Na Švajčiarsku po švajčiarsky

Správa zo švajčiarskej dennej tlače: šéf policajného okrsku Misox v kantóne Graubünden / Grisons bol prichytený, ako uháňal 130-kilometrovou rýchlosťou na kantonálnej ceste, kde je rýchlosť obmedzená na 80. Je to nepríjemné, lebo sú tam dve priťažujúce okolnosti.  Mal zapnutý maják a sirénu, ale šlo o svojvôľu a nie o služobný zákrok. V auguste 2017 pri služobnej jazde prekročil rýchlosť o 23 km/h a to ho stálo pokutu 800 Frs. Kantonálna polícia potrvdila agentúre ATS, že udalosťou sa bude zaoberať prokuratúra.

Iná správa: Tribune de Genève priniesla 5. marca 2018 správu, že prokurátorke bol odňatý prípad, lebo zničila dôkaz v trestnom konaní. Prípad sa stal v Ženeve. Záležitosť začala v 2015, keď jedna osoba podala trestné oznámenie, že ju využíva sesternica. Prípad bol vyhodnotený ako obchodovanie s ľuďmi. Ako dôkaz bola počas audience pri trestnom oznámení predložená nahrávka. Pretože bola zjavne vyhotovená bez vedomia a súhlasu druhej strany, prokurátorka povedala, že nechce nič vedieť, a nik nesmie tú nahrávku počuť, lebo by šlo o procesné pochybenie. Prikázala v jej prítomnosti nahrávku zničiť. Teraz neexistuje dôkaz o trestnom čine omnoho väčšej závažnosti, ako nejaká nahrávka. Bolo na ňu podané trestné oznámenie pre zneužitie právomoci. Toto bolo zamietnuté ako nedôvodné, lebo nahrávka bola naozaj vyhotovené protiprávne. Ale Trestná komora Tribunálu prvej inštancie pri posudzovaní odvolania prehlásila, že ide o zjavný prípad deficitu nestrannosti. Nahrávka bola vypočutá v prítomnosti siedmich osôb, niektoré tvrdia, že len čiastočne, a že poškodená so zničením nesúhlasila. Prípad nevídaný, prokurátorka je pozbavená imunity a bude musieť vec vysvetliť nie v disciplinárnom, ale v trestnom konaní.

Jednej novembrovej noci o 3:49 h ráno hlásili explóziu pri bankomate v obci Plan-les-Ouates pri Ženeve. Vyslaná hliadka konštatovala, že bankomat bol vytrhnutý zo steny. Policajt páchateľov prenasledoval v domnelom smere úniku k francúzskej hranici rýchlosťou 92 km/h v obci, kde je rýchlosť obmedzená na 50. Aby zločincov nevyplašil, policajt nezapol sirénu, len modré svetlá na streche. Zachytil ho radar, a pri prekročení rýchlosti o 42 km/h už šlo o trestný čin. V skutočnosti mu radar nameral 97 km/h, ale 5 km/h je legálna tolerancia. To bolo ešte v novembri 2015. Vodičovi bola udelená pokuta vyše 1000 Frs a 120 hodín verejnoprospešných prác podmienečne na tri roky. Po odvolaní sa záležitosťou v decembri 2017 zaoberal Tribunal de police, ktorý rieši dopravné priestupky ako prvá justičná inštancia, a ktorý potvrdil sankciu. Vraj šlo o zvýšené ohrozenie bližšie neurčeného počtu osôb. Policajt sa odvolal, pretože vraj rozsudok je extrémne negatívny odkaz všetkým policajtom, ktorí v rámci svojich povinností musia občas naháňať zločincov, a to sa nedá pri rešpektovaní obvyklých dopravných obmedzení. Vraj to je odkaz policajnej bezmocnosti organizovaným zločinným bandám.

