Téma masovej imigrácie bola už značne mediatizovaná a zaoberajú sa ňou dva predchádzajúce blogy "STOP masovej imigrácii", v ktorom bol predostrený význam tohto hlasovania a "Historické referendum: iniciatíva ľudovej strany o imigrácii schválená!", o výsledkoch a možných dôsledkoch hlasovania. Geografické rozloženie hlasov zviditeľňuje povestnú Röschtigraben - rozdiel hlasovaní na jazykovej hranici. Z germanofónnych kantónov proti iniciatíve hlasovali len ekonomické centrá  Zug, Zurich a Basel-Stadt. Zurich i Zug majú ľahko nadpriemernú proporciu cudzincov: asi 25% oproti celonárodnému priemeru 23.2%. Zug je však kantónom s najnižším zdanením a preto sa sem sťahujú schránkové firmy, ktoré môžu mať produkciu inde v krajine alebo byť virtuálne ako trading, investície či konzultácie a obyvatelia majú záujem, aby ostali, prosperovali a naďalej im platili dane. V Zurichu sú sídla veľkých bánk a technologických firiem, kde pracuje veľa cudzincov. Basel je sídlom chemických a farmaceutických firiem, opäť s mnohými cudzincami, ktorí sú kvalifikovaní a pre chod firmy nepostrádateľní. Oficiálne výsledky hlasovania sú na serveri Kancelárie federálnej vlády (Bundeskanzlei - Chancellerie fédérale). Grafické znázornenie výsledkov je na infografike denníka Tribune de Genève (nespoplatnené noviny) www.tdg.ch/suisse/Les-Suisses-veulent-limiter-la-libre-circulation-/story/13798297

Výsledky hlasovaní je väčšinou možné vysvetliť za pomoci priestorových štatistík ako kombináciu troch faktorov: rozdiely pravica-ľavica, konzervatívci-liberáli a produktivisti-ekologicky založení. Takéto netradičné grafické znázornenie výsledkov ozrejmí zaujímavé paradoxy. Ani netreba testy štatistických hypotéz, je to jasné z tohto obrázku.

Na grafe je na osi X zobrazené percento odpovedi ÁNO na referendovú otázku, priesečník je na hodnote 50%. Na osi Y je percento cudzincov v kantóne s priesečníkom na priemernej hodnote 23.2%. Veľkosť kruhov dáva počet hlasov a ich umiestnenie hovorí o pomere cudzincov k pomeru kladných hlasov. Pre kantón Zurich (ZH) udávali predpovedi kladné hlasovanie a pre kantón Aargau (AG) naopak záporné, nakoniec to dopadlo opačne. To ukazuje na významné názorové presuny počas predreferendovej kampane. Na grafe je jasne vidieť paradox, že s iniciatívou súhlasili prevažne rurálne kantóny s podielom cudzincov na populácii pod národným priemerom. Niečo podobné existuje vo forme "fenoménu Žilina", keď Maďari najviac vadia ľuďom, ktorí ich v živote nevideli - racionalita potlačená do úzadia. Kantón Ticino - Tessin (TI), kde je asi 27% cudzincov, tvorí výnimku. Tam si takmer 70% voličov myslí, že cudzincov je už priveľa. Prečo to tak je, najlepšie vysvetlí mapka uchádzačov o prácu a mapka frontaliérov - cudzincov denne prekračujúcich hranicu za prácou. V kantóne Ticino je veľká nezamestnanosť, ale i veľa cudzincov a ľudia sú presvedčení, že oba javy spolu príčinne súvisia.

Na mape Švajčiarska vidíme, že najviac frontaliérov je v kantóne Ženeva, Basel-Stadt a Ticino. Nezamestnanosťou sú najviac postihnuté Ženeva, Lausanne, celá riviéra Ženevského jazera a kantón Ticino - Tessin. Mapka nezobrazuje nezamestnaných, ale žiadateľov o prácu, ktorých je viac. V čísle sú zahrnutí aj ľudia, ktorí ešte nepracovali i takí, ktorí už nemajú právo na podporu v nezamestnanosti.

