Na rozdiel od toxínov, endokrínne disruptory nazabíjajú okamžite a nemajú okamžite pozorovateľné negatívne účinky. Preto môžu prejsť laboratórnymi testmi toxicity. Avšak škodia a zabíjajú pomaly a dlhodobo narušením činnosti žliaz s vnútorným vylučovaním: hypotalamus, hypofýza, štítna žľaza, nadobličky, pankreas, vaječníky, semenníky. To môže nežiadúco ovplyvniť činnosť životne dôležitých orgánov: srdca, pečene, obličiek, kostnej drene, gonád.

Na žiadosť Francúzska bola klasifikácia nebezpečnosti Bisfenolu A (BPA) ako endokrínneho disruptora vydaná Európskou agentúrou pre chemické látky ECHA. To sa však nepáčilo európskym výrobcom plastových látok združených v asociácii Plastics Europe, ktorí sa obrátili na Európsky súd. Tribunál EÚ v piatok 20. 9. 2019 stanovil, že rozhodnutie ECHA nie je v rozpore so žiadnym európskym právnym predpisom. Zaradenie Bisfenolu A medzi škodlivé látky je tak v poriadku.

Endokrínne disruptory sú prítomné v mnohých predmetoch, s ktorými prichádzame denne do styku. Podľa Európskeho úradu potravinovej bezpečnosti EFSA ich obsahujú  plasty, epoxidy, farby, fytosanitárne postreky, chemicky ošetrené odevy, brzdové kvapaliny ako stabilizátor, pokladničné bločky, hračky, potravinové obaly z tuhého polykarbonátu ako fľaše či nádoby, prísada do zubárskych epoxidov, farby na hliníkových plechovkách, epoxidy na vnútorných stranách konzerv, dojčenecké fľaše na mlieko a donedávna dokonca ... detské cumlíky. Tieto látky rušivo pôsobia na hormonálny systém a môžu spôsobiť chronické ochorenia, genetické poruchy, rakovinu a predčasnú smrť. Preto EFSA v januári 2015 znížila tolerovateľnú dennú dávku BPA stanovenú v 2006 z 50 na 4 mikrogramy na kilogram telesnej váhy, čo bola prvá facka združeniu Plastic Europe.

Najnovšie rozhodnutie ECHA je tak treťou fackou pre združenie výrobcov plastov. V júli 2019 európska justícia totiž potvrdila v procedúre nezávislej od tejto, že klasifikácia Bisfenolu A ako "látku extrémne znepokojivú pre toxicitu na fungovanie ľudských reprodukčných orgánov", je právne v poriadku a nedá sa jej nič vytknúť. Keď sa nedá vo faktickej rovine, výrobcovia to skúšajú po právnej linke, ale zakaždým to schytajú ešte viac i s verejnou hanbou.

BPA je zakázaný pre detské cumlíky v EU od 2011 a vo Švajčiarsku od 2017, kde je tiež zaradený medzi endokrínne disruptory. V Belgicku, Švédsku a Dánsku je zakázaný pre výrobky, ktoré prichádzajú do styku s potravou pre deti do 3 rokov. Vo Francúzsku je použitie BPA zakázané pre všetky obaly, nádoby, nástroje a príbory, ktoré prichádzajú do styku s potravinami. Naproti tomu vo Švajčiarsku sú pre potravinové obaly a hračky stanovené len "limity migrácie". Zákaz "termickéh papiera", ktorý je používaný na tepelný prenos a obsahuje BPA, vstúpi vo Švajčiarsku v platnosť v júni 2020. Správu agentúry ATS priniesol denník Le Temps.

Iné chemické látky, ktoré z obalov migrujú do potravín a ako trváce organické škodlivé látky ohrozujú endokrínny systém, sú napríklad polyfluoroalkyl, nachádzajúci sa v papierových obaloch vo fastfoodoch. Na vnútorné povlaky kovových konzerv sa používajú epoxidy (s obsahom bisfenolu A), vinyl, fenoly, akryláty, či polyester. Food Packaging Forum v roku 2014 zorganizovalo seminár o nebezpečných chemikáliách v povlakoch v kontakte s potravinami.

Ak je Bisfenol A takou nebezpečnou látkou, prečo sa vôbec používa? BPA je pomerne jednoduchá molekula a dá sa dobre syntetizovať. Ide o dva fenoly, aromatické benzénové jadrá s jedným hydroxidom, spojené ketónom, ktorým je acetón. Odtiaľ jeho názov bisfenol A. To je dobre zvládnutá syntéza a dá sa robiť lacno. A výrobok má priaznivé chemické a fyzikálne vlastnosti, takže je vhodný na univerzálne použitie.

Polykarbonáty a epoxidy sú chemicky stabilné látky, v ktorých je bisfenol viazaný chemickými väzbami. Za istých podmienok sa môžu malé množstvá uvoľniť. Ak je pridaný ako aditívum do PVC alebo termálneho papiera, ktorý sa používa na pokladničné bloky, tak nie je viazaný chemicky a uvoľňuje sa ľahšie.

Ľudia sú ako ovce. Radi sa pohybujú v stádach a keď prvá ovca spadne z útesu, ostatné ju neváhajú nasledovať. Dejiny sú plné šarlatánov a ich dôverčivých obetí. V stredoveku bol najpoužívanejším liečebným postupom pustiť žilou. Pri morových epidémiách ľudia hľadali spásu v preplnených kostoloch. Na prelome 19. a 20. storočia bol všeliekom "rock oil", doslovný preklad slova petroleum, kamenný olej, ktorému sa dnes hovorí ropa a je to obávaný karcinogén. Potom bola moderným liečebným prípravkom rádioaktívna voda.

Po vojne sa DDT rozšíril tak, že ho dodnes nachádzame v materskom mlieku. Lesníci striekajú v národných parkoch Cypermetrin, lebo pre nich je les len smreková plantáž. Čo na tom, že ak je lykožrút pod kôrou, jed ho nezasiahne. Širokospektrálny pesticíd zabíja i obojživelníky a cicavce a je toxický pre všetko živé, ale dôležitá je viera, že pred lykožrútom ochránili drevnú hmotu, ktorú vedia speňažiť.

Pesticídy striekané na poliach zabíjajú nielen škodlivý hmyz, ale všetok hmyz. Vrátane včiel. Ale zvyšujú hektárové výnosy. Plastové fľaše priniesli revolúciu do hygieny v treťom svete, ale potom ich nachádzame v riekach a oceánoch. Všetko je nastavené tak, že ak sa nájde lacná látka, ktorá sa dá dobre použiť na mnoho vecí, jej prípadná škodlivosť sa skúma až potom, keď narobí veľa škôd.

Všetko nasvedčuje tomu, že čo príde po bisfenole ako jeho alternatíva, nebude lepšie, lebo to bude prvá lacná látka, s ktorou niekto príde na trh.