Keď bola socialistka Anne Emery-Torracinta v novembri 2013 zvolená do ženevskej Štátnej rady a bolo jej pridelené portfólio verejného vzdelávania, kultúry a športu, jej manžel Pascal Emery odišiel zo zamestnania. Bol riaditeľom jedného ženevského lýcea a jeho manželka vo funkcii ministerky by mu bola priamou nadriadenou. Čo by bol konflikt záujmov, a jedným z riešení mohla byť demisia jedného z manželov. Z lásky k manželke odstúpil manžel. Pritom prísne podľa zákona mohol ostať vo fukcii, ale podľa vlastných slov to urobil z profesionálnych a etických dôvodov. Riaditeľom sa stal vo svojich 26 rokoch a bola to manželka, ktorá si vybrala učiť len na pol úväzku, aby sa mohla venovať deťom. Teraz jej, ako sa hovorí, "poslal výťah" on. Demisiu podal okamžite s tým, že ostane vo funkcii, kým sa nenájde náhradný riaditeľ. Permanentného nástupcu hľadali neskôr. Pretože mal presne vek, odkedy už môže odísť do predčasného dôchodku, vybral si toto riešenie.

Iné správy spred desaťročí, len z pamäti: štátny radca (kantonálny minister) v kantóne Vaud prichytený pri prekročení rýchlosti prišiel o vodičský preukaz. Z toho miesta potom zmizol radar, ale on si musel nejakú dobu platiť šoféra. Iný štátny radca v nemecky hovoriacom kantóne cúval opitý, nabúral päť áut, skončil v záchytke s hanbou, ráno ho pri prepustení už čakali novinári. V kantóne Neuchâtel prepustili policajta, lebo si na burze nakúpil akcie podnikov. Na Zlodejsku, kde si policajti, prokurátori a ministri veselo podnikajú (a berú úplatky), to môže pripadať ako neprimerane tvrdý trest, ale policajt už nemohol byť považovaný za nestranného a tým pádom stratil univerzálne použitie. V niektorých prípadoch by mohol byť zaujatý a pretože nie je možné spoľahlivo zistiť, kedy by mohol byť zaujatý, je lepšie ukončiť mu služobný pomer. Švajčiarsky politik má po vstupe do funkcie lehotu, aby ukončil všetky rozpracované kauzy, transakcie a obchody, vzdal sa funkcií v súkromnom sektore a predal všetky majetkové účasti v spoločnostiach, kde pôsobil. Napríklad advokát sa nielen vzdá advokácie, ale predá svoj podiel v advokátskej firme. Obchodník nielen prestane obchodovať, ale predá všetky akcie, opcie a deriváty. Všetky akcie všetkých firiem.

Právny štát?

Slovenskému čitateľovi to musí pripadať ako sci-fi z inej planéty. V krajine, kde je polícia prebujnelou, drahou, neefektívnou zaopatrovňou hulvátov a násilníkov, ktorí si “pomáhať a chrániť” vysvetľujú ako “dobiť a dokopať”, samozrejme beztrestne, a pri porušovaní dopravných predpisov si “samoudelia výnimku”, kde na generálnej prokuratúre ostávajú závadové osoby a prvky komerčno-prokurátorských firiem obchodujúcich s vplyvom, v takej krajine sú to neuveriteľné príbehy. Pritom obe sa považujú za "právny štát".

Aký je rozdiel? Vo švajčiarskej federálnej ústave sa pojem “právny štát” vôbec nespomína. Slovné spojenie sa dá nájsť v republikových ústavách v kantóne Ženeva a Freiburg, ktoré boli od základu prepracované celkom nedávno. Ale vo federálnej ústave som to slovné spojenie nenašiel. Veci sú prerozprávané jednoduchými slovami.

V mečiaro-gašparovičovskej ústave je to hneď prvá proklamácia. Prvá hlava - Prvý oddiel - Článok 1 - Odsek 1: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

A teraz si predstavte, že viaceré štáty vôbec nemajú písanú ústavu. Ich ústava je ústna. Zvykové právo. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska - nie je právnym štátom, keď nemá písanú ústavu? Nový Zéland, Quebec, Izrael nie sú právnymi štátmi? Takže ústavou to nebude.

