V posledných mesiacoch ma tvrdo zasiahli správy morálnych prehreškoch inteligencie:

-          Sudcovia chcú rovnaké platy ako majú ich kolegovia na pozíciách, o ktoré sa oni sami nehlásili.

-          Vysokoškolskí pedagógovia kopírujú cudzie práce a rozdávajú diplomy.

-          Lekári si vzájomne vypisujú práceneschopnosť, aby sa vzápätí zázračne uzdravili.

-          Kňazi robia zo svojich zverencov obete sexuálnych deliktov.

V takýchto chvíľach môže človek buď rezignovať alebo začať hľadať riešenia. Pretože na rezignovanie je vždy dosť času, skúsme najprv tie riešenia.

Treba sa vzdať predstavy, že príslušníci istého povolania sú morálnejší ako zvyšok obyvateľstva.  Povolanie, ktorého príslušníci sú a priori morálnejší ako tí v iných povolaniach, jednoducho neexistuje. Hneď, ako sa niektorá skupina začne za takú vyhlasovať, zbystrite pozornosť. Asi vie, prečo vytvára dymovú clonu.

Jediným dlhodobým riešením, ktoré dlhodobo funguje, je vytvorenie samočistiaceho mechanizmu. Výborný príklad z prostredia Českej akadémie vied nájde čitateľ tu.

Nejde o nič nové – stredoveké cechy sa samy starali o stráženie svojich kvality výrobkov. Kto švindľoval, bol v prvom rade potrestaný vlastnými kolegami. Až potom prichádzali tresty z okolia – a tie už často postihli podstatnú časť komunity, prinajmenšom stratou dobrej povesti. Toto poradie je prirodzené. Kto má prvý postrehnúť neprofesionálnosť, ak nie iný profesionál?

Ťažko poradím iným skupinám ako budovať samočistiace mechanizmy, lebo nepoznám ich špecifiká. Ale viem aspoň trochu o tom, ako začať na vysokých školách. Predovšetkým sama škola musí mať právo rozhodovať o vlastných vnútorných pravidlách – o riadiacich mechanizmoch a postupe v služobnej hierarchii. Dnešný stav, keď sú pravidlá jednotné pre všetky VŠ a dané zákonom, je absurditou.  Čo myslíte, môžu rovnaké pravidlá vyhovovať najmenšej vysokej škole (s púhymi päťdesiatimi ôsmimi študentmi) a zároveň najväčšej (s takmer dvadsiatimi ôsmimi tisícmi)?

Štruktúra, priority a mechanizmy kontroly kvality môžu byť na každej škole iné. Európske kritériá hodnotenia vyžadujú iba preverovanie zhody cieľov školy s ich napĺňaním.  Spoznali sme ich pri hodnotení našej školy Európskou asociáciou univerzít – a určite to zažili aj ostatné hodnotené školy. Evaluátori EUA, ktorí spoznali komplikované riadenie našich VŠ a pretrvávajúci centralizmus, píšu vo svojich záverečných odporúčaniach o potrebe odstránenia centrálneho riadenia zo slovenského vysokého školstva a jeho celkového zjednodušenia. Od odchodu komisie máme tretieho ministra – a žiadnu zmenu. Predošlí dvaja sa nedokázali vzdať časti svojich kompetencií v prospech akreditačnej komisie a vysokých škôl. Vložme nádej do tretieho – a pomáhajme mu, aby to zvládol.

Zaslúžia si to naši študenti, zaslúžia si to naši učitelia.