K dnešnej úvahe ma priviedli dve správy. Obe sa týkajú členov Výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport NR SR.
Minulý týždeň bol na výbor predvolaný rektor Trenčianskej univerzity Miroslav Mečár. Bol ochotný vypovedať o kauze podozrivých diplomov. Na návrh poslanca Ferdinanda Devínskeho nevypovedal. Vraj by to poškodilo autonómiu vysokých škôl.
Nepoznám detaily poslancovej argumentácie, ale mám čudný pocit. Čím môže výpoveď o nekalých praktikách ohroziť iné školy než tým, že upozorní na to, čo si na ich správaní treba všímať? Či si to poslanec Devínsky uvedomuje alebo nie, ako bývalý rektor vrhol veľmi špatné svetlo na univerzitu, ktorú som absolvoval a vyše dvadsať rokov na nej pôsobil.
Osobne sa domnievam, že autonómia vysokých škôl má slúžiť ako ochrana pred bezdôvodným zasahovaním nadriadených zložiek do ich konania, ľudovo povedané, ako pred ich „buzerovaním“. Ak existuje podozrenie na trestný čin alebo krátenie daní, príslušné úrady musia zasiahnuť.
Ak sa podvody s diplomami dokážu, pôjde o zneužitie právomocí vedením fakulty a školy. Namiesto toho, aby sme sa zaujímali, ako sa to robilo a ako tomu predchádzať, člen výboru sa vytasí s „akademickou slobodou“. Pojem som dal do úvodzoviek, lebo právo páchať kriminálne činy do môjho chápania autonómie vysokých škôl nepatrí. Autonómia nesmie byť nástrojom krytia nezákonností. Nesmie sa zneužívať presne z rovnakých dôvodov, z akých by sa nemala zneužívať poslanecká imunita. V parlamente sa na veci asi pozerajú inak. Alebo sa mýlim, pán poslanec?
Šokovalo ma aj to, ako rýchlo a bezbolestne sa parlamentný výbor zhodol na zrušení rozpravy. Dnes mi svitá prečo. Maslo na hlave majú aj ďalší. Prinajmenšom „bakalár“ Kubánek by asi nebol najšťastnejší, keby sa podobné praktiky rozpitvávali.
A čo zvyšok výboru? Hlasovali za zrušenie vypočúvania rektora Mečára naozaj iba preto, lebo im na srdci leží autonómia vysokých škôl?
