Keď v decembri minulého roka vystúpila cena bitcoinu na svoje doterajšie maximá, podobne ako mnoho iných nocoinerov som si „ búchal hlavu o stôl ”, nad premárnenou príležitosťou ľahko nadobudnutého zisku. Bolo by však veľkou chybou sústredovať všetku našu pozornosť na kryptomeny a prehliadať technológiu blockchain, ktorú bitcoin používa. Tá môže čoskoro výraznym spôsobom ovplyviť budúcu podobu sociálnych interakcií a pracovných činností . 

Blockchain – nová univerzálna technológia?

Podľa známeho investora v oblasti startupov Marca Andreessena má technológia blockchain potenciál ovplyvniť svet podobným spôsobom, ako to urobil nedávno internet. Blockchain sa môže stať ďalšou univerzálnou technológiou, ktorá svojim nástupom zasahuje do všetkých existujúcich odvetví priemyslu a služieb.

Univerzálne technológie, ako napríklad tlačiarenský stroj, parný stroj, elektrina, počítač, internet, však neboli len inováciami, ktoré zmenili podobu pracovných činností. Univerzálne technológie vytvárajú v spoločnostiach nové sociálne interakcie a menia náš spôsob života. Tlačiarenský stroj napríklad odstránil monopol centrálnej autority na informácie, parný stroj spôsobil presun ľudí z dedín do miest a internet zásadným spôsobom decentralizoval zdieľanie informácií, tvorbu zábavy a sociálnych interakcií.

Nové ekosystémy

Rozšírenie blockchainu môže zásadným spôsobom zmeniť tradičný ekonomický model producent - sprostredkovateľ (obchodník, regulátor, certifikačná autorita) - konzument . V nových ekosystémoch technológia blockchain významne redukuje potrebu sprostredkovateľa (obchodníci, banky, právnici, štátne regulačné orgány) z čoho budú profitovať ako poskytovatelia služby, tak aj konzumenti.

V podobe blockchainu získavame jedinečnú technológiu, ktorá dokáže výrazným spôsobom podporiť nárast inovácií a ďalší ekonomický ra st. A nielen to . Rozšírenie blockchainu umožní decentralizovanejšie spôsoby komunikácie medzi ľuďmi, čo v dlhodobejšom horizonte bude viesť k poklesu potreby po autoritatívnych formách riadenia.

Svet pred blockchainom

Aj keď celý svet pozná a hovorí o bitcoine, to, čo je pre nás dôležité, je technológia blockchain, na ktorej je bitcoin postavený. Kryptomenu bitcoin si pre jednoduchosť predstavme ako jednu z množstva appiek blockchain technológie.

Kryptomenu bitcoin, ktorú v roku 2008 uviedol na scénu tajomný Satoshi Nakamoto nebola inovácia, ktorá sa zjavila z ničoho. Vzniku bitcoinu, resp. blockchainu, predchádzalo paralelne riešenie rôznych problémov, ktoré vznikli pri používaní internetu. Medzi ne patrila napríklad emailová ochrana správ kryptovaním, vytvorenie peer to peer sietí, či decentralizované skladovanie dát. Programátori Adam Back a Hal Finney navrhli v 90. rokoch minulého storočia systém Hashcash na eliminovanie spamov, ktorý sa stal základom pre konsenzuálny a decentralizovaný mechanizmus Proof of work . A krypto-anarchisti Wei Dai and Nick Szabo ešte v 90. rokoch minulého storočia vytvorili prvé digitálne peniaze B-peniaze a Bit Gold, akýchsi predchodcov bitcoinu.

Každopádne pred príchodom blockchainu nebolo možné na internete bezpečne a nemenne vykonať transakcie spojené s digitálnym vlastníctvom, (digitálne podpisy, peniaze, zmluvy, akcie, digitálna forma fyzických aktív- napr. automobily a domy) medzi dvomi stranami bez prítomnosti tretej strany ( banka, internetový obchod, štátny orgán ).

Vytvoriť dôveru medzi neznámymi osobami v nedôveryhodnom prostredí, akým je internet, bol medzi programátormi, vedcami, kryptoanarchistami označovaný ako problém double-spending(u) alebo problém byzantských generálov . Ten sa podaril vyriešiť až spomínanému tajomnému Satoshimu Nakamoto pomocou blockchainu, ktorý vznikol ako rekombinácia peer-to-peer sietí, kryptografických algoritmov ,  distribuovaného ukladania dát a decentralizoaných konsenzuálnych mechanizmov .