Iný graf ukazuje na vzťah mesto-vidiek. Na obrázku sú znázornené obce. Priemer kruhu predstavuje počet obyvateľov, farba znázorňuje hlasovanie. Mestá a ich okolie, ktoré majú priemysel a potrebujú vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, sú voči cudzincom otvorenejší, ako vidiek. Počet obyvateľov asi bude korelovaný s typom pracovných miest. S nižšou špecializáciou sa pracovné miesto ľahšie nahradí cudzincom a pocit ohrozenia je potom vyšší. Mesto-vidiek je tiež indikátorom typu proxy pre iné parametre, najmä kultúrne. Existuje jedno Švajčiarsko kozmopolitné, priemyselné, globalistické, Švajčiarsko Nestlé, ABB, UBS a Novartis, a iné Švajčiarsko stáročné, tradičné, konzervatívne, Švajčiarsko pohľadníc pasúcich sa kravičiek, dobrého syra a zbytočnosti čokoľvek meniť. V kantóne Ticino vidíme tlak z Talianska, kde najväčšie odmietnutie bolo v dolnom cípe na hranici Como - Chiasso a v tiež v hlavnej doline pozdĺž diaľnice a železnice. Problémy kantónu Ticino s výsledkom takmer 70% v prospech iniciatívy boli z federálneho Bernu dlhodobo ignorované. Ešte spomeňme rozdiely v príjmoch: v alpskej obci Blitzingen je priemerný ročný príjem domácností 20'200 Frs, v Zurichu 66'700, v Ženeve 69'500 a celoštátny priemer je 64'825 Frs.

Hoci toto historické hlasovanie zatienilo ostatné témy, referendových otázok bolo viac a tiež dôležité. Financovanie železničnej infraštruktúry bolo schválené väčšinou ľudu 62.0% takmer všetkými kantónmi okrem Schwytz (SZ). Oficiálne výsledky sú na serveri Konfederácie a infografika v článku Tribune de Genève.

Železnice dostanú balík 6.5 miliárd frankov, z toho frankofónne kantóny 3.1 miliardy. Použité budú na renováciu železničnej stanice Cornavin v centre Ženevy, kde sa pridajú 2 koľaje, pravdepodobne v podzemí (790 mio). Na tretiu koľaj v celej dĺžke medzi Ženevou a Lausanne nezostalo, ale postavia sa aspoň krátke úseky, na ktorých sa osobné vlaky budú môcť vyhnúť súpravám IC za jazdy bez zastavenia v stanici (330 mio). Zlepší sa trať medzi Lausanne a Bernom (300 mio) a na trate medzi mestami Bern a Thun pôjde 1.3 miliardy. Ďalších 100 miliónov bude použitých na štúdiu realizovateľnosti zdvojenia tunela Lötschberg. Pri pohľade na priestorové rozloženie hlasov vidíme, že najviac sa tomu balíku tešili v mestách pozdĺž hlavných ťahov železnice, no na vidieku, kde sa jazdí po cestách, by obyvatelia uvítali viac investícií do ciest a diaľnic. Ľudová strana SVP-UDC obvinila vládu z manipulácie. Naozaj, do volebného materiálu sa dostal obrázok i s úsekmi, kde sa napokon nebude investovať nič.

