Slovenské zdravotníctvo dnes trpí kombináciou dvoch smrteľných chorôb: neefektivity a problematickej kvality. Ak sa nikto neujme ich liečenia, skončíme s obrovskými výdavkami na liečbu, ktorá bude čoraz menej fungovať. Dobrou správou je, že kompetentní si tento neželaný stav zdravotníctva začínajú uvedomovať. Ministerstvo zdravotníctva si v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky v projekte Hodnota za peniaze dalo za cieľ nájsť opatrenia, ktoré znížia počet  odvrátiteľných úmrtí o 15 % na úroveň priemeru Česka, Poľska a Maďarska a v konečnom dôsledku aj zredukujú výdavky v zdravotníctve. Ak majú byť financie v zdravotníctve vynaložené efektívnejšie,  je podľa autorov štúdie nevyhnutné definovať základnú časť zdravotnej starostlivosti, hradenú  z verejného zdravotného poistenia a vytvoriť priestor pre pripoistenie, ktoré zvýši tlak na efektívnosť.

Neefektívnosť v slovenskom zdravotníctve skutočne patrí k zásadným problémom. Dva príklady neefektivity úvodom. Na Slovensku máme zákonom zadefinovanú minimálnu sieť nemocníc a poskytovateľov starostlivosti. Aby poisťovňa splnila svoju zákonnú povinnosť musí uzatvárať zmluvy aj s poskytovateľmi, ktorí poskytujú nekvalitnú liečbu  . Kým sa tejto skostnatenej konštrukcie nezbavíme, nepomôže nám ani plánované DRG. Skúsenosti zo zahraničia pritom ukazujú, že ak sa poisťovniam ponechá možnosť hodnotiť efektívnosť a kvalitu poskytovateľov v jednotlivých špecializáciách a podľa toho ich zazmluvňovať, v dôsledku konkurencie na trhu postupne vzrastie kvalita pre pacienta.

Ďalší príklad. Na Slovensku chodíme ležať do nemocnice častejšie ako v krajinách OECD. Dokonca v posledných mesiacoch sme zaznamenali, že z ničoho nič počet hospitalizácií prudko narástol. Nie, Slováci nepodľahli žiadnej novej epidémii. To sa len poskytovatelia snažia umelo zvyšovanými počtami hospitalizácií (namiesto využitia ambulantnej liečby alebo  jednodňovej chirurgie) získať finančné zdroje na pokrytie svojich vysokých nákladov.

Ako teda zlepšiť efektivitu v slovenskom zdravotníctve? Jedným z nevyhnutných krokov je definovanie toho, čo je základný  štandard zdravotnej starostlivosti. To pomôže v prvom rade pacientom, ktorí tak budú presne vedieť, na čo majú nárok.

Základom zdravotného systému musí naďalej zostať solidárny princíp pre financovanie náročnej základnej zdravotnej starostlivosti. Ak sa má zvýšiť efektivita vynaložených financií, a tým pádom aj kvalita liečby, je však nevyhnutné  vniesť do systému prvok individuálnej zodpovednosti za svoje zdravie. To je úloha pripoistenia, do ktorého sa dá vyčleniť taká zdravotná starostlivosť, ktorá neoslabuje solidaritu a zároveň umožňuje každému občanovi starostlivosťou o vlastné zdravie znižovať výdavky navyše. Typickým príkladom sú zuby: nie je dôvod, aby ľudia solidárne doplácali na starostlivosť niekomu, kto sa o svoje zuby nestará. Už dnes na Slovensku ľudia za zubné ošetrenie doplácajú a pripoistenie im dá možnosť pokryť aj nečakane vyššie výdavky stabilnou poistnou platbou.

Aj keď je zdravotníctvo podľa ústavy bezplatné, podľa štatistík dopláca každý z nás ročne viac ako 300 eur. A v prípade nečakaných zdravotných problémov ešte oveľa viac. Doplatky však nie sú nijako definované, človek nemá šancu dopredu odhadnúť, koľko peňazí bude musieť vytiahnuť z vlastnej peňaženky. Je nevyhnutné v poplatkoch poupratovať a práve pripoistenie je metla, ktorá nám s tým pomôže. S pripoistením vie každý presne, koľko a za čo platí mesačne a má výdavky pod kontrolou. Presne to je dôvod, prečo si približne 8 z 10 Holanďanov dobrovoľne uzatvára zdravotné pripoistenie.

Ak chceme mať na Slovensku efektívne, a tým aj kvalitnejšie zdravotníctvo,  musí štát nastaviť podmienky tak, aby vznikla na trhu dostatočná konkurencia a poisťovne ponúkli ľuďom na výber pripoistenie podľa ich  individuálnych potrieb. Tým pádom obmedzíme verejné výdavky, zavedieme väčší poriadok  a zároveň dáme ľuďom motiváciu starať sa o svoje zdravie. A to je jeden z kľúčových krokov, ako zlepšiť kvalitu v zdravotníctve.