Čím to teda bude? Ústava je na vrchole právnych predpisov a všetky ich zastrešuje. Zákonov môže byť málo ako vo Švajčiarsku, kde sú hlavným zdrojom práva nepísané zvyky, obyčaje, tradície a základné princípy ako morálka, dobrá vôľa, dobrá viera, proporcionalita, rovnosť pred zákonom, a tak ďalej. Alebo ich môže byť veľa ako vo Francúzsku, kde parlament neprestajne chrlí nové a nové. Čo je dôležité je, že v právnom štáte majú zákony jednu zaujímavú vlastnosť. A to, že sú platné. Že sú rešpektované. Každý deň, v každom prípade, v každej situácii. Riadia sa nimi súdy, inštitúcie i občania. Inak sú i tie najkrajšie napísané právne predpisy úplne nanič.

Ak je na život v súlade s právom dostačujúca morálka, čestnosť, pravdovravnosť a nerobiť iným zle, tak je to šťastná krajina, lebo právo je jednoduché, zákon sa dá ľahko dodržať a platí pre všetkých. Žiadne výnimky, chytáky, legislatívne diery, lebo toto tu či tamto nebolo spomenuté a preto to nie je výslovne zakázané a tak je to vlastne povolené, len sa treba opovážiť a mať to ošetrené na prokuratúre.

A to je presne ten rozdiel medzi právnym štátom a právnickým štátom, Slovenskou republikou. Medzi rešpektom práva a proklamáciou zákonov “len tak naoko”. Na oklamanie súpera. Na jednej strane “naši ľudia”, ktorí si sprivatizovali štát, a na strane druhej ostatní občania, verejnosť. Obeti mafiánskeho štátu.

Problémom je už aj tá mečiaro-gašparovičovská ústava. Problémom bol aj “Doktor” Mečiar, otec štátom organizovaného zločinu, problémom je aj JUDr. Fico, ktorého zhubná kleptovláda trvala pridlho. Problémom je celý legislatívny proces, a pri prameni problému sú právnické liahne, ktoré produkujú generácie polomozgov s titulom. Problémom je výsledný neofeudalizmus, keď sa polomozgy s titulom považujú za blahorodia, za akúsi šľachtu, a samoudelili si výsady, výnimky, brebendy, pokemónske kostýmy a smiešne rituály, a hlavne opatrenia na ochranu svojich potuchlých privilégií.

Kde treba hľadať pôvod problému? Právnici začali s demontážou právneho systému okamžite po plyšovom prevrate, už v lete roku 1990, keď zrušili prokuratúre možnosť sťažnosti pre porušenie zákona (zákon 168/1990 Zb, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre) a vtesnali procedúru do prvostupňového a druhostupňového rozhodovania, v niektorých prípadoch doplnenou možnosťou dovolania. Po rozbití republiky skaza pokračovala udelením imunity sudcom. Sudcu a prísediaceho za rozhodovanie nemožno stíhať, nech rozhodne akokoľvek (§ 29a odsek 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich).

Rešpekt pravidiel je dedičstvom západnej kultúry. Rešpekt blahorodí je dedičstvom východných stepí a Byzancie. Ako bolo chybou dať komunálnym samosprávam autonómiu v rozhodovaní pred vyriešením ich kontroly, a výsledkom je prechod od centralizovaného kradnutia k decentralizovanému a všeobecnému kradnutiu, tak bola chyba dať právnikom samosprávu pred odvšivavením právnických profesií.

Podobné to je s potrebou odvšivavenia politiky. Politika je špinavá aj preto, že ju robia hlavne právnici. Tí tam nie sú kvôli tomu, aby dbali o súlad politiky so zákonmi. Sú tam preto, aby mohli zákon kriviť (parlament), obchádzať a porušovať (exekutíva, justícia), a ututlávať zločiny (polícia, prokuratúra, súdnictvo). Veci došli tak ďaleko, že zločin sa stal novou normalitou, zákon administratívnym krytím zločinov a štát sa stal automatom na zločiny.