Podľa vedkyne Primavera De Filippi sa blockchain tak stal prvou technológiou, ktorá vyriešila problém vytvorenia dôvery medzi dvomi stranami v nedôveryhodnom prostredí, akým je internet, bez účasti tretej strany.

Ako funguje blockchain?

Blockchain si môžme predstaviť ako „účtovnú knihu“ resp. chronologickú databázu transakcií zaznamenávanú na rôznych počítačoch v sieti. Do „ účtovnej knihy ” sa zapisuje každá jedna transakcia alebo výmena hodnôt medzi užívateľmi a všetci túto transakciu môžu skontrolovať.

Každý blockchain je zašifrovaný a usporiadaný do menších dátových súborov označovaných ako bloky. Jednotlivý blok obsahuje informácie o určitom počte transakcií, odkaz na predchádzajúci blok v blockchaine a taktiež obsahuje aj odpoveď na zložitý matematický problém.

Kópia blockchainu je uložená na každom počítači v sieti a tieto počítače sa periodicky synchronizujú, aby sa uistili, že všetky majú rovnakú zdieľanú databázu. Blok nových dát je pridaný do blockchainu až po dosiahnutí konsenzu všetkých počítačov v sieti o platnosti transakcie. Konsenzus v rámci siete sa v prípade bitcoinu dosahuje prostredníctvom algoritmu proof of work . Po pridaní nového bloku do blockchainu, tento blok už nemôže byť spätne odstránený.

Využitie blockchainu

Blockchain technológia sa môže využívať v každom odvetví priemyslu a služieb. Len námatkovo pár príkladov jej využitia.

Finančnné služby

Technológia blockchain umožňuje prevádzať rýchle bezpečné a transparentné platby. V prípade obchodovania medzi firmami, blockchain nielen ušetrí financie poskytované tretej strane, ale aj uľahčí evidenciu transakcií a zníži rôzne byrokratické procesy, v rámci firemných procesov.

Voľby
Najväčšou prekážkou pre aplikáciu volebných on-line procesov je podľa kritikov ich bezpečnosť. S využitím blokchainu by tento problém odpadol, a naviac blockchain by mohol podporiť aktívnejšiu účasť občana vo verejnom priestore.

D ecentralizovaný notár
Jednou zaujímavou funkciou bloku je funkcia časového označenia. Celá sieť v podstate overuje stav údajov v určitom časovom okamžiku. Ako dôveryhodná decentralizovaná sieť potvrdzuje existenciu (niečoho) v stanovenom čase, čo je ďalej preukázateľné v súdnom konaní. Blockchain by tak mohol nahradiť nie veľmi lacné notárske služby.

Ojazdené autá

Zoberme si svätý grál slovenských vodičov, a to problém so stáčaním tachometrov. Technológia blockchain by tento problém dokázala raz a navždy vyriešiť. Pomocou nej by mali kupujúci ojazdeného auta dôveryhodný zdroj o evidencii servisných záznamov alebo o tom, či auto nebolo havarované. A to všetko bez závislosti na tretej strane, napríklad autoservisu, autobazári, firme overujúcej stav a pôvod auta.

Blockchainom k decentralizovanej ekonomike

V poslednej dobe sa vedú vášnivé diskusie o peer-to-peer či zdieľanej ekonomike, ktorej symbolom sú Uber alebo Airbnb. Aj keď tieto aplikácie umožňujú jednoduché poskytovanie služieb, v pozadí stojí tretia strana, ktorá vyberá nie malý poplatok(Uber, Airbnb). Vďaka blockchainu však vieme tieto poplatky výrazne znížiť, z čoho profitujú, ako poskytovatelia služby, tak aj spotrebitelia.

Nie je to len Uber či Airbnb, ktorý si strháva svoj podiel za svoju poskytnutú službu od oboch strán. Svoje percentá si účtujú finančné inštitúcie (Visa, Master Card), iná inštitúcia spoplatňuje poplatok za medzinárodnú platbu či konverzný poplatok, čo znamená, že 15-30 % z poskytnutej služby ide tretej strane . Niektoré startupy, ako napríklad Bee Token , Origin založené na blockchaine, sľubujú výrazné zníženie týchto poplatkov na úroveň 1-4 %. Na základe blockchainu tak môže vzniknúť ekvivalent Uberu, Airbnb, Amazonu, Pay Palu, atď.

