Na úvod jedna otázka: predstavte si, že vám niekto z náležitým titulom pred menom povie, že ak raz bude váš syn smrteľne chorý, existuje poistka, ktorá jeho šance na prežitie výrazne zvýši. Čo urobíte?
V novom TRENDE, ktorý je od zajtra na stánkoch, píšeme na niekoľkých stranách o tom, ako a kto zarába na biznise s pupočníkovou krvou. Tá by mala byť tou poistkou spomenutou v úvode. Obsahuje totiž krvotvorné kmeňovú bunky vhodné na transplantáciu do tela človeka chorého povedzme na leukémiu.
Už len týchto pár viet by možno niektorým rodičom stačilo, aby pupočníkovú „poistku“ zaplatili. Lacná záležitosť to nie je. Odber krvi pri pôrode vyjde minimálne na 690 eur. Ročný poplatok za uskladnenie začína pri sume 58 eur.
No v boji o zákazníka sa vyťahujú aj silnejšie zbrane ako len najnovšie poznatky lekárskej vedy. Emócie. „Fakt, že ak by sa niekedy vyskytli zdravotné ťažkosti a táto krv môže pomôcť, viem, že je bezpečne uschovaná. Nechcela by som si raz vyčítať, že sme túto možnosť mali a nevyužili.“ Tak v rozhovore pre časopis O chvíľu mamou odpovedala manželka hokejistu Mariána Hossu na otázku, prečo sa rozhodla dať dcére odobrať pupočníkovú krv.
Jana Hossová by si nechcela vyčítať... Ekonóm by to nazval náklady obetovaných príležitostí. Rodič neekonóm by to nepomenoval nijak, ale výčitky by ho podnietili k tomu, aby načrel do vrecka.
Pritom krv z pupočníka je možné nechať si odobrať aj bez platenia a uskladniť ju vo verejnej banke. Zadarmo. Takto síce rodič a jeho dieťa strácajú výhradné právo na jej použitie. No okrem toho, že ušetrili, ich môže hriať pocit, že krv možno pomôže niekomu inému.
Špecifikum slovenskej gubernie je fakt, že verejnú banku prevádzkujú tí istí ľudia, ktorí robia biznis s uskladnením krvi pre vlastnú potrebu. Snaha vyvážene informovať rodičky o oboch možnostiach, ako s pupočníkovou krvou naložiť, je potom samozrejme dosť schizofrenická.
V diskusii s týmito ľuďmi okrem iného z ich strany zaznelo, že predsa nie sú povinní verejnú banku propagovať. Prevádzkujú ju za vlastné (resp. z peňazí rodičov, ktorí sa rozhodnú uskladniť krv na súkromný účel) a štát im na ňu nijak neprispieva.
To je pravda, ale len čiastočne. Viac sa dozviete v článku.
Včera som si spomenul ešte na niečo, čo v článku chýba. Na tzv. pôrodné (príspevok a príplatok pri narodení dieťaťa), ktoré sa výrazne zvýšilo za prvej vlády Roberta Fica. Rozmýšľam, čo s týmito peniazmi (spolu 830 eur) urobí rodina, ktorá žije od výplaty do výplaty. Najskôr si ich odloží na účet a postupne za ne bude kupovať plienky a čo treba do domu, keďže materská dávka výpadok príjmu matky nahradí len z časti.
V domácnosti, v ktorej na pôrodné odkázaní nie sú, si však viem predstaviť, že bonus od štátu minú na odber pupočníka. A keď si priplatia päťdesiatku, dokonca im to vyjde aj na premium odber. Lepšie ako mať výčitky, nie?
Pre tých, ktorí si myslia, že tento biznis je nejaká marginálna záležitosť, iba jeden údaj: za posledných desať rokov bolo uskutočnených približne 36 000 platených odberov pupočníkovej krvi.
O tom, ako na tomto biznise participujú nemocnice, o zaujímavom politickom pozadí firmy, ktorá sa mu venuje, výhradách etickej komisie ministerstva zdravotníctva a tiež o odborných argumentoch pre/za platené odbery sa dočítate v novom TRENDE.
