Na konci tohto mesiaca organizujeme v bratislavskej pobočke SAS medzinárodné interné školenie, ktoré k nám mali prísť urobiť dvaja vysoko postavení experti z Indie. Viacerí ľudia z iných kútov Európy si preto vopred vyhradili čas a rezervovali letenky aj ubytovanie a my sme sa snažili využiť prítomnosť zahraničných odborníkov a zorganizovať im stretnutia so zákazníkmi. Naše nadšenie sa žiaľ premenilo na medzinárodnú blamáž.

Pre návštevu indických špecialistov sme potrebovali získať overené pozvanie od cudzineckej polície. Kolegyňa sa preto v jedno stredajšie októbrové ráno vybrala s vyplnenou žiadosťou na pracovisko cudzineckej polície do Vajnor. Keďže poradové číslo sa jej už neušlo, na druhý deň prišla zavčasu, o siedmej ráno. Do poradovníku sa však opäť nevošla.

Po sťažnostiach sa jej podarilo dosiahnuť aspoň to, že jej policajt skontroloval papiere. Chýbali jej potvrdenie o ubytovaní z hotela a potvrdenie z banky, že máme na firemnom účte dostatok peňazí na zabezpečenie cesty, hoci som sa už v žiadosti o overenie pozvania ako konateľka zaviazala, že v zmysle príslušného zákona uhradíme všetky náklady spojené s cestou našich kolegov na Slovensko.

Kolegyňa sa preto vybrala do hotela, kde získala potvrdenie o rezervácii, keďže ubytovanie si naši hostia platia sami firemnými kreditkami a finančná riaditeľka získala výpis z banky, ktorý mal byť podľa nej pre tento účel postačujúci.

Vyzbrojená dokumentáciou kolegyňa nasledujúci týždeň v pondelok dorazila na cudzineckú políciu pre istotu už o šiestej ráno. Časenka sa jej ani tentoraz neušla. Frustrovaná sa telefonicky rozhodla posťažovať priamo riaditeľke oddelenia Hraničnej a cudzineckej polície, tá však skonštatovala, že keďže nie sme veľký investičný partner, nevie nám pomôcť. Kolegyni odporučila, aby skúsila dopoludnia striehnuť v čakárni, či sa náhodou nejaké číslo neuvoľní. Ak sú vraj policajti produktívni a vybavujú klientov rýchlejšie, systém niekedy uvoľní ďalšie poradové čísla.

Na utorok sme si preto najali študentku a poslali ju na pracovisko o 3.30h ráno. Pred ňou už čakalo vyše tridsať ľudí. Poradové číslo sme znovu nezískali. Priebeh čakania pred cudzineckou políciou detailnejšie popisuje v nedávnom hodnotení jedna zjavne frustrovaná cudzinka na Googli. Stojí za prečítanie.

Keď kolegyňa prišla o siedmej vystriedať vyslanú študentku a s hrôzou zistila, že opäť nemá časenku, narobila rozruch, na základe čoho ju znovu prizvali aspoň k okienku. Policajtka jej preletela dokumentáciu a skonštatovala, že papiere zrejme nie sú v poriadku.

Rezerváciu vraj môžu ale nemusia akceptovať, nakoľko zatiaľ nie je zaplatená a potvrdenie z banky neobsahovalo minimálnu sumu, ktorú musíme mať ako zostatok na bankovom účte. Pripomínam, že ide o expertov najväčšej súkromne vlastnenej americkej softvérovej firmy s ročnými tržbami vyše tri miliardy dolárov.

Pre vysvetlenie, v byrokratickom systéme pri pozývaní ľudí, ktorí u nás potrebujú biznis víza, predloží pozývajúca strana žiadosť o overenie pozvania, ktorú cudzinecká polície do 15 dní posúdi a buď potvrdí, alebo zamietne. Potvrdenie si treba následne vyzdvihnúť a poslať fyzicky pozvaným ľuďom. Polícia nedáva žiadne echo na zastupiteľský úrad – všetko vybavuje organizátor. Pozvaní hostia musia s dokumentom prísť na slovenskú ambasádu v zahraničí a požiadať o vízum.

Hoci podľa požiadaviek nášho zastupiteľského úradu v Indii by túto tortúru mali žiadatelia absolvovať iba keď pozývaní hostia prichádzajú do Schengenu prvýkrát, naša ambasáda trvala na schválení pozývacieho listu pre obidvoch kolegov, aj keď jeden z nich do Schengenského priestoru necestoval prvý raz.

Je na zaplakanie, že po týždni vybavovania a priamych výdavkoch zhruba tristo eur (kolky, notár, žiadosť v banke, honorár študentke), nám nebola už zaplatená služba poskytnutá – a tým pádom sme sa, prirodzene, nedopracovali ani k žiadnemu výsledku.

Kolegyňa s vysokoškolským vzdelaním a skúsenosťami s prácou na ministerstve vnútra, nedokázala sprocesovať zdanlivo byrokratickú banalitu, lebo sa nevedela dostať k poradovému číslu a bola opakovane sekírovaná za formality, ktoré sú v kontexte pozývania špičkových odborníkov z americkej nadnárodnej softvérovej firmy, mierne povedané, pritiahnuté za vlasy. Našim indickým expertom, ktorí sa k vízam nedopracovali, sme sa ospravedlnili. Nie za nás, ale za našu krajinu.

Hodnotenia z Googlu žiaľ naznačujú, že naše skúsenosti a vnímanie práce a procesov cudzineckej polície nie je subjektívne. Výzva istej cudzinky na záver jej vierohodného hodnotenia je veľavravná: Don’t be such a disgrace to this beautiful country!