Pred supermarketom v Edinburghu stojí „esbéeskár“ a zakaždým keď jeden zákazník vyjde von, pustí ďalšieho dnu. Prší a rad sa ťahá cez celú ulicu, ľudia dodržiavajú povinné dvojmetrové rozostupy.

Inak je celé mesto prázdne, len pár ľudí venčí psov pri pláži. Británia, aj keď neskoršie než iné štáty, cíti dopad pandémie COVID-19.

Spojené kráľovstvo bola ešte pred štyrmi týždňami jednou z krajín, ktoré podceňovali závažnosť a dopad aktuálnej situácie. Radšej sa odvolávali na „stádovú imunitu“ a prvoradosť ekonomiky.

Dosť oneskorené opatrenia

No aj ekonomika napokon musela ísť bokom, keď v pondelok 23. marca premiér Boris Johnson v priamom prenose vyhlásil nové sprísnené opatrenia. Všetky obchody sú zavreté, samozrejme s výnimkou potravín a lekární, ľudia majú povolené chodiť von iba za účelom nákupu potravín a liekov.

Ak si chcú zabehať vonku, ísť na prechádzku alebo na bicykel, oficiálne môžu iba raz za deň. Samozrejme, polícia niekomu  ťažko dokáže, že dnes už bol raz vonku, ale napriek tomu policajné autá patrolujú v uliciach, zastavujú ľudí a autá a pýtajú sa kam majú namierené. Hlavne sa však snažia rozohnať skupiny ľudí a zhromaždenia.

A už bolo načase, lebo zatiaľ čo Slovensko zatváralo hranice, Briti si futbal a zábavu nenechali len tak vziať. Dokonca keď sa bary a reštaurácie povinne zatvorili, väčšina ešte ponúkala zľavy a free drinky ako poslednú príležitosť vyjsť si von pred lockdownom, len aby potom zákazníkov o polnoci poslali domov.

No teraz, ako počet prípadov rastie stúpajú po tisícoch každý deň, niektorí možno ľutujú svoje rozhodnutie liberálne bojovať o svoju slobodu nehľadiac na riziká.

Johnson – nepodarený hrdina na kyslíku

Iróniou je, že predseda vlády Boris Johnson, ktorý sa odvolával na stádovú imunitu a robil veľmi málo aby situácii pomohol, sa sám nakazil koronavírusom. Pred pár týždňami sa ešte chválil tým, že počas návštevy nemocnice si potriasol rukou s každým, aj s pacientmi s vírusom. Potom bol však sám  hospitalizovaný, previezli ho na oddelenie intenzívnej starostlivosti a istý čas musel dostávať kyslík.

Počas práceneschopnosti premiéra zastupoval minister zahraničných vecí, Dominic Raab. Ten sľúbil, že vláda bude robiť 100 000 testov denne na konci apríla, no ako to tak doteraz vyzerá, to číslo presahuje len niečo cez 20 000. Väčšina populácie sa teraz nemá možnosť dať otestovať, pretože testy sú rezervované striktne pre pacientov v nemocniciach, lekárov, sestry a kľúčových pracovníkov.

To vzbudzuje otázku, aké presné sú oficiálne čísla nakazených osôb, keď vláda nemá šancu poriadne šírenie vírusu monitorovať bez rozsiahleho testovania.

Anglických chalupárov nevítajú s nadšením

A ako Briti zvládajú lockdown po takmer mesiaci? Tu v Škótsku sú ulice naďalej prázdne, jedla je dostatok, aj keď výber je stále obmedzený, hlavne čo sa týka mäsa, zeleniny, droždia a alkoholu, ale aspoň sa dá kúpiť toaletný papier.

Londýn a iné veľkomestá sú na tom omnoho horšie, a tak ľudia z nich utekajú do svojich víkendových domov na vidieku, hlavne vo Walese a Škótsku. To však podporuje šírenie vírusu do odľahlých oblastí, ktoré by inak boli celkom bezpečné. Hlavne tu v Škótsku sa zazerá na Angličanov viac ako zvyčajne.

Pre mnohých hlavne starších Britov nové opatrenia prinášajú osobitné problémy. Je jednoduchšie zostať doma, ak si je človek schopný objednať donášku potravín cez internet, no staršia populácia sa musí spoľahnúť na pomoc od svojich príbuzných, ktorí by im objednali jedlo. Mnohí však nemajú ani internetbanking, aby im mohli vrátiť peniaze za nákup.

Navyše, obchody sú vyťažené do posledného zamestnanca. Aj keď menšie lokálne obchody, nielen veľké reťazce, teraz ponúkajú možnosť donášky, je náročné nájsť v kalendári donášok voľný termín..

Objednávky v Tescu sú napríklad kompletne obsadené na celé tri týždne. A tak  ľudia vždy po polnoci čakajú v online rade, aby si chytili miesto na nový deň, ktorý sa práve otvára. Je to neveselá realita.