Je treba bankový odvod zdvojnásobiť alebo naopak zrušiť? Bankový odvod je do určitej miery prirovnateľný k osobitnému odvodu pre regulované odvetvia, ktorý bol zriadený v roku 2012. V oboch prípadoch by sa dalo argumentovať, že zavedenie, respektíve zvyšovanie odvodu je odrazom neefektívneho regulovania či nedobre nastaveného systému.
Na prvý pohľad sa zdá, že sa jedná o klasický stret ekonomických filozofií. Na jednej strane ringu stojí laissez-faire, resp. neviditeľná ruka trhu, na strane druhej štátne zásahy a regulácie. Vec je ale zložitejšia. Banky, žiaľ, nie sú ako bežné firmy. Sú výnimočné. Znamená to, že by sme ich mali regulovať a zaťažovať odvodmi?
V prvom rade je treba pochopiť, ako banky naozaj fungujú. Až potom sa dá uvažovať o efektívnej regulácii, respektíve, ale to len v ideálnom svete, o reforme, ktorá by z bánk urobila bežné firmy. Firmy, ktoré ak sa dostanú do vážnych ťažkostí, neuvrhnú celú krajinu alebo nebodaj svet do hospodárskej krízy.
A v čom sú banky iné? Zástanca laissez-faire kapitalizmu, Milton Friedman v knihe Kapitalizmus a sloboda kritizuje bankovníctvo: „Je to zlý systém pre tých, ktorí veria v slobodu, lebo dáva malej skupine ľudí obrovskú moc bez akejkoľvek efektívnej demokratickej kontroly.“ Milton Friedman bol proti privilégiu bánk vytvárať peniaze „z ničoho“ prostredníctvom poskytovania úverov a podporoval návrh Irvinga Fishera zaviesť stopercentné bankové rezervy a navrátiť tvorbu peňazí do rúk štátu.
Do rúk štátu? Aby mali na tvorbu peňazí dosah politici? Nie je to krokom z blata do kaluže? Táto diskusia nie je jednoduchá, ale má jeden vážny nedostatok. Neexistuje. Takmer nikto o nej nevie. Peniaze tvorí štát, či nie? Veď predsa ak by tvoril peniaze hocikto iný, nebodaj súkromné spoločnosti, jednalo by sa o falšovanie, či nie?
Štát a banky samotné nás čoraz viac nútia a motivujú využívať bezhotovostný styk. Žiaľ, banky majú v podstate monopol na transakčný systém, ktorý bez zriadeného bankového účtu využívať nemôžeme. S bitcoinom sa dá špekulovať, ale vianočné darčeky vo väčšine online shopoch nakúpime v našich končinách stále len v eurách.
Preto by nebolo zlé, ak by existovala banka, v ktorej by boli vklady naozaj vkladmi. Vložením peňazí by sa klient stal len vkladateľom a nie veriteľom banky. Jeho peniaze by boli stále jeho vlastníctvom a nejednalo by sa o pôžičku banke. 100% vkladov by bolo kedykoľvek k dispozícii klientovi banky, a to aj v prípade krachu banky. Klienti na takomto „neinvestičnom“ účte by nedostávali úroky, ale radi by si priplatili za vedenie takéhoto bezpečného účtu. Naopak tí, čo by chceli prostredníctvom banky investovať, by tak mohli urobiť a deliť sa tak s bankou o prípadný zisk alebo stratu. Banky by ale mohli požičiavať len peniaze na tento účel vyhradené. Pri požičiavaní by tak peniaze netvorili, len ich sprostredkovali. Takýto investičný účet by mohol byť spojený s možnosťou výberu projektov ako pri crowd fundingu. Verím, že ľudia by miesto fúzií a akvizícií, ktoré neprispievajú práve k zdravému trhovému prostrediu, financovali zmysluplnejšie projekty.
Ale takéto bankové služby sú, žiaľ, v dnešnom systéme utópiou. Bolo by vítané, keby štát vedel takúto banku pre svojich daňových poplatníkov zabezpečiť. Nemusel by garantovať vklady, nemusel by sa podieľať na jej zachraňovaní, lebo by jej prípadný krach nijako neohrozil vkladateľov a ani ostatné banky. A nemusel by rozmýšľať nad bankovým odvodom a zložitou bankovou reguláciou, neboli by potrebné.
