Nemecké dôchodky sú ako alpské ľadovce. Počas desiatok rokov pozorujeme, ako sa roztápajú, no nik proti tomu nič nerobí.

Dôchodky sú isté, trúbil do sveta kresťanský demokrat Norbert Blüm, držiteľ rekordu životnosti v úrade ministra práce a sociálnych vecí (1982-1998). Dnes ten citát znie Nemcom ako najväčšia politická lož v histórii spolkovej republiky.

Dôchodky v nemeckom priebežnom systéme isté nie sú. V roku 1971 boli ešte dôchodky na úrovni 60% mzdy, dnes to je 48%. A na obzore sa zbiehajú mračná. Dnes žije pod hranicou chudoby 16% dôchodcov. O 20 rokov to bude 21.6%, píše v správe Johannes Geyer z DIW, Nemeckého inštitútu pre konjunktúru.

Ako to je možné? Ako niečo také nemeckí politici mohli dopustiť? Ide o súbeh viacerých príčin. Jednou je zjednotenie Nemecka. Je mnoho Ossies, ako západní Nemci volajú chudobných príbuzných z bývalej DDR, ktorí po kolapse komunistického režimu prišli o prácu a novú nenašli. Buď sú neupotrebiteľní dunčovia, alebo mali proste smolu, lebo po skrachovanom štátnom podniku investori do ich okolia neprišli a nedošlo k hospodárskej obnove. Produktivita práce i platy sú na východe stále o pätinu nižšie, ako v západných Länder, spolkových krajinách.

Ďalším dôvodom sú paradoxne práve reformy trhu práce. Peter Hartz z oddelenia ľudských zdrojov koncernu Volkswagen ako poradca bývalého premiéra spolkovej krajiny Niedersachsen a neskôr nemeckého kancelára socialistu Gerharda Schrödera od roku 2002 uskutočnil štyri veľké reformy pracovného trhu. 15-členný vládny výbor sa volal Kommission für moderne Dienstleistungen am Arbeitsmarkt a predsedal mu Peter Hartz. Potom v roku 2003 prišla reforma Hartz II, v 2004 Hartz III a napokon v roku 2005 Hartz IV.

Ďalšia várka už nebola, lebo predseda výboru sa stiahol po prepuknutí škandálu s realitnými machináciami, uplácaním odborových predákov a večierkami s prostitútkami vo firemných bytoch a s Viagrou predpísanou firemnými lekármi. Kalibašter bol odsúdený v trestnom konaní na dva roky a k pokute 576 tisíc eur. Sociálny demokrat. Niektorým to môže pripomenúť niekoho známeho zo Zlatých Moraviec s podivnými právnickými diplomami a havarovaným autom pri Nitre, ktorý však odsúdený nebol.

Áno, prácu si vďaka reformám našiel každý, kto mal ruky, nohy a chuť pracovať. Lenže akú prácu. V Nemecku je 6,5 milióna pracovných zmlúv typu "minijob" s úľavou od sociálnych dávok. Čo mala byť pomoc na preklenutie ťažkého obdobia po prepustení z dobrého miesta a štartovacia pozícia pre hľadanie nového zamestnania sa stalo hlavným povolaním pre 4,5 milióna nešťastníkov, ktorí ostali uväznení v pasci malých príjmov a mizerne platených výpomocných prác. Ich situácia sa stane ešte prekérnejšou po dosiahnutí dôchodkového veku kvôli nedostatočným príspevkom. Už dnes je veľa seniorov nútených za pár centov nosiť fľaše do zberu a stáť v rade na polievku pre chudobných.

Tieto zle platené práce sú teraz atakované novou konkurenciou. Miliónmi imigrantov, ktorí sa do krajiny dovalili od leta 2015. Títo berú práce, do ktorých predtým prijímali dôchodcov, študentov a nezamestnaných hľadajúcich brigádu typu "minijob". I títo po dosiahnutí dôchodkového veku budú poberať sumy blízke životnému minimu.

A napokon vec, ktorú nebolo možné nevidieť už v časoch, keď bol ministrom práce Norbert Blüm. Silné populačné ročníky tzv. baby-boomerov zo 60-tych rokov pomaly prichádzajú do dôchodkového veku. Takže nielen štruktúra, ale i počet dôchodcov bude silno pozmenený.

Na rozdiel od ekonomických problémov počas reštrukturácie je štatistika populácie najlepšie predvídateľným ukazateľom, ktorý sa mení veľmi pomaly. Na reformy bol čas počas desaťročí. Ako pri globálnom otepľovaní, desaťročia sa nerobilo nič. Alebo len kozmetické opatrenia. Ako prikryť ľadovec v lete bielou plachtou, aby sa toľko neroztápal.

Minimálna hodinová mzda 8.50 Eur či zahrnutie materskej dovolenky do výpočtu dôchodku sú len kozmetickými opatreniami. Možnosť odchodu do dôchodku v 63 rokoch, ak poistenec už prispieval počas 45 rokov, je opatrením, ktoré stav dôchodkového systému ešte zhorší. Našťastie sa v Nemecku dôchodkový vek neobmedzil na 64 rokov, ale naopak sa zo 65 zvyšuje na 67 rokov. I to je však len kozmetika, ktorá pád systému oddiali, no neodvráti. Najväčšie škody napáchali sociálno-demokratické reformy smerom k nižšiemu odmeňovaniu s čiastočným oslobodením od sociálnych dávok. V súbehu s minimálnou mzdou vťahujú nešťastníkov do systému "minijob" s trvalými následkami pre výšku dôchodku.



V roku 2018 pripadalo na 100 ekonomicky aktívnych poistencov 31 poberateľov dôchodkov vo veku vyše 67 rokov. Po odchode do dôchodku generácie baby-boom sa v roku 2038 očakáva na 100 prispievateľov až 47 poberateľov dôchodku. Priebežný systém financovania je neudržateľný.

Nemecký dôchodkový systém je rovnaký, ako ho založil ešte Otto von Bismarck, pruský princ a prvý nemecký kancelár. V 1883 nemocenské poistenie, v 1884 úrazové poistenie, v 1889 dôchodkové a invalidné poistenie.  

Ako aristokrat a autoritatívna konzervatívna osobnosť, Bismarck neveril na socialistické reformy, ako skracovanie pracovnej doby, obmedzovanie práce žien a detí, vylepšovanie pracovných podmienok. Vraj to len povzbudzuje masy, aby žiadali stále viac a odvádza to pozornosť od samotnej práce, čo má neblahý dopad na produktivitu. Namiesto toho chcel presadiť "praktické kresťanstvo", formou ochrany jednotlivca pred veľkými životnými pohromami, dlhodobé sociálne istoty, ktoré posilnia vzťah občanov a štátu-prozreteľnosti. Od Bismarckovho návrhu predneseného v parlamente v novembri 1881 sa v priebehu pár rokov podarilo uskutočniť všetky jeho reformy, čím sa Nemecko, stále ešte tradicionalistické a hierarchicky usporiadané, dostalo na úroveň moderného sociálneho štátu.

Systém počas storočia dlhodobo fungoval, lebo boli splnené predpoklady jeho úspešného fungovania. Vysoká pôrodnosť a medzigeneračný technologický pokrok prinášajúci vyššiu produktivitu a s tým stále viac prostriedkov do systému. Avšak dnes to prestalo platiť. Rodí sa menej detí, imigrácia má nepriaznivý vzdelanostný, odborný a kultúrny profil, aký by bol potrebný k úspešnej integrácii a mnoho ľudí stratilo dôchodkové body, trimestre príspevkov do systému, kvôli výpadkom, nezamestnanosti, preškoľovaniu.

Veľká koalícia Angely Merkel sa pokúsila o reformu dôchodkového systému tak, aby sa do roku 2045 dôchodky stabilizovali na 46% priemerného príjmu, pričom dnes dôchodok dosahuje 48% príjmu. K tomu bude treba do sociálneho systému prilievať veľké sumy z daňového výberu. V roku 2030 bude potrebných 4.5 miliárd eur ročne a v 2040 už 8 miliárd. Dôchodkový vek sa musí zdvihnúť zo 65 na 67 rokov a minimálna mzda bola v 2015 ustanovená na 8.50 eura na hodinu. Príspevky do systému ostávajú nedostatočné. K dosiahnutiu decentného dôchodku treba dlhodobo zarábať nad 14 eur na hodinu. No tretina poistencov má hodinovú mzdu pod touto hodnotou.

Ozajstná reforma systému by žiadala eliminovať demografické riziko pridaním ďalších nezávislých dôchodkových pilierov ako vo Švajčiarsku. Druhý pilier, kapitalizačný, ktorý ostáva majetkom dôchodkovej pokladne, a tretí pilier, tvorený daňovo zvýhodneným individuálnym sporením, kde kapitál ostáva majetkom sporiteľa a môže sa dediť. Kapitalizačný pilier nepodlieha demografickému riziku, ale výnosy sú vystavené výkyvom trhov. K takejto reforme sa doteraz nepristúpilo.

Okrem toho odklad odchodu do dôchodku má zmysel len vtedy, ak zníži riziko chudoby, ako upozorňuje Johannes Geyer v inej správe DIW. Liberáli vo Švajčiarsku navrhujú flexibilný odchod do dôchodku, lebo jednotlivec vie lepšie, čo chce a čo potrebuje, ako to zaňho vie štát.

Text bol inšpirovaný článkom "Nemecko sa pripravuje na príchod masovej chudoby" v Tribune de Genève z 22. 9. 2019.