Návrh ohraničiť poplatok za predčasné splatenie hypotéky jedným percentom prišiel len deň pred druhým a tretím čítaním a doslova prekvapil zainteresované subjekty. No neskromne dodám, že poplatok v tejto výške som presne odhadol v redakčnej poznámke ešte v máji 2014. Rozhodne tým nechcem tvrdiť, že by som mal schopnosti vedmy. Ale predvídať „prospotrebiteľské zameranie“ slovenských politikov je veľmi jednoduché.
Zdroj: nrsr.sk
Zákon, ktorý včera schválil parlament, implementoval európsku hyposmernicu. Tú schválili v Bruseli ešte vo februári 2014 a okrem iného upravuje podmienky predčasného splatenia hypoték. Podľa mňa je to veľmi významná regulácia, aj preto sme sa jej chceli v TRENDE venovať. Zainteresované subjekty však „mali čas“. Aj preto som si v redakčnej poznámke dovolil ostrejší tón a predvídal, čo sa asi stane.
Prečítajte si celý text ešte raz bez aktualizačných zásahov. Pripomínam, že stĺpček vyšiel v májovom TRENDE číslo 21/2014 – bol súčasťou článku „Uniknúť z hypotéky bude ľahšie“.
Je rok 2016 a banky kričia, že implementácia európskej direktívy o predčasnom splatení hypoték je príliš tvrdá, populistická – pripravená bez znalostí bankového prostredia a napísaná narýchlo. A čo je horšie, v konečnom dôsledku na ňu doplatia klienti. Čiastočne majú pravdu, pôvodný návrh na 2 % poplatkový strop sa po pozmeňujúcom návrhu vládnych poslancov zníži na 1 %. V roku volieb navyše zahlasuje za „proklientsku“ legislatívu 149 poslancov. Strieľať do bánk je politicky výnosné zľava i sprava.
Doterajšie skúsenosti hovoria, že názory odbornej verejnosti a potreby zainteresovaných subjektov sú ignorované až príliš často. Ľudia, ktorí poznajú spôsob prijímania finančnej legislatívy, odhadujú, že ministerstvo s centrálnou bankou si k smernici sadnú v druhej polovici budúceho roka a potom to už pôjde rýchlo, no hlavne bez diskusie.
TREND ju otvoril s dostatočnou časovou rezervou. A čuduj sa svete, priskoro. Človek by čakal, že takú významnú direktívu o hypotékach, ktorá mimochodom rieši aj provízie, bude mať tri mesiace po jej schválení naštudovanú každý relevantný hráč z biznisu a v rukáve množstvo argumentov. No napríklad najväčšia hypotekárna banka sa k téme radšej nevyjadrila. Poplatky za predčasné splatenie sú pritom zložitá téma a je v záujme bánk vysvetliť ju verejnosti.
Napriek poprivatizačným zmenám je priepasť medzi klientom a bankárom stále veľká. Stačí sa pozrieť na neschopnosť prispôsobiť svoje postupy špecifickému financovaniu montovaných domov či arogantné striehnutie na to, či klient stihne podať včas všetky papiere, aby pri refixácii bezplatne splatil svoju hypotéku. Ak budú mať klienti pocit, že im banky naozaj slúžia, ochotne si vypočujú, že takéto služby nemôžu byť zadarmo. Ale kým budú mať klienti pocit, že komunikujú s byrokratmi, aj jeden cent sa im bude zdať priveľa.
Banky verzus oligarchovia
Aj keď zákon bol prijatý o niečo skôr a namiesto koaličných poslancov predložil pozmeňujúci návrh opozičný poslanec, pointa zostala. Pôvodné znenie hovorilo o poplatku vo výške „skutočných nákladoch priamo súvisiacich so žiadosťou o predčasné splatenie“, po novom je to zníženie (upresnenie) na odhadované jedno percento. Pozmeňujúci návrh sa objavil narýchlo, len deň pred druhým a tretím čítaním a teda aj konečným hlasovaním. A našiel zhodu naprieč politickým spektrom. Zo 136 prítomných poslancov zaň hlasovalo 122 zákonodarcov, proti nebol nikto.
Dôvod, prečo sú banky pravidelným terčom, jednoduchý: Pár mesiacov pred voľbami je pre politikov pomerne účinné povedať, že zlé banky si berú priveľa, ale oni, našťastie, klientov ochránia. A určite je to menej bolestivé, ako priznať, že skutočným problémom je skryté financovanie politických strán oligarchami a následná kompenzácia v podobe víťazstiev v predražených štátnych tendroch.
Opakujem to pravidelne, banky sú vďačný cieľ. No aj ony majú svoj diel zodpovednosti. Už dlhšie sa chystám napísať blog – osobnú skúsenosť s bankárkou, ktorá svojou byrokratickou estrádou, nad rámec pravidiel vlastnej banky, prekonala všetkých štátnych úradníkov, s ktorými som doteraz prišiel do kontaktu.
Takto sa zákony neprijímajú
To, čo sme videli v stredu v parlamente, oprávnene vyvolá strach v každom, kto na Slovensku podniká. Obmedzenie poplatku za predčasné splatenie je tvrdým cenovým zásahom do podnikateľského prostredia a je nepredstaviteľné, aby sa udial zo dňa na deň a bez akejkoľvek analýzy dopadov.
Poplatok za predčasné splatenie má v prípade hypoték svoj zmysel a jeho pocitové nastavenie môže v konečnom dôsledku poškodiť aj spotrebiteľov. V TRENDE sme to vysvetľovali viackrát, aktuálne aj v našej spotrebiteľskej sekcii.
Asi mi nikto nebude oponovať, keď poviem, že ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra je silne "prospotrebiteľsky orientované". Ak v zákone presnú výšku poplatku za predčasné splatenie neuviedlo, malo na to zrejme svoj (odborný) dôvod.
Jeden z Murphyho zákonov hovorí, že kým zasadá vláda, nikto si nemôže byť istý životom a majetkom. Rozhodne to platí aj pre parlament a najmä pozmeňovacie návrhy. Ich podstatou je upravovať a vylepšovať existujúce znenie. Nie ich zásadne meniť bez verejnej diskusie.
Áno, rozprava v parlamente je diskusiou, no poslanci nie sú odborníkmi na každú oblasť. Aj preto majú by mali sledovať názory odbornej verejnosti. Ak teda veľkoryso prehliadneme fakt, že hlasujú na základe otočeného prsta šéfa poslaneckého klubu. 150 poslancov v parlamente nemá svojvoľne rozhodovať namiesto 5 miliónov Slovákov, ale zastupovať ich záujmy (ako spotrebiteľov, ale majiteľov firiem a zamestnancov). Ak totiž podnikatelia nebudú zarábať a platiť dane, ani sociálny štát nebude mať kto zaplatiť. Aj preto je slušné podnikateľa aspoň osloviť, keď mu chceme zmeniť pravidlá hry.