Odvšivaviť verejný život znamená boj proti konfliktu záujmov

A tu sa dostávame k jadru veci. Na odvšivavenie justície a politiky treba vykonať niekoľko opatrení. Treba ich urobiť všetky, žiadne nevynechať a možno ich bude treba urobiť aj viac, ale nasledovné kroky sú nutné minimum.

Zhrnúť sa to dá krátko a prehľadne. Zákaz konfliktu záujmov a dodržiavanie pravidiel.

1. Musia existovať jednoznačné pravidlá, ktoré poskytnú ochranu spoločnosti pred právnikmi, úradníkmi a politikmi, a nie naopak.

2. Dodržiavanie pravidiel musí byť účinne kontrolované.

3. Nedodržiavanie pravidiel musí byť účinne sankcionované.

Najhorším javom je konflikt záujmov. Konflikt záujmov prežívame každý deň. Pôjdem kúpiť chlieb tam, kde je najlepší, alebo ku kamarátovi, lebo sa chcem porozprávať? V danom prípade znášam dôsledky rozhodnutia sám, lebo možno budem jesť menej dobrý chlebík. Zatiaľ je všetko v poriadku. Ak by som to urobil ako zásobovač nemocnice či školskej jedálne a platí to organizácia, už to nie je v poriadku. Konflikt záujmov je definovaný ako situácia, kde rozhodovacia jednotka má viaceré záujmy, z ktorých aspoň jeden je v protirečení s iným, alebo sa takým zdá byť (zjavný konflikt záujmov).

Korupcia patrí do triedy konfliktu záujmov a je jeho najčistejšou formou. Korupcia znamená prijať úplatok alebo nenáležitú výhodu v explicitnej forme. Korupcia je horšia, ako krádež, lebo pri krádeži sa škoda poškodeného rovná zlodejovmu úžitku. Pri korupcii je páchateľov úžitok omnoho menší, ako spôsobená spoločenská škoda. Úžitok je súkromný, vzniklú škodu znášajú všetci.

Konflikt záujmov musí byť magická formula, ktorá právnika, úradníka, politika diskvalifikuje z rozhodovania. Ak bolo prijaté rozhodnutie pri konflikte záujmov, tak musí byť odčinené a páchateľa musí diskvalifikovať z ďalšieho pôsobenia vo funkcii.

Ďalším nutným opatrením je zákaz horizontálnej integrácie. V ekonomike je horizontálna integrácia situácia, ak firma alebo kartel kontroluje horizontálny rozsah produkcie alebo distribúcie. Horizontálna dimenzia môže byť buď teritoriálna, geografická, alebo podľa odvetvia. Neblahým javom je preto, že vedie k teritoriálnemu alebo odvetvovému oligopolu či monopolu. Čo v konečnom dôsledku kriví trh, kriví ceny, poskytuje neoprávnenú výhodu vybranej skupine privilegovaných aktérov. Ide teda o formu konfliktu záujmov. V justícii nastane horizontálna integrácia, ak príslušníci niekoľkých klanov ovládnu prokuratúru alebo súdy. Rodinnými väzbami v súdnictve sa zaoberá jedna štúdia Transparency International (Napriek reforme sa rodinné väzby na súdoch rozrástli, 28.03.2018). Slabinou štúdie je, že rodinné vzťahy je najjednoduchšie zdokumentovať, ale kolúzne vzťahy nemusia byť založené len na rodinných zväzkoch. Rodinkárenie môže byť tiež v nesudcovských profesiách a prinášať konflikt záujmov.

