Americké akciové indexy zažili počas tohoto týždňa výrazný prepad.  V červených číslach uzavrel stredajšie obchodovanie Index Dow, ktorý klesol o 3,15 percenta. Index S&P 500 stratil ešte viac, konkrétne 3,29 percenta. V mínusových číslach sa ocitlo všetkých jeho 65 obchodovaných akcií.

Najväčší výpredaj zaznamenal technologický sektor.  Index Nasdaq Composite uzavrel obchodný deň so stratou vyše štyri percentá. Smerom nadol zamierili akcie Facebooku, Amazonu, Applu, Microsoftu aj matky Googlu - spoločnosti Alphabet.  Najvýraznejší pokles hodnoty o viac ako osem percent zasiahol poskytovateľa internetových streamovacích médií Netflix.  Od začiatku októbra si technologické spoločnosti celkovo odpísali viac ako šesť percent, čo predstavuje najhlbší prepad od augusta 2015.

Jedným z dôvodom výpredaja na kapitálových trhoch bolo zverejnenie jesenného výhľadu Medzinárodného menového fondu, ktorý znížil odhad rastu globálnej ekonomiky v rokoch 2018 a 2019 na 3,7 percenta a narušil tak dôveru investorov. Ešte v apríli pritom počítal s expanziou vo výške 3,9 percenta.

V reakcii na hurikán Michael, ktorý spôsobil uzavretie 40 percent ťažobných kapacít ropy v Mexickom zálive strácali na hodnote aj energetické spoločnosti. Kvôli obavám zo zníženia dopytu v Číne v dôsledku obchodnej vojny s Amerikou zamierili nadol aj akcie luxusných doplnkov ako Tiffany alebo Michael Kors.

Nárast európskej meny čiastočne brzdila nedôvera finančných trhov v udržateľnosť talianskych verejných financií, a to napriek sľubom tamojšieho ministra hospodárstva Giovanniho Tria, že urobí všetko pre to, aby ich dôveru získal.

Z dlhodobého hľadiska je táto korekcia úplne zdravá a prirodzená, pričom môže byť ešte väčšia. FED so svojou menovou politikou zvyšovania úrokových sadzieb postupne znižuje likviditu na finančných trhoch. Tým, že sa zvyšujú úrokové sadzby, FED sa postupnými krokmi cielene snaží o spomalenie ekonomiky. Takisto to zapríčiní nižší dopyt po úveroch a aj vďaka tomu klesá záujem o investovanie. Obchodná vojna medzi USA, Čínou a EÚ túto situáciu len zhoršuje, a preto je korekcia na mieste.

Na druhej strane, analytici všeobecne predpokladajú na najbližšie roky spomalenie ekonomiky vo viacerých veľkých ekonomikách. Tento fenomén už v niektorých štátoch nastal, no na rozdiel od Ameriky, ECB stále necháva úrokové sadzby na minimách. Táto politika vyhovuje štátom ako je Grécko a Taliansko, ktorých dlh je vo veľmi nebezpečných číslach. Migračná kríza, nízke sadzby, ale aj vysoká zadlženosť krajín PIIGS môžu spôsobiť hospodársku krízu. Ďalším dôvodom môže byť turecká líra, resp. jej znehodnotenie kvôli silnej napojenosti na španielske banky.

Ťažko predpokladať, či najnovší pohyb na trhoch už je alebo nie je začiatok novej krízy. Toto hodnotenie je veľmi subjektívne. Podľa môjho názoru je to zatiaľ zdravá korekcia. Aj keď je na trhu veľa vecí, ktoré môžu byť hlavným spúšťačom finančnej krízy, nemyslím si, že sme v tom bode. Na to by sa muselo stať niečo väčšie.