Podobnou cestou idú rôzne technologické firmy a samotní výrobcovia áut, ktorí sa intenzívne pripravujú na príchod autonómnych áut. K zavolaniu autonómneho auta by stačila blockchain-appka od výrobcu a tento druh služby by tak bol bez akéhokoľvek sprostredkovateľa .

Blockchain technológia ponúka unikátnu možnosť ako rozširovať decentralizovanú ekonomiku aj na požičovne áut, online internetové obchody, rôznorodé finančné produkty alebo prenajatie prázdneho miesta na našom disku .

Bockchain sa tak môže stať disruptívnou technológiou, dokonca aj pre tak tradičnú profesiu, ako sú obchodníci a díleri. Ak by dnes žil Karl Marx, stavil by som sa s vami, že by sa dnes pohyboval v komunite kyber-anarchistov a vymýšľal by nejakú blockchainovú appku.

Smart contracts

Aj keď v súčasnosti sú najpopulárnejšie blockchainovou appkou kryptomeny, budúcnosť blockachainu patrí appkám vo forme „inteligentných zmlúv”.

Tento termín ako prvý použil techno-libertarián Nick Szabo v roku 1994. Smart contract je digitálna zmluva, teda obchodná dohoda dvoch alebo viac strán, ktorú dokáže softvér vyhodnotiť a previesť. Príkladom vykonania obchodnej dohody môže byť nielen prevod peňazí, ako to funguje pri kryptomenách, ale aj poistná či úverová zmluva, predaj nehnuteľnosti, atď.

Na vytvorenie digitálnej zmluvy poskytujú platformy Ethereum, Hyperledger, Counterparty, bežným užívateľom intuitívny skriptovací jazyk, kde pomocou jednoduchých pravidiel If Then popíšu obe strany obsah a jednotlivé kroky obchodnej zmluvy.

Napríklad startup Slock.it vyvinul aplikáciu na prenájom bytov, v ktorom sa dvere apartmánu automaticky otvoria, ak turista zaplatí depozit a dvere overia túto informáciu cez blockchain.

A namiesto ohromných energetických monopolov, by mohol v budúcnosti vzniknúť systém založený na blockchaine, kde by aj jednotlivé drobné domácnosti zo solárnými panelmi mohli predávať elektrickú energiu iným účastníkom siete.

Decentralizované autonómne organizácie

Smart kontrakty nám však umožňujú ísť oveľa ďalej. Pomocou inteligentných zmlúv môžeme vytvoriť decentralizovane autonómne organizácie. Namiesto tradičnej hierarchickej štruktúry tak pomocou blockahinu dokážeme vytvoriť komunity či firmy, bez klasickej organizačnej štruktúry ted bez CEO, manažérov alebo kontrolných a výkonných orgánov. O návrhoch, ďalšom smerovaní sa rozhoduje verejne pomocou hlasovania jednotlivými členmi komunity, čo je nielen rýchlejšie, ale aj transparentnejšie.

O prvé lastovičky takýchto DAO organizácií sa pokúšajú platformy ako DASH komunita zaoberajúca sa kryptomenami, známejšia DAO komunita Ethereum či sociálna platforma Steemit.

Technológia, ktorá generuje dôveru medzi ľuďmi

Ekonóm Adam Smith tvrdil, že jednou z dôležitých inovácií v histórii ľudstva bol vznik špecializácie práce. Vďaka nej je každý z nás producent a konzument zároveň. Venovať tak viac času určitej špecifickej činnosti nám umožňuje získavať viac znalostí a zručností. Spoločnosti s vysokou mierou špecializácie práce tak môžu generovať viac inovácii a zhromažďovať viac užitočných znalostí, než spoločnosti s nízku mierou špecializácie práce. Negatívnou stránkou špecializácie práce je však možný podvod zo strany iného špecialistu.

