Každý máme nejaké psie anekdoty, ktoré sa dobre rozprávajú, nech je psina. Pri niektorých príbehoch človeku prejde chuť smiať sa. Ako tuná.

Začiatok decembra 2016, distingvovaná pani, 72 rokov, vystúpi z autobusu, pudlík v taške. Vyberie ho von, pripne mu vôdzku a prvé, čo pes urobí, zdvihne nožičku a cvrkne si v podchode pri stanici. Mestský policajt to vidí, 15 minút zdržuje starú pani, kontroluje jej doklady a známku psa a zaplatenú psiu daň a vtom psík vykoná potrebu priamo pred ním. Ona to vezme do plastikového sáčku a odnesie do koša. Mladý policajt vypení. Pani ide na mestskú políciu a všetko porozpráva na prepážke. Uistia ju, že z toho nič nebude, lebo neurobila žiadnu chybu. No o tri dni jej príde poštou domov pokuta vo forme trestného rozkazu: 350 frankov, z toho 200 pokuta a 150 poplatok. Z takej pálky prejde smiech.

Ona sa nedá a kontaktuje advokátov a novinárov. Všetci sa zhodnú, že pokuta je neprimeraná. Áno, majiteľ zvieraťa je povinný dbať o čistotu a poriadok na verejnom priestranstve a ak tam pes vykoná potrebu, musí ju pozbierať do sáčku a doniesť do smetnej nádoby. To aj urobila. Jeden prestížny ženevský advokát začína rýpať: Ako pozbierať tri kvapky psieho moču? Počkať na najbližší dážď. A čo s poplatkom, ktorý dosahuje 75% pokuty? V danom prípade jasne ide o premenovanú novú daň.

Hovorca mestských policajtov hovorí, že to je zákon. V danom prípade mestské nariadenie. Majiteľ psa je povinný sa vyvarovať každého znečistenia verejného priestranstva a preto je v meste 21 označených parkov a parčíkov, kde pes môže vykonať potrebu. Pani sa pýta, ako to má ona vysvetliť psíkovi, že tam nie, až o 300 metrov ďalej? A zákaz všímať si múry, stĺpy, kríky a stromy?

Jeden ženevský veterinár hovorí, že ide o jasný prípad zneužitia právomoci a keby sa to stalo jemu, tak podá odpor a pôjde s prípadom pred sudcu. Mestskí policajti v Lausanne hovoria, že niečo také by nikdy nepokutovali. Ak by to bol veľký pes, ktorý opakovane nechá na chodníku nakladené a majiteľ to nepozbiera, tak áno. Potom ide o zjavnú a úmyselnú nedbalosť. Ale za tri kvapky psieho moču?

Pani zverila záležitosť prestížnemu penalistovi a je odhodlaná ísť hoci aj pred Federálny tribunál. Advokát hovorí, že ho to znepokojilo a škandalizovalo. Podľa neho ide o štátne vydieranie. Výška pokuty nezodpovedá závažnosti priestupku a výška poplatku nezodpovedá náročnosti policajného zákroku. Pasáž pri stanici nie je mramorový palác. Pár krokov odtiaľ dealeri predávajú drogy. V Ženeve by sa nemalo preháňať ako v Béziers v južnom Francúzsku, v španielskom meste Xàtiva, či v Londýne, kde sa začala tvoriť databáza ADN psov, aby sa dali identifikovať nájdené exkrementy. Ak potom pokuta zohľadní náklady, bude to poriadna pálka.

Záležitosť pôjde v prvej inštancii pred ženevský Tribunal de police, ktorý rieši malé priestupky. Dotyčná pani spor pravdepodobne vyhrá, lebo pokuta je zjavne v rozpore so všeobecnými princípmi, konkrétne s princípom proporcionality.

