(Historický dokument. Pred komunálnymi voľbami v decembri 1998 bol distribuovaný do všetkých schránok v meste Rožňava.)

O bezpráví, voľbách a nádeji

Mestský úrad v Rožňave, hniezdo nezákonných praktík

Vážení spoluobčania, Rožňavčania,

Ako rodeného Rožňavčana, mnohí ma poznáte a poznali ste aj mojich rodičov a starých rodičov. Po páde minulého režimu, v roku 1991, v tej eufórii som si povedal, že Rožňave treba pomôcť a otvoril tu niekoľko firiem. Vďaka tomu dostalo prácu viacero ľudí a ja som do Rožňavy plánoval doniesť výrobné činnosti, ktoré by dali prácu desiatkam ľudí. Z toho nakoniec zišlo, firmy som začal zase rušiť, pretože som bol podvedený a okradnutý mojím spoločníkom, bratrancom dnešného primátora. Čudujete sa ešte, prečo sa do Rožňavy investori nehrnú?

Mnohí sa tiež pamätáte na kaviareň Exclusive na Šafárikovej ulici číslo 8 v pešej zóne. Tú budovu som v roku 1991 kúpil bratovi Ivanovi, aby tam raz bola najlepšia kaviareň a pizzéria. Skutočnosť je iná, budovu násilne a protiprávne obsadili kriminálne živly v roku 1993. Počas piatich rokov tam bol butik s tovarom nejasného pôvodu a dnes je tam krčma. Pretože mi mnohí na ulici blahoželáte, že to brat konečne vysúdil naspäť, musím Vás sklamať, to nie je kaviareň Exclusive. A okolo tej budovy sa dejú neuveriteľné veci.

Nešťastie začalo tým, že brat po dražbe uzavrel zmluvu o konzorciu s jedným indivíduom zvaným Ladislav Török, vtedy ešte colníkom, o ktorom mi potom každý hovoril, že je lepšie sa mu zďaleka vyhnúť. Ten človek tam nedal ani korunu a ani to nemal v úmysle. On tam chcel len ryžovať a predávať tovar nejasného pôvodu. Brat tam chcel investovať a otvoriť kaviareň a pizzériu. Ten colník ho odtiaľ násilím vyhodil, ukradol tržbu a účtovné doklady a vymenil zámky, že vraj budova patrí jemu. Urobil tak na základe “Povolenia k zatvoreniu prevádzky” zo dňa 25. novembra 1991, č. j. 20/91-Ma, vydaného Mestským úradom v Rožňave. Šlo o nezákonný akt a Ivan za prítomnosti úradných osôb zámky odstránil a pokračoval v rekonštrukcii.

Keď Ivan Kanala vyhral súdne pojednávanie v spore o vlastníctvo, začali sa diať všelijaké veci. Viete napríklad, že v Rožňave niektoré trestné činy nie sú trestným činom? Čo poviete na vyhrážanie sa vraždou, ku ktorému došlo v januári 1992, ktoré sa prekvalifikuje na priestupok a nakoniec skončí pred komisiou, ktorá iba povie: tak už to nerobte? Šlo o jedného šoféra na súde menom Štefan Török - už to je jasné… Čo poviete na naháňanie temným parkom, čo poviete na útok bodákom za bieleho dňa, ktorý prítomný policajt nechcel pri dotyčnom páchateľovi Ladislavovi Törökovi nájsť? Čo poviete na viacnásobný pokus o zrazenie autom? Čo poviete na pokus o vraždu, z ktorej sa najprv urobí pokus o dopravný priestupok, a nakoniec sa všetko hodí do koša? Na páchateľa Ladislava Töröka bolo podané trestné oznámenie a po zlých skúsenostiach s fungovaním rožňavskej polície som poslal na druhý deň doporučený list okresnému prokurátorovi v Rožňave. Nestalo sa nič. Sťažoval som sa na ministerstve vnútra, na inšpekcii ministerstva vnútra, ministerstve spravodlivosti, vraj mám pravdu, policajti porušili zákon. Tak čakám zas, čo bude - nebolo nič. Znovu sa sťažujem, znovu dostanem odpoveď, že mám pravdu, že policajti porušili zákon. Vec skončila tak, že mi napokon prišiel list z prokuratúry, že sa vec odkladá, a že odvolania niet.

Medzitým prebiehali súdne konania. Törökovci sa odvolávali a rozhodli sa konať vo väčšom merítku. V konečnej inštancii krajský sudca JUDr. Jozef Malecký rozhodol tak, že vraj im patrí polovica objektu bez toho, aby určil, ktorá. Pozoruhodné je, aké rozsiahle sprisahanie bolo vtedy zorganizované.