Internet je typickým príkladom prostredia, v ktorom dochádza k rôznym interakciám medzi neznámymi ľudmi, a v ktorom tak prirodzene rastie možnosť podrazov a podvodov . Satoshiho geniálna inovácia spočíva v tom, že nestabilné prostredie, v ktorom panuje neistota, blockchain vo veľkej miery eliminuje. Podľa The Economist v podobe blockchainu tak získavame jedinečný stroj na generovaniu dôvery medzi ľuďmi.

Blockchain technológia tak môže výrazným spôsobom podporiť vzájomnú interakciu medzi ľuďmi, čo bude viesť k ďalšiemu prehlbovaniu špecializácie práce, a tým nárastu inovácií, nových objavov a ďalšieho ekonomického rastu .

Eliminácia sprostredkovateľa

Ďalšia sociálna inovácia blockchainu spočíva v jeho schopnosti znížiť dôležitosť sprostredkovateľa. Klasický ekonomický model, ktorý dominuje v našom spôsobe života už po niekoľko tisíc rokov, je koncept: producent-sprostredkovateľ- konzument, a ten môže blockchain radikálnym spôsobom zmeniť.

Blockchain technológia v rôznych oblastiach odstraňuje, resp. potláča úlohu obchodníkov, regulačných štátnych orgánov a certifikačných autorít (právnici, banky,notári), z čoho môžu profitovať poskytovatelia služby a rovnako tak aj konzumenti. Namiesto kontrolných a byrokratických prác sa budú tak môcť ľudia presunúť do tvorivejších a kreatívnejších pracovných pozícií. Blockchain taktiež môže splniť sen mnohých ľavičiarov, ktorí volajú po spravodlivejšej distribúcií kapitálu, ktorá sa často koncentruje v rukách sprostredkovateľov.

Decentralizovanejšie spoločnosti

Už po niekoľko tisíc rokov žije väčšina ľudstva v komplexných a centralizovaných spoločnostiach. Problém kooperácie s neznámymi ľuďmi, ktorý nastal pred pár tisíc rokmi, naši predkovia vyriešili vytvorením inštitúcií napr. štátne úrady, banky, cirkev, firmy. Keď sa pozrieme do histórie, tieto inštitúcie sa vyznačovali silnou hierarchickou štruktúrou. Jedným z dôsledkov tejto hierarchizácie bolo časté autoritatívne riadenie, ktoré nefungovalo len na úrovni inštitúcií a firiem, ale aj v rámci medziľudských vzťahov šľachta - poddaný, muži - ženy, dospelí - deti, atď.

Využívanie blockchain technológie umožní vytvárať nové ekosystémy, v ktorých sa eliminuje potreba „centrálnych autorít“, čo bude viesť v dlhodobom časovom horozonte k vytváraniu rovnocennejších vzťahov bez hierarchických a autoritatívnych foriem kooperácie. Tento typ prostredia môže byť menej náchylný na autoritatívne formy riadenia a riešenia problémov.

Negatíva blockchainu

Ako každá technológia aj blockchain má svoje negatíva. Najväčším je jeho komplexita, z čoho vyplýva vysoká energetická náročnosť. Samotný bitcoin by v roku 2020 podľa odhadov mal spotrebovať toľko energie, akú spotrebúva celé Dánsko.

B lokchain je tak silný, aká veľká je jeho sieť. V prípade obmedzenia veľkosti blockchainu kvôli jeho energetickej náročnosti, však môže nastať 51% útok , ktorý spomenul Satoshi Nakamoto v roku 2008. Ak by sa útokom podarilo napadnúť viac ako polovicu uzlov v sieti, mohlo by to ohroziť transparentnosť celého systému.

Samotná  koncepcia odstránenia tretej strany má svoje tienisté stránky. Prednedávnom sa podarilo zlodejom ukradnúť bitcoiny v hodnote 75 miliónov dolárov na virtuálnom trhovisku. Tie však nešťastným majiteľom už nikto nevráti. Odstránením prítomnosti tretej strany tak strácame garanciu a určitú formy ochrany.

K ďalším problémom blockchainu patria stále nie malé poplatky za transakciu bitcoinu a netreba zabúdať na záujmy politikov a štátnych orgánov, ktoré si prirodzene chcú postrážiť svoj vplyv.

Aj keď problémy, ktorým čelí blockchain, nie sú jednoduché, ja som optimistom a verím, že ľudská kreativita si s týmito problémami bude vedieť dať rady.