľad na etiku: Prečo sa plytvá ľudskými zdrojmi? Prečo sa chce, aby aj na súkromných vysokých školách pôsobili docenti a profesori, keď sa im nedávajú prostriedky a nástroje na adekvátne odborné uplatnenie?

Vlastne... Vie sa tu ešte niekto červenať?