Na Okresnom súde v Rožňave je možné nájsť sudkyňu, ktorú prezident Kiska ani nechcel vymenovať do funkcie, lebo jej matka je tam sudkyňou tiež a jej písomná skúška bola nevýrazná. Zabodovala až pri ústnej skúške, ktorá je silne subjektívna. Potom sa prezident podvolil tlaku Sudcovskej rady, ktorá zdôvodnila svoje naliehanie, že sa nik z ostatných uchádzačov neodvolal. Jeden zo sudcov sa volá JUDr. Arpád Koreň, a riaditeľka správy súdu JUDr. Valéria Koreňová.

Príbuzným neblahým javom je vertikálna integrácia. V ekonómii nastane vertikálna integrácia vtedy, ak firma alebo kartel firiem ovládnu nadväzujúce prvky dodávateľského reťazca. Napríklad pole, sýpku, mlyn, pekáreň a obchod s pečivom. Alebo lekárne, zdravotné zariadenia a zdravotnú poisťovňu. V justícii nastane vertikálna integrácia vtedy, ak klany ovládnu celý justičný reťazec: advokáciu, políciu, prokuratúru, súd. Alebo notárstvo a súd. Alebo exekútorský úrad a súd, čím si zabezpečia beztrestné majetkové prevody so zdaním legality. Prvostupňové rozhodnutie urobí súkromný podnikateľ vybavený právomocami úradného činiteľa, exekútor, ktorý je v konflikte záujmov. Odvolacím orgánom je okresný súd. Pretože domáce právne prostriedky budú v dvojstupňovom rozhodovaní vyčerpané, ostáva len Štrasburg. Páchateľom sa nič nestane, právny stav sa nezvráti, obeť nanajvýš dostane smiešne odškodné. Slovenská justícia, zdroj bezprávia, štátom organizovaný zločin.

V Bratislave sme boli svedkami pôsobenia komerčno-prokurátorskej kancelárie Tichý-Tichá. Manželia, jeden prokurátor, druhý advokát, pôsobia v rovnakej kauze v prospech jednej strany. V Rožňave pôsobí komerčno-prokurátorská kancelária Gallo-Gallová. Sudkyňa JUDr Iveta Farkašovská a notár JUDr. Jozef Farkašovský tvoria manželský pár. JUDr. Trnka ani nepotreboval manželku, aby bol v konflikte záujmov. Stačil mu kamarát M. Kočner.

V Ženeve je takýto typ konfliktu záujmov riešený zákonom, podľa ktorého nesmú manželia, blízke osoby alebo osoby žijúce v spoločnej domácnosti pôsobiť v rovnakom úrade v rovnakej jurisdikcii. Na Zlodejsku to bude treba ešte sprísniť, lebo právnici sú vynaliezaví a nájdu si spôsob, ako zákon obísť a páchať lotroviny. Zakázať treba pôsobenie členov domácnosti, manželov, manželiek, rodičov a detí tak, aby nemohlo dôjsť k horizontálnej či vertikálnej integrácii v rámci obvodov. Napríklad, aby okresný sudca či prokurátor nemohol mať manželku advokátku, ktorá pôsobí v rovnakom či susednom obvode. Krajský sudca nesmie mať manželku notárku v rovnakom kraji či v susedných okresoch. Sudca Najvyššieho súdu, Ústavného súdu a prokurátor Generálnej prokuratúry by nesmel mať blízkych príbuzných v justícii vôbec. Buď jeden z nich zmení profesiu, ostane doma, alebo sa rozvedú, rozídu, zmenia bydlisko, odídu do inej krajiny. Ak sa to neurobí, konflikt záujmov neostane potenciálnym, ale veľmi rýchlo sa bude materializovať. Pavučina zločinných väzieb bola tkaná desaťročia a ani plyšový prevrat ich nenarušil. Plyšový prevrat bol plyšový, lebo "porazení" komunisti z neho vyšli lepšie, ako ich obeti, ktoré prevrat uskutočnili.

