Angelito alebo Aké je to zamestnávať ľudí na Kube
Na otázku, čo ma tak fascinuje na Kube, odpovedám pravidelne. Popri investičných príležitostiach sú to ľudia. Zdá sa mi, že čím pevnejšie ich Fidelov režim zväzoval, tým viac otvárali svoje srdcia a púšťali do nich vľúdnosť, lojálnosť, slobodu.
Oslava založenia spoločnosti Proxcor, ktorú Angelito pre nás pripravil
Ako bije srdce Kubánca som pochopil, keď som spoznal Ángela Espinosu Rodrígueza. Angelita, ako ho všetci voláme. Húževnatý, obetavý, hodnotový chlap. Angelito je človek, ktorý mi napadne, keď sa povie Kubánec. Do momentu podpisu zmluvy o spoločnom slovensko – kubánskom podniku bol riaditeľom továrne Confitería Caibarién, do ktorej sme investovali na Kube. Dnes je členom tímu novovzniknutého Proxcoru.
Šestnásť hodinový pracovný čas
Keď v minulosti šéfoval lodenici, jeho tím dostal za úlohu opraviť súkromnú loď Fidela Castra. Pracoval na nej deväť mesiacov, počas ktorých komunikoval s Fidelovou manželkou. „Nechával si posielať videá, aby videl pokroky. Veliteľ mal rád rybolov, preto sme si museli dať výnimočne záležať. Bola to pre mňa obrovská česť,“ povedal mi v jednom z rozhovorov Angelito.
Rokovania v Caibariéne
Hoci štátom riadené hospodárstvo a mizerné platové podmienky si pýtajú svoju daň (ľudia sa zväčša nejdú v zamestnaní pretrhnúť), väčšina Kubáncov je vďačná za príležitosť a pracuje rukami, hlavou a so srdcom.
Ako riaditeľ Confitería Caibarién išiel Angelito svojim podriadeným celý život príkladom. Bežne odchádzal do práce o piatej a vracal sa domov večer o deviatej. „Vstávam skoro, aby som skontroloval, či je vo fabrike všetko v poriadku. Či ľudia prichádzajú na čas, ako manipulujú s tovarom. V procese výroby je najdôležitejšia výroba zmesi na cesto. Doteraz sme žiadnu špičkovú technológiu nemali. Cesto zhotovovali zamestnanci ručne a občas „od oka“. Ľahko sa mohlo stať, že niečo pridali, z iného ubrali. Stačí jedno percento suroviny navyše a celý zvyšok zmesi je znehodnotený.“
Oslava založenia spoločnosti Proxcor
Angelitov splený sen
Zaujímalo ma, ako vníma zmeny, ktorými prechádza „jeho“ továreň. „Zahraničná investícia zo strany slovenskej Proxenty prinesie pozitívne výsledky pre fabriku aj celú spoločnosť. Hoci my Kubánci si na nové veci občas ťažko zvykáme, obnova továrne bude v prvom rade sociálnym prínosom. Cítim naplnenie a spokojnosť, že sa nám po šiestich rokoch rokovaní podarilo založiť spoločný kubánsko – slovenský podnik. Dosiahli sme niečo, čo moji kolegovia a rodina považovali za nemožné. Tvrdili, že kvôli prekážkam v oblasti medzinárodnej ekonomickej situácie sa nám zmluvu nepodarí podpísať. Získali sme spoločníka aj financovanie.
Továreň Confiería Caibarién pred rekonštrukciou
Kuba a naši ľudia budú mať v blízkej dobe nový produkt, ktorý konečne nebudeme musieť dovážať (pozn. Kuba importuje približne 80 % potravín). Doteraz sme museli importovať aj výrobky, ktoré neboli podľa chuti nášho ľudu. Nové produkty budú vytvorené pre nás, Kubáncov.“
Za ľudí, za továreň, za národ
Angelita si vážim ako človeka. Ako každý Kubánec, rodina je preňho alfa – omega. „Moje dve dcéry a vnúča sú pre mňa všetkým. Víkendy trávime všetci spolu. Najradšej som s nimi doma, pomáham v kuchyni pripravovať jedlo. Moja manželka ma vo všetkom podporuje. Domov sa vraciam o ôsmej, deviatej či desiatej večer. Odchádzam skoro. Niekedy musím byť preč dva či tri dni, neraz aj týždeň. Veľmi si vážim jej pochopenie a oporu. Stará sa nielen o naše deti, ale aj o mojich deväťdesiatročných rodičov, ktorí bývajú v susedstve. Rád dohliadam na to, ako sa ukladajú na spánok, ako sa zobúdzajú, ako sa stravujú. Rodina je popri práci moje najobľúbenejšie hobby, ktorému venujem všetok voľný čas.“
Angelito s manželkou
Veľké srdce má Angelito aj v našej továrni. Fabrika v Caibariéne patrí ako štátny podnik pod Národnú cukrovinkársku spoločnosť. Nový výplatný systém umožňuje vyplácať zamestnancov na dvoch úrovniach. Môžu mať úkolovú mzdu, plus ďalší príplatok k mzde tvorený na úrovni Základnej podnikovej jednotky. Národná cukrovinkárska spoločnosť sa však nový systém rozhodla neprijať. Angelito analyzoval, diskutoval, otravoval Národné riaditeľstvo práce a Národnú odborovú organizáciu tak dlho, až kým nedosiahol, aby všetci zamestnanci továrne mohli mať dvojitý výplatný systém.
Keď chcete dať na Kube zamestnancovi odmenu...
Klobúk dole, čo tento chlap pre svojich ľudí dokázal. Som rád, že máme podobné zmýšľanie. Od kedy sme rozbehli procesy s odkúpením továrne, premýšľame nad tým, čo pre našich kubánskych zamestnancov vymyslieť navyše.
Tím novovzniknutej spoločnosti Proxcor
Ako podnik so zahraničným kapitálom si musíme zamestnancov najímať prostredníctvom štátnych zamestnaneckých agentúr. Agentúra si za sprostredkovanie stiahne každý mesiac províziu, ktorá zhltne väčšinu mzdy. Platy budeme vyplácať v devízach niekde na úrovni Svidníka. Dajme tomu, že nás kubánsky zamestnanec bude stáť brutto 700 EUR. Túto čiastku vydeľte číslom 25. Vyjde vám približný plat. Zo 700 EUR si štátna agentúra nechá 672 EUR. Zvyšok, teda 28 EUR, je plat zamestnanca. Tvrdé klauzuly v zmluvách nám žiaľ zakazujú vyplácať akékoľvek ďalšie finančné odmeny. Hľadali sme cestu, ako v rámci regúl ponúknuť zamestnancom nefinančný benefit. Vyriešili sme to malou pekárňou v areáli továrne. Každý zamestnanec dostane každý deň k platu peceň chleba navyše. Buď ho prinesie rodine alebo si ho v rámci potravinového bátru so susedom za niečo vymení.
Továreň v Caibariéne pred rekonštrukciou
Po podpise zmluvy sa začala náročná fáza. Rekonštrukcia továrne a inštalácia nových technológií. Niečo mi však hovorí, že v tíme, ktorý sa vytvoril v Proxore, sa nám bude robiť dobre, lebo zdieľame podobné hodnoty. Angelito to za nás vystihol najlepšie: „Ak pracujete s láskou, oddanosťou, nadšením, úspech sa dostaví.“