Rozsudok Krajského súdu nám nebol doručený, ale zjavne bol druhej strane doručený rýchlo, aby si stihli nechať urobiť zmenu zápisu vo vlastníckom liste a zorganizovať prepadnutie objektu. Zmena zápisu v liste vlastníctva obvykle v Rožňave trvá mesiac-dva. Táto bola urobená okamžite. Ráno 23.11.1993 obsadili objekt kriminálne živly, začali rozoberať nábytok a vynášať ho von. Zdesená čašníčka zavolala Ivana, že vraj kaviareň prepadli neznámi ľudia a rozoberajú zariadenie. Polícia nezasiahla a hoci je miesto činu od obvodného oddelenia polície vzdialené len 150 metrov, prišli takmer po hodine. I potom odmietli zasiahnuť s tým, že vraj ide o majetkoprávny spor a nech si to majitelia vyriešia sami. Prepadu sa zúčastnili vrahovia, z toho jeden niekoľkonásobný recidivista. Prítomní boli len tak pre prípad, že by sa naskytla príležitosť záležitosť rýchlo s definitívne vyriešiť. Vo veci bolo podané dovolanie, ktoré odložilo vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu ešte o pár mesiacov. Törökovci však už v budove boli a užívali ju v rozpore so schváleným účelom, ako butik. Klimatizácia a vzduchotechnika boli rozkradnuté alebo zničené.

I v prípade, že by rozhodnutie Krajského súdu bolo právoplatné, pretože by bolo v súlade so zákonom doručené obom stranám, okupanti by sa podľa zákona nemohli zmocniť násilím. Ak je viac vlastníkov, patrí im spoločne každý štvorcový meter a na využití objektu sa musia buď dohodnúť, alebo o ňom musí rozhodnúť súd. K takému právnemu aktu nedošlo dodnes, hoci od prepadnutia objektu uplynulo už vyše päť rokov.

Čudujete sa, ako je také bezprávie vôbec možné? Čudujete sa, ako je možné, že sa tam vlámali, zdržujú sa tam protiprávne, podnikajú tam protiprávne, že tam stále jednoducho sú, hoci tam nemajú čo hľadať, že si užívajú strechu nad hlavou v centre mesta, za ktorú nezaplatili ani korunu, len tam kradli? Veď práve o to ide, že v Rožňave je to ako na Divokom Západe, kde majiteľ salónu je zároveň sudcom a šerifom, a aj pohrebná služba mu patrí…

(strana 2)

Posúďte sami: Mestský úrad vydal okupantom v rozpore so zákonom povolenie k prevádzke, akoby im patrila celá budova, a spoluvlastníkovi povolenie ani nebolo dané na vedomie. Tento čin bol nezákonný hneď z troch dôvodov: že sa tak stalo pred vstúpením v platnosť rozsudku Krajského súdu i pred jeho vykonateľnosťou, že sa tak stalo bez vedomia a súhladu podielového spoluvlastníka a že bol schválený účel užívania v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. Tie prvé dva dôvody napraviť nedajú, ale ten tretí už “napravený” bol: napriek mnohým právnym kľučkám, mnohým odvolaniam až na ministerstvo, kvôli zmene užívania budovy v rozpore s jej určením a v rozpore so zákonom, okupanti museli zaplatiť pokutu. Aby sa prekrylo nezákonné vydanie povolenia k prevádzke, mesto vydalo opäť protizákonne a opäť bez súhlasu a vedomia podielového spoluvlastníka povolenie k prevádzke krčmy. K porušeniu zákona došlo aj podľa názoru krajského prokurátora.

Celá táto taktika, akokoľvek pudová a primitívna, má racionálne pozadie. Ide o to, pripraviť Ivana o možnosť tvorby zisku, pričom všetka finančná ťarcha je výlučne na ňom. Podľa rozsudku Okresného súdu v Rožňave je jedinou povinnou osobou pre splácanie dlhu Ivan Kanala. Objekt bezplatne užívajú a zisk si tam ryžujú okupanti. Nedali ani korunu za fasádu, ktorú užívajú, a ktorú bolo treba splatiť. Nedali ani korunu za budovu, ktorá o mesiac - dva už bude splatená. Nedali ani korunu za zariadenia, ktoré buď rozkradli, alebo užívajú zdarma.

Okupanti idú ešte ďalej a teraz by chceli zadarmo získať budovu celú. Opäť je myšlienka primitívna, ale v Rožňave možná: exekútor siahnue na budovu z dôvodu meškania splátok úveru či inej pohľadávky, ale môže siahnuť len na polovičný podiel, ktorý za 200 tisíc odkúpia okupanti. Ona suma nepostačí ani na splatenie pohľadávok, takže bratovi zostane veľa dlhov, kým okupanti získajú zadarmo budovu, do ktorej nedali ani korunu. Za menej, než za cenu jednoizbového bytu a z peňazí získaných vďaka nezákonnej prevádzke.

A viete, kto za tým všetkým stojí? Pracovníčka Mestského úradu Zuzana Mazanová, ktorá zdržuje vybavovanie sťažností, avšak rôzne povolenia Törökovi vystavuje na počkanie. Manžel je tiež colník a na námestí si nedávno otvorili obchod s akýmsi tovarom. Prednosta mesta Rožňavy Ing. František Kardoš, ktorý tvrdí, že mesto zákon neporušilo a ak áno, nech ich len dáme na súd. Právnička Mestského úradu JUDr. Judita Jakobejová, ktorá si pletie základné právne koncepty a spolu s Mazanovou tvrdí, že spoluvlastník zapísaný na liste vlastníctva nie je účastníkom konania. Dokonca tvrdí, že mesto žiaden zákon neporušilo, pretože súhlas podielového spoluvlastníka nie je vymenovaný ako podmienka udelenia súhlasu k prevádzke v zákone o obciach! Existencia a znenie zákona o správnom konaní doktorke práve akosi unikla… A nakoniec perlička, okupantov zastupuje komerčná právnička JUDr. Hedviga Gallová, manželka okresného prokurátora JUDr. Zola Galla, ktorému sa tak preveľmi nechce stíhať ich rôzne kriminálne výstrelky a z pretrvávania nezákonného stavu má jeho domácnosť nepriamo majetkový prospech… a kruh sa uzavrel. Divoký západ. Len tí, čo sa neštítia ničoho, majú šancu prežiť.

Okupanti neurobili ani jediný krok, ktorý by bol v súlade so zákonom, ale napriek tomu nielenže nie sú za mrežami, ale sa im aj dobre darí. Krádež účtovných dokladov, hotovosti, nezákonné zabratie objektu, nezákonná zmena užívania, nezákonná päťročná prítomnosť bez súdneho rozhodnutia, vyhrážanie sa vraždou, napadnutie, teror a násilie, pokus o vraždu. Už tu chýba len jedno: dokonaná vražda. Stačí potlačiť, kde treba, a stratí sa súdny spis, iný sa na pár rokov zapotroší, trestné oznámenia sa hodia do koša, sťažnosti ostanú bez ozveny. Aj tak sa dá, keď sa chce. Zápisnica o dražbe, kde je ako jediný vydražiteľ uvedený Ivan Kanala, sa z archívu Privatizačnej komisie v Spišskej Novej Vsi stratila. Má ju Ladislav Török.

Všetko toto svedčí o veľmi závažných veciach. Keď už kriminálne živly nemusia do basy za rôznu trestnú činnosť, keď sa im prepečú kšefty, za ktoré príjdu o zamestnanie na colnici, ale nejdú za mreže, je to z ich hľadiska pokrok. Keď sa im pomôže zadarmo príjsť k budove machináciami, priečiacimi sa zákonu a morálke, už to nie sú len oni sami, čo sú vinní. Je to kriminogénne prostredie, kde sa strácajú základné právne referencie, kde prestáva platiť zákon a nastupuje chaos. Sú to staré štruktúry, ktoré sa organizujú a derú sa k moci. Celý spor o budovu, naťahovačky s mestom, absencia zásahu prokurátora a nechuť na mesto uvaliť prokurátorský dozor svedčia nie o spore o kompetencie medzi samosprávou a štátnou správou, nie o sporoch mesta proti podnikateľom, ale o spore inštitucionálnej mafie proti pasívnej spoločnosti. Protagonisti tohto príbehu na námestí a v novinách farizejsky protestovali proti bezpráviu v Markíze. V skutočnosti však už roky robia to isté v našom meste.

A čo Vy? Hovoríte si, že proti nim človek aj tak nič nezmôže? To nie je pravda, pozrite, ako zlo prehralo voľby! A pozrite, aké voľby sa teraz blížia! Rozmyslite si, ktorému kandidátovi dáte hlas. Či takému, ktorý pohŕda občanom a váhou svojho úradu prednostu kryl neprávosti. Či takému, ktorý z nich má vo volebnom programe na prvom mieste rešpektovanie zákona a rešpektovanie občana. Dobre sa pozrite, či to náhodou nie sú len prázdne slová. Nezabudnite, čo sa tu dialo a čo sa stále deje. Tých, čo porušujú zákon, máte denne pred očami. Tí, čo dnes porušujú zákon v Rožňave, Vám môžu spôsobiť viac nešťastia, než tí, čo to robili v Bratislave.

A dobre uvážte, či pôjdete utratiť svoje peniaze do podniku, kde každou korunou podporíte bezprávie a zločin.

Ženeva, 14. decembra 1998

Roman Kanala

-

Súvisiaci blog: Slovenská advokátska komora združuje kriminálne živly, 7. marca 2018