Okrem toho musí byť vymáhaný prísny zákaz podnikania verejných činiteľov, policajtov, sudcov, prokurátorov, politikov. Obzvlášť policajných prezidentov. To je tiež konflikt záujmov v čírej podobe. Apartment na Floride, ktorý sa nedá vysvetliť príjmami, alebo sociálne hodinky v cene bytu, aké si verejný činiteľ zjavne nemôže z príjmu dovoliť, každý nesúlad životnej úrovne s príjmami by mali byť zákonom definované ako prekážka výkonu verejnej funkcie. Podiel vo firme či akcie musia byť zakázané nielen policajtom, sudcom, prokurátorom, ministrom, ale aj ich rodinným príslušníkom. Ak má policajt či minister podnikať, tak nech to robí verejne ako podnikateľ, nie ako policajt či minister s vedľajšími príjmami a postrannými úmyslami.

Zrušiť štatút exekútora. To je mečiarovský prežitok na zabezpečenie výnosnej živnosti roduverným mečiarovcom, aby mohli kapitálotvorne pôsobiť ničením hodnôt v majetku iných. Zbavovanie majetku je zbavenie človeka jedného z jeho prirodzených práv a patrí teda k najťažším zásahom do práv. Duálny štatút súkromného podnikateľa a úradného činiteľa je zdrojom systematického konfliktu záujmov. Pokušenie je veľké, vstup do profesie nekontrolovaný, žiadne skúšky či psychotesty ako pre strelnú zbraň. Zveriť výkon takejto činnosti psychopatom vedie k najflagrantnejším majetkovým zločinom. Zbavovanie majetku nechať na zvláštnom štátnom úrade a výkon rozhodnutí na polícii. Pre prípad únosu štátu ďalším Mečiarom či Ficom treba verejnú kontrolu. Všetky rozhodnutia na internet. Predaj nehnuteľností až po polročnej lehote, ktorá začne plynúť po preukázateľnom upovedomení vlastníka, ako to je vo Švajčiarsku. Teda nie fingovaná tajná dražba, ktorú potom pri zametaní stôp spätne odobrí súd i exekútorská komora.

Oko verejnosti je lepší kontrolór, ako komisie stavovských komôr, ktoré sú zainteresované na pokračovaní statu quo. Čím viac vecí bude zverejnených, tým lepšie. Najlepšie je zverejniť všetky uradné rozhodnutia.

Príslušnosť k právnickej profesii musí byť pri každom prešľape priťažujúcou okolnosťou s dvojnásobným trestom. Nie dôvodom na prižmurovanie očí. Situácia je podobná ozbrojenému útočníkovi.

Spáchanie trestného činu musí právnika diskvalifikovať od výkonu akejkoľvek právnickej profesie. Zatiaľ to bolo tak, že exekútor narobí ľavoty, pri disciplinárnom konaní si pozastaví činnosť, ujde tak sankcii a prejde k notárom či advokátom a šafári ďalej. Ak bude prešľap posudzovaný jednotne pre všetky právne profesie, neutečie, neschová sa.

Súčasný charakter profesionálnych komôr právnických profesií je korporatistický, slúži predovšetkým na ochranu členov komory pred verejnosťou a ututlávanie trestnej činnosti členov. Komory a hlavne v nich obsiahnuté profesie treba podrobiť štátnemu dozoru. Ozajstnému dozoru, vynucujúcemu dodržiavanie pravidiel. Otvorenému verejnosti s možnosťou sledovať kauzy a zasiahnuť pri pokuse o podvod, nesprávne uvedenie faktov, nesprávnu interpretáciu faktov, či zľahčovaní nekalého konania.

Právnické profesie otvoriť na vstupe i na výstupe. Napríklad neexistuje dôvod na štatút justičného čakateľa iný, než rodinkárenie. Sudcom či prokurátorom sa môže stať aj dobrý advokát či notár, ak to bude v jeho špecializácii. Diskvalifikačným musí byť len konflikt záujmov alebo prítomnosť rodinného príslušníka. Súdy nech nie sú všeobecné, ale špeciálne pre občianske veci, správne, obchodné, rodinné, trestné