Treťou veľkou témou bolo vyňatie predčasného prerušenia tehotenstva zo základného zdravotného poistenia. Základné zdravotné poistenie prestavuje zoznam poistených úkonov, ktoré sú povinné. Organizátori iniciatívy chceli prerušenie tehotenstva vyňať zo základného povinného balíka tvrdiac, že ak sa potrat bude platiť za vlastné, zachránia sa tisíce životov. Odporcovia hovorili, že sa žiadne životy nezachránia, lebo plod nie je život a že naopak sa ohrozia životy tehotných žien, ktoré pôjdu na potrat niekam do cudziny, kde to je lacnejšie, alebo si to budú robiť svojpomocne s veľkým rizikom. Náklady na prerušenie tehotenstva predstavujú menej, ako 0.03 % z celkovej sumy vyplateného poistného. V televízii bola reportáž, že asociácia organizátorov iniciatívy sídli na tej istej adrese, ako organizátori predošlých ProLife iniciatív, ktoré žiadali úplný zákaz takýchto zákrokov. Po tomto odhalení iniciatívu čakal rovnaký osud, ako tie predošlé, poriadny výprask. 69.8% voličov hlasovalo proti. Iniciatíva bola schválená len v polokantóne Appenzell-Innenrhoden, ktorý bol posledným kantónom, kde sa zaviedlo volebné právo žien rozhodnutím Federálneho tribunálu v roku 1990. Infografika je v článku Tribune de Genève, oficiálne výsledky na serveri federálnej administrácie.

Kantonálne a obecné témy

V kantóne Ženeva ľud zamietol vládny návrh zákona o predškolských zariadeniach. Ako opatrenie proti nedostatku miest sa mali zvýšiť kvóty detí na vychovávateľku. Namiesto 8 detí vo veku 2-3 roky na vychovávateľa, počet sa mal zvýšiť na 10. Pri deťoch nad 3 roky by zmena bola z 10 na 13. Ľavica a odbory zorganizovali iniciatívu, ktorá bola v referende schválená väčšinou 56.8%. Kvalita starostlivosti je nedotknutá, počet detí ostáva rovnaký a s ním ostáva i otázka, čo s nedostatkom miest. Na tú otázku referendum samozrejme odpoveď nemá.

Iný vládny návrh zákona, ktorý predostreli radikáli - liberáli PLR, mal zvýšiť zastavanosť územia a minimálne indexy využitia pozemkov. Namiesto viliek či nízkej pavilonárnej výstavby sa má stavať viac, hustejšie, vyššie, no rešpektujúc zeleň a verejné priestranstvá. V Ženeve je hustota obyvateľstva vyššia, než kdekoľvek inde vo Švajčiarsku a jedna z najvyšších na svete. Zvýšením indexu využitia sa zabráni ďalším procedúram deklasovania ornej pôdy a ochráni sa zelená koruna okolo mesta. Návrh prešiel pohodlnou väčšinou 59.7%. V mestečku Versoix 63% obyvateľov odmietlo územný plán vrátane projektu 140 nových bytov. Kantonálne referendum o zahustení zástavby pritom vo Versoix prešlo bez problémov ako vo všetkých obciach kantónu. Zato v kantóne Vaud v Chavannes-près-Renens 61% občanov schválilo územný plán s mrakodrapom vysokým 117 metrov.

V meste Ženeva bolo okrem toho mestské referendum o predaji väčšinového balíka káblového operátora 022 Télégenève - Naxoo medzinárodnej skupine UPC Cablecom za 57.5 miliona frankov, ako to plánovali úrady. To predstavuje dosť veľký balík peňazí, asi 5% ročného mestského rozpočtu 1.15 miliardy. Komunisti a odbory zorganizovali iniciatívu proti tomuto predaju, aby káblová sieť ostala verejná, lacná a aby sa zachovalo 90 pracovných miest s ňou spojených. Všetky politické strany počnúc od socialistov napravo chceli predaj realizovať. V kampani bolo veľa demagógie, zástancovia predaja hovorili, že je to dobrý predaj s vyše 20-násobným ziskom, lebo spoločnosť bola pred rokmi založená za necelé 3 milióny. Odporcovia spomínali, koľko sa do rozvoja spoločnosti investovalo z verejných prostriedkov. Obe strany majú pravdu, obe zamlčujú druhú polovicu pravdy. Firma je v dobrom finančnom zdraví a každoročne generuje zisky do mestského rozpočtu, ale socialisti v mestskej rade už s príjmom z predaja počítali a už vedeli, ako ho odborne rozflákajú.

