Od roku 2010 sa sprísňujú normy v súlade s dohodou európskej únie o znížení emisií do roku 2020 o 20%. Od 1.1.2016 máme stavať podľa prísnejších energetických noriem pre budovy. Merania energetickej spotreby z Rakúska realizované od 90-tych rokov ukazujú, že energetická hospodárnosť ide ruka v ruke s ekonomickou hospodárnosťou.
Nové požiadavky na hodnotenie energetickej náročnosti budov
Budúci rok (2019) sa začnú projektovať budovy, ktoré budú musieť spĺňať energetické normy takmer nulových budov ( Európska smernica 2010/31/EU). Sú ľudia na Slovensku či v Čechách pripravení dané normy plniť? Vyplatí sa im to? Je pre ľudí výhodnejšie, ak sa štandardy zvýšia alebo zmiernia?
Celá politika znižovania emisných noriem má dve roviny. Prvou je norma ekologická a teda LCA (life cycle assesement-celková ekologická stopa stavby) a druhá je ekonomická. Pozrime sa na ekonomickú normu.
V súčasnej dobe vynakladá priemerná slovenská či česká domácnosť cca 33% príjmu na bývanie. V západnej EÚ pripadá na náklady na bývanie 40% príjmu. Do tohto príjmu patrí okrem nehnuteľnosti aj spotreba energií či daň z nehnuteľnosti. Dane ovplyvníme len minimálne. Kvalitu realizovaného domu či bytu však ovplyvniť vieme, externým stavebným dozorom. Energetickú triedu a teda spotrebu domu vieme ovplyvniť vlastným výberom. Energetickú triedu (spotrebu energií) a cenu staby je treba chápať ako spojené nádoby. Ak dám menej jednej strane (stavba), budem musieť dať viac druhej strane (energie).
K stavbe domu alebo výberu bytu je vhodné pristupovať s prihliadnutím na obe zložky bývania. Ak si staviam energeticky pasívny dom, investujem viac do výstavby. Ak si postavím "len" nízko-energetický dom, budem investovať viac do energií a teda energetických spoločností. S menšou potrebou prichádza viac slobody. Preto je pasívny dom viac slobodným bývaním, ako nízko-energetický.
Ako sa však prejaví nižšia spotreba pasívneho domu na celkovej bilancii
Vezmime si za príklad dva na pohľad identické domy v rôznych energetických triedach. Spotreba 30 € mesačne vs. 120 € mesačne. (viď graf nižšie). Nakoľko je vaša aktuálna spotreba odlišná od 120 € mesačne posúďte sami. Z grafu je čitateľné, že pri spotrebe za mesiac či rok sa žiadna dramatická zmena neudeje. Rozdiel však nastáva už pri 10-tich rokoch užívania domu. Ušetrených 8250 € aj s prihliadnutím na náročnejšiu stavbu (pri rátaní splátok hypotéky) je slušná suma, ktorá poteší. Dom si však staviame v Európe na 50 rokov. Po 50-tich rokoch je už ušetrená suma za energeticky pasívny dom tak výrazná, že pri tomto prepočte by si každý človek zvolil energeticky pasívny dom. Ušetrených 66 000 € za 50 rokov bývania je zaujímavá suma. Rozdiel medzi bývaním v nízko-energetickom a pasívnom dome môžte investovať do energetických spoločností, alebo za ušetrené môžte spoznať svet. (Priemerná cena energií v Slovenskej domácnosti. zdroj: numbeo.com)
Je pasívny dom výhodou?
Nie vždy musí byť pasívny dom výhodný pre každého. Pre koho môže byť nízkoenergetický a lacnejší dom výhodný? Ak máte nižší rozpočet na výstavbu a potrebujete bývať dočasne v menšom (pred založením rodiny), je vhodné siahnuť aj po "energetickom žrútovi". Zvlášť ak začínate pracovať a máte dočasne základný príjem a teda aj nižšiu ponuku na hypotéku. Život sa však rýchlo mení a časom môžte siahnuť aj po pasívnom dome a ušetriť tak na celkových nákladoch.
Ušetrené náklady počas 10, 25 či 50 rokov užívania pasívneho domu voči nízkoenergetickému domu Zdroj: https://sk.pinterest.com/pin/574842339935897233/
Spotreba nízkoenergetického domu je odhadovaná. Za túto premennú si môžte dosadiť svoju spotrebu.
Zaujímavé čísla:
- zo spotreby energie Slovenska prislúcha 40% stavbám a teda aj 40% produkcie CO2. Priemer EÚ je 33%.
- LCA posudzuje bilanciu CO2 od kolísky po kolísku vrátane výstavby, užívania a recyklácie. Je to hodnotenie ekologickej stopy nášho bývania. Únia zvažuje povinnosť LCA pre každú stavbu.
- zadržaním vody na strechách či fasáde dokážeme mať viac rastlín a teda rozkladať viac CO2. Intenzívna zelená strecha dokáže zadržať až 170L/m2. Zmizli by bleskové povodne z obcí.