Dobrá viera nad zákonom

Iná aféra práve skončila v prvej inštancii pred policajným tribunálom. Majiteľ psa, ktorý v máji 2016 nechal svoju malú sučku v parku behať voľne bez vôdzky v parku Mon Repos, sa ocitol na lavici obžalovaných, lebo namietal pokutu 200 frankov a poplatok 150 frankov. Okolo šiel horlivý mestský policajt a skončilo to trestným rozkazom a trestom 2 dni väzenia v prípade, že by pokutu nezaplatil.

Majiteľ psa kauzu vyhral. Zdôvodnenie rozsudku je zaujímavé. Sudca prijal stanovisko, že aj keď majiteľ psa zákon porušil, "konal v dobrej viere" a preto vôbec nemal byť pokutovaný. Ako to je možné? Kvôli jednému listu, ktorého fotokópiu psíčkár stále nosí vo vrecku, keď ide na prechádzku so svojou malou sučkou.

List rozoslalo Mesto Ženeva majiteľom psov v decembri 2014, podpísaný je šéf mestského bezpečnostného departementu, pod ktorého spadá mestská polícia. V liste vysoký úradník informuje psíčkárov, platcov psej dane, že kvôli nedostatku parčíkov pre psov vo štvrti Pâquis - Sécheron, kde je len jeden jediný, sa bude robiť štúdia realizovateľnosti ďalších priestorov pre psíčkárov. Dovtedy majú majitelia psov venovať svojim psíkom zvýšenú pozornosť a mať ich na vôdzkach. Nadriadený všetkých mestských policajtov v liste tvrdí, že dal policajtom príkaz, aby zasiahli len "v prípade zjavného konfliktu alebo pri vzniku nebezpečnej situácie".

Majiteľ psa hovorí, že ho mestskí policajti zastavili už mnohokrát a zakaždým to bol krátky rozhovor v priateľskom tóne. Avšak 13. mája 2016, hoci agentovi mestskej polície ukázal list, to skončilo pokutou a trestným rozkazom.

Psíčkár bol tiež organizátorom petície zaslanej Mestskému úradu v decembri 2014, pod ktorú nazbieral 133 podpisov. Petícia žiadala vytvorenie bezpečného parčíka pre psov na námesti Châteaubriand, ktoré je blízko nábrežia, no priestor je malý a nie je oddelený pletivom od rušnej ulice. Pes bez vôdzky by mohol odbehnúť na vozovku, čo by bolo nebezpečné aj pre psa, i pre automobilistov. Petícia žiadala vytvorenie ešte jedného priestoru pre psov. Napríklad práve v parku Mon Repos, ktorý je omnoho väčší. V sprievodnom liste s petičnými hárkami uviedol, že popri mestskom nariadení o držaní psov na vôdzke mimo psích parkov existuje aj federálny zákon, ktorý ukladá majiteľom psov každodennú prechádzku podľa potrieb pohybu zvieraťa a pokiaľ možno slobodne bez vôdzky.

Mesto nebolo na audiencii pred tribunálom v apríli 2017 zastúpené a neprialo si uviesť žiaden komentár pre médiá ani o konkrétnom prípade, ani o prebiehajúcej štúdii. V auguste 2016 však potichu vyhovelo petícii a parčík na námestí Châteaubriand bol od ulice oddelený pletivom. Sudca preniesol oslobodzujúci rozsudok v prospech obžalovaného, ktorý sa nedopustil priestupku, lebo "dobrá viera je nad zákonom".

Všeobecné princípy, základ švajčiarskeho práva

Ako je niečo také možné? Švajčiarsky právny systém je postavený z 2/3 na nekodifikovaných ustanoveniach, ktoré vychádzajú z tradícií a zvyklostí a len z 1/3 na písanom práve. Nie je to ozajstné zvykové právo ako v anglosaskej tradícii, ale povedať "to sa prieči zvyklostiam" alebo "to sa prieči mravom" je dostatočné zdôvodnenie i pred súdom. Kantóny Appenzell Innenrhoden, Nidwald a Uri majú dokonca nekodifikované trestné zákonníky. Federálne trestné právo obsahuje všeobecné princípy i ohľadne komplicity, premlčania a podobne. Všeobecné princípy dokonca existujú aj v medzinárodnom práve, kde Medzinárodný súdny dvor OSN uplatňuje ako zdroj práva (čl. 38 Štatútu MSD OSN) medzinárodné dohody, medzinárodné zvyklosti, všeobecné princípy uznávané civilizovanými národmi a justičné rozhodnutia a kvalifikované právne doktríny.

V tomto prípade právne zdôvodnenie bolo "konanie v dobrej viere", ktoré patrí k všeobecným princípom a je chránené zákonom.

Všeobecné princípy sú spomenuté na začiatku zákonníka a majú prednosť pred ustanoveniami zákona ako vyšší právny predpis. Vďaka tomu netreba mať zo zákonníkov obrovské dlaždice, v ktorých je nemožné sa vyznať a ani netreba zákon podrobne poznať. Stačí sa riadiť dobrými mravmi (všeobecný princíp), konať v dobrej viere (všeobecný princíp) a v súlade so zdravým rozumom (všeobecný princíp).

V trestnom práve sú uznávané všeobecné princípy napríklad "nullum crimen sine lege", niet zločinu bez zákona - skutková podstata trestného činu, ktorý nie je v zákone, neexistuje. Tiež "nulla poena sine lege", niet trestu bez zákona - súd si nemôže svojvoľne vymyslieť trest. V občianskych a obchodných záležitostiach je všeobecným princípom najmä konanie v dobrej vôli. Tiež "zneužitie zákona nie je chránené zákonom", ktorý princíp zabraňuje konaniu síce v súlade so zákonom, ale ktorého účelom je spôsobiť inému škodu bez toho, aby z toho oprávnenému mohla vzniknúť výhoda, ako to robia mnohí psychopati a iní exekútori. V administratívnom práve je to najmä zákaz arbitrárnej procedúry: "svojvoľné konanie nie je prípustné". Tiež proporcionalita: "trest nesmie byť neúmerný previneniu". Vo všetkých oblastiach je to rovnosť účastníkov pred zákonom (vysvetlenie ani netreba) a legalita procedúr: "štát môže len to, čo mu zákon výslovne dovolí".

Napríklad v zákone o telekomunikáciách je všeobecný princíp zákonnosti prítomný vo forme ustanovenia, že zber dát sa môže diať len na základe výslovného súhlasu dotknutej osoby, na základe zákona alebo pri existencii verejného záujmu. Dobrá viera znamená, že zber dát sa nemôže diať bez vedomia dotknutej osoby. Účelnosť znamená, že sa zber dát môže použiť len na účel, ktorý bol oznámený a nie ľubovoľne, ako zábery z bezpečnostnej kamery na budove justičnej pokladnice Krajského súdu v Bratislave, ktoré boli posunuté médiám, lebo zachytili Lipšicovu nehodu. Ďalšie všeobecné princípy sú presnosť a exaktnosť, rešpekt osobnosti, odovzdávanie informácií zahraničným úradom.

Na všeobecné princípy akoby sa v slovenskom zákonodarstve úplne zabudlo. JUDr. Fico, docent práva, prenesie vetu o Mečiarových amnestiách, že sú síce "morálny suterén, ale ich zrušenie by bolo právnym suterénom". Ak by existoval a uplatňoval sa súlad kodifikovaného práva so všeobecnými princípmi, nebol by taký príkry rozpor medzi právom a morálkou. A práve takýto súlad je jedným z atribútov právneho štátu. V právnom štáte by samo-amnestie Doktora Mečiara v rozpore s morálkou nemali právnu platnosť a boli by bez právnej sily od samého počiatku.

A práve toto vyhlásil v oslobodzujúcom rozsudku sudca prvostupňovej inštancie, Tribunal de police. Hoci dotyčný psíčkar nemal svojho maličkého psíka na vôdzke a nebol v označenom parku pre psov a porušil tým zákon, konal v dobrej viere a nemôže byť trestaný.

Článok je možné podporiť na vybrali.sme.sk