Prieskumy iniciatíve nedávali veľkú šancu až do chvíle, keď televízia 23. januára priniesla reportáž o roztopašných šibalstvách firmy UPC Cablecom, ktorá ani nečakala na výsledok referenda a začala zákazníkom rozosielať listy, že ak nebudú výslovne proti, tak prejdú pod UPC Cablecom. Firma je známa ako neľútostný dravec, ktorý právnickými kľučkami a chytákmi zákazníka dostane do pasce a hneď ho hádže vymáhačským firmám. Jednu pani nachytala tak, že jej poslala list, na ktorý ona nereagovala a tak jej poslali dekodér, ktorý rozbalila a tým prejavila súhlas s podmienkami zmluvy. Rozľútila sa, poslala dekodér naspäť, ale vraj už bola chytená do zmluvy. Tak ju vypovedala napriek veľkému penále a šla k inému poskytovateľovi. Naštvať Švajčiarov nie je dobrý nápad. Švajčiari nemajú radi, keď ich niekto zlomyseľne chytá do pasce a radšej pascu rozbijú bez ohľadu na náklady, než aby akceptovali obmedzenie slobody. Stačila párminútová reportáž a pre UPC Cablecom znamenala prepólovanie verejnej mienky. Aj na tomto príklade vidíme, prečo by Fico vo Švajčiarsku nemal šancu.

Referendum dopadlo tak, že 53% väčšina predaj akcií zamietla. UPC Cablecom ostáva minoritným vlastníkom a od Naxoo si bude musieť káble k 80 tisíc koncovým užívateľom prenajímať. Pokútne získaní zákazníci im možno ostanú, lebo Naxoo asi nebude chcieť ísť do súdneho sporu s 49% akcionárom. Mesto bude musieť zas investovať z rozpočtu, aby sa dostalo na úroveň konkurečnej ponuky iných operátorov, ktorí už namiesto koaxiálneho kábla pracujú na internete a ponúkajú triple-play (telefón, internet, TV). UPC Cablecom v roli konkurenta ponúka 150 Mbit/s a Swisscom dokonca 1 Gbit/s na optickom vlákne.

V kantóne Fribourg - Freiburg sa hlasovalo o dvoch nových budovách pre vysoké školy zdravia a sociálnej práce a ďalšej pre políciu za 44.6 a 42.6 miliónov frankov. Oba projekty ľud schválil: 72.3 a 61.1% predstavujú pohodlnú väčšinu. Predtým boli študenti i policajti rozptýlení vo viacerých budovách. V kantóne Valais - Wallis v obci Saxon obyvatelia zamietli veternú elektráreň, no v susednej obci Charrat si svoju veternú elektráreň schválili. Obe dediny sú neďaleko mesta Martigny, ktoré je priekopníkom vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie.

V Berne schválili trojštvrtinouvou väčšinou pristúpenie k interkantonálnemu konkordátu proti štadiónovým chuligánom. Konkordát je dobrovoľná medzikantonálna dohoda o harmonizácii nejakého zákona bez jeho schvaľovania na federálnej úrovni. Aj v Berne budú tvrdšie postihovať futbalových a hokejových chuligánov, obmedzovať im vstup na štadión, zavedú sa kontroly totožnosti a telesné prehliadky pri vstupe, zákaz alkoholu a jeho predaja blízko štadiónov pred zápasmi, a možnosť prideliť či zakázať niektoré miesta notorickým chuligánom až na tri roky.

V polokantóne Basel-Stadt zaviedli kvóty na ženské zastúpenie minimálne 30% v dozorných radách firiem, ktoré kontroluje štát. Týka sa to hlavne kantonálnej banky BKB, verejných nemocníc a tiež priemyselných služieb IWB. Vo firmách, kde kantón nie je majoritný, bude musieť rešpektovať minimálne zastúpenie proporcionálne k svojmu podielu akcií. V polokantóne Basel-Landschaft schválili iniciatívu na uľahčenie prístupu k vlastneniu nehnuteľností. Po neúspechu federálneho referenda v 2012 o stavebnom šetrení na nadobudnutie nehnuteľnosti bude vďaka kantonálnej legislatíve daňová úľava na stavebné sporenie na nadobudnutie nehnuteľnosti, ale aj na rekonštrukcie bytu kvôli ochrane životného prostredia alebo pre úspory energie.

V kantóne Zurich budú môcť obce stanoviť zóny s minimálnym podielom obnoviteľných energií. Proti bola pravica, ľudová strana a liberáli-radikáli, ktorí tvrdili, že ide o neprípustný zásah do vlastníckych práv. Starostkou najväčšieho švajčiarskeho mesta ostáva socialistka Corinne Mauch. Kandidát PLR, televízna hviezda Filippo Leutenegger aspoň zabral jedno miesto Zeleným. V kantóne Solothurn si ľudia nepriali zníženie daní o 10 až 15%, ako to žiadala ľudová strana SVP. Kantonálne financie sú deficitné a opatrenie by stálo 75 miliónov ročne. V mečiaro-gašparovičovskej ústave je téma daní z referendového práva vyňatá. Francúzi zas nikdy nedokážu pochopiť, ako môžu ľudia dobrovoľne odmietnuť zníženie daní. Iný kraj, iný vrav.

V kantóne Ticino - Tessin sa ľud väčšinou 89.5% vyslovil za stratu občianskych práv pre páchateľov trestnej činnosti. Už doteraz nemohli byť zvolené trestne stíhan osoby do Štátnej rady (vláda) a do mestských či obecných rád. Teraz sa to ešte sprísnilo, pretože nositelia úradných právomocí majú väčšiu zodpovednosť. Slota či Berlusconi by už nemohli byť starostom ani v poslednej dedine.

V kantóne Uri zrušili cenzúru filmov. Komisia prestala existovať už v 1996 a stanovenie veku divákov sa uplatňovalo podľa federálnych predpisov. Teraz sa zrušil príslušný kantonálny zákon ako zbytočný.

V kantóne Luzern sa zrušila daň z nehnuteľnosti, čo bude kantonálne financie stáť 18 miliónov ročne. Iniciatívu majiteľov nehnuteľností podporovala ľudová strana, ako aj liberáli - radikáli. V kantóne Graubünden - Grisons bola naopak zamietnutá iniciatíva o zrušení cirkevnej dane pre firmy, ktorá by cirkviam znížila príjem o 8 miliónov ročne.

A napokon v kantóne St. Gallen si dve somálske dievčatká na základnej škole v Au - Heerburg budú musieť odložiť islamský závoj, ak chcú chodiť do školy. Vlani riaditeľ školy vykázal dve žiačky vo veku 10 a 12 rokov, lebo si odmietli odložiť z tváre závoj. Školská komisia prikázala rozhodnutie zrušiť, ale ľudová strana SVP s tým nesúhlasila a zorganizovala obecné referendum, ktoré bolo úspešné. Žiadne zahalené tváre na základnej škole v Au. Rodina dievčat sa odvolala, ale nemá šancu rozhodnutie zvrátiť. Vlani, keď rodičia moslimských dievčat žiadali oddelené hodiny plávania od chlapcov a odvolávali sa až po najvyššiu inštanciu, Federálny tribunál vyniesol rozhodnutie, že integrácia má prioritu pred rešpektom náboženstva.

Podrobné výsledky hlasovaní sú na serveri Federálneho štatistického úradu a dátumy budúcich referend na 20 rokov dopredu sú na serveri Konfederácie.

Najbližie federálne referendum 18. mája 2014 sa bude týkať vládneho nariadenia o rozsahu základného zdravotného poistenia, ľudovej iniciatívy "Aby pedofili už nepracovali s deťmi", o minimálnej mzde "Za ochranu primeranej mzdy" a o fonde na zakúpenie stíhačiek Gripen.

Články súvisiace s témou referenda proti masívnemu prisťahovalectvu:

STOP masovej imigrácii, 30.1.2014

Historické referendum: iniciatíva Ľudovej strany o imigrácii schválená!, 9.2.2014