V ideálnom svete, ak by som mal použiť obľúbené slovné spojenie Tomáša Prokopčáka, minister školstva zmení názov svojho úradu na ministerstvo vzdelávania. Lebo vie, že v súčasnosti sa priestor, v ktorom možno dospieť k poznaniu, neobmedzuje len na múry školy. Ale zahŕňa aj internet, cestovanie, účasť na konferencii, hru a občas aj pozeranie televízie.

V ideálnom svete minister vzdelávania akceptuje fakt, že angličtina je lingua franca súčasnosti. Nie všetkým sa to musí páčiť, no je to fakt, ktorý možno len prijať, ako to, že voda je mokrá a hore kopcom sa ide ťažšie ako dolu kopcom. A je veľmi málo pravdepodobné, že sa ešte za našich životov na popularite angličtiny niečo zmení.

V ideálnom svete minister vzdelávania urobí všetko preto, aby daňovníci a ich deti mali možnosť naučiť sa anglicky aj bez toho, aby cálovali tri stovky za polrok nejakej pofidérnej jazykovke. Prečo? Lebo k neformálnemu vzdelávaniu človek angličtinu potrebuje. Internety, panelisti na konferenciách aj cestovateľsky atraktívne zahraničie slovenčinu veľmi nepoznajú.

Preto presvedčí ministra kultúry a šéfa verejnoprávnej televízie (na čo má súčasný minister školstva ideálne podmienky), aby sa zahraničné filmy, seriály a dokumenty viac nedabovali, ale len titulkovali. Upraví mzdový systém učiteľov tak, aby si školy mohli dovoliť zaplatiť kvalitných jazykárov. Študentov bude k štúdiu v cudzom jazyku motivovať, nie si od nich pýtať školné. A keď bude jeho kolega minister hospodárstva opäť raz fantazírovať ako podporiť turistický ruch na Slovensku, poradí mu: „Vysvetli ľuďom pracujúcich v službách, že sa majú naučiť spíkovať, usmievať a nepodvádzať. A milióny, ktoré by si kamarátom rozdal na penzióny a lanovky, radšej pošli mne.“

Lenže nežijeme v ideálnom svete. Žijeme na Slovensku, kde je ministrom školstva Dušan Čaplovič. A ten momentálne uvažuje, či je angličtina ako povinný jazyk pre žiakov základných škôl naozaj dobrý nápad. Lebo zistil, že nie na každej škole učí angličtinu „kvalifikovaný učiteľ.“ Žiadne dáta, žiaden prieskum o tom, ako to v skutočnosti na školách vyzerá, či je tretiak naozaj nepripravený začať sa učiť cudzí jazyk a čo to v praxi znamená, ak, ako tvrdí minister, angličtinu učia „maturanti.“ Žiadne údaje o tom, koľko daňovníkov prechod na angličtinu ako povinný jazyk stál (náklady na preškoľovanie učiteľov, učebnice atď.) a koľko by táto spoločnosť mohla získať, keby sa jej znalosť angličtiny vplyvom zlepšenia výučby zvýšila povedzme o desať percent. Nič. Iba akože riešenie, že žiak si za povinný jazyk bude môcť vybrať aj iný ako anglický a neskôr ako v tretej triede.

Na upokojenie – o nápade zrušiť angličtinu ako povinný jazyk sa podľa ministra ešte diskutuje. Na zbláznenie je, že verejnosť netuší, kto a kde diskutuje, na základe akých podkladov a prečo sa nikto nepýta na jej názor. Takže sa človek neubráni otázke v titule tohto blogu.

<