Ekonomika však bude rásť pomalšie a asi v iných sektoroch, ako by sme chceli. Zaujímavé bude sledovať, aké vysoké budú dôchodky. Do verejnej debaty Slováci v zahraničí príliš neprispejú, štátna moc si bude dovoľovať viac. A v neposlednom rade, v novinách sa objaví viac a viac článkov, na ktoré budeme môcť všetci svorne nadávať. To nás bude spájať - doma aj za hranicami.
Bude to ale škoda.
Určite si nemyslím, že by sme mali voči Slovensku cítiť nejaký bezbrehý nevoľnícky záväzok. A už vôbec, že by ľudia nemali študovať, či pracovať v zahraničí. Práve naopak.
V poslednom čase som sa mal možnosť stretávať s mladými, veľmi schopnými Slovákmi žijúcimi a študujúcimi v zahraničí. Zarezonovali vo mne dve témy.
Téma prvá: Myslíme si (a je jedno či doma, alebo v zahraničí), že stačí počkať a ono sa to tu na Slovensku nejako zmení. Buď to urobí samo, alebo sa-to. Stará „zlá“ generácia odíde a potom bude konečne to zaslúžené Švajčiarsko.
Téma druhá: Stereotypy nepustia. Ľudia v zahraničí majú zväčša pocit, že tu o nich nikto nestojí . A my doma máme často pocit, že oni sa predsa aj tak určite nechcú vrátiť. „Veď, čo by tu už len robili?“
Môžeme sa s niektorou z týchto „urban legends“ stotožniť. Alebo ich môžeme postupne naleptávať.
Už druhým rokom pomáham s jedným malým experimentom. Po pilotom ročníku 2013 sprostredkúvame aj tento rok pre študentov a absolventov univerzít v zahraničí, ktorí by si chceli Slovensko vyskúšať, viac ako štyridsať pracovných príležitostí a stáží v 27 inštitúciách v komerčnom, neziskovom aj verejnom sektore. Nájdu medzi nimi veľkých ako Google, sympatických ako Martinus, dôležitých ako Transparency, či študentmi medzinárodných vzťahov vysnívaných ako Ministerstvo zahraničných vecí.
V 21. storočí by už bol asi nezmysel hovoriť čisto o „návrate mozgov“. Skôr potrebujeme ukázať, že Slovensko môže byť jednou z alternatív (ideálne atraktívnych), kde sa dá zmysluplne stráviť časť produktívneho života. Šikovní ľudia budú cestovať sem a tam. No bolo by fajn, ak by sa mali kam vrátiť. A nielen na dôchodok.
Čo preto teda môžeme urobiť?
Kúzlo jedna (výsledok zaručený): Keď sa vám v bytovke nabudúce pokazí výťah, zavolajte opravára vy. Nečakajte, že „sa-to vyrieši“. Tento princíp je voľne aplikovateľný na široké spektrum každodenných nástrah.
Kúzlo dva (výsledok zatiaľ nejasný): Ak poznáte šikovných Slovákov v zahraničí, ktorých by mohli príležitosti zaujať, dajte im vedieť. Sú tu inštitúcie, ktoré o nich stoja. Neveríte? Pozrite sa. (...a áno, áno, samozrejme nám tým pomôžete s propagáciou programu, za čo Vám budeme veľmi vďační! :)
Veľa ľudí sa aj bez našich experimentov na Slovensko vrátilo. No snáď budeme ešte všetci príjemne prekvapení, koľko ďalších si chce domovinu „vyskúšať“ a to aj po prestížnom štúdiu a otvorenej kariére v zahraničí. Hádam potom nikoho nenapadne vymýšľať neelegantné neriešenia zmluvne zaväzujúce absolventov štátnych univerzít ostať v krajine, aké zavádzajú naši južní priatelia.
Áno, stále máme X problémov od nedôveryhodnej justície, nejasnej predstave o poslaní politiky, cez veľmi konkrétnu nezamestnanosť, zmiešané vyhliadky pre školstvo, nejakú tú chýbajúcu citlivosť k čomukoľvek inému, atď. Pozrite sa ale, aké problémy riešia na Ukrajine, v Bielorusku, na Balkáne a snáď vytriezvieme z predstavy o beznádejnom Slovensku. To Slovensko tvoríme totiž my všetci.
študent Zdroj: študent
* Počet odhlásených z povinného zdravotného poistenia mladších ako 30 rokov.
Foto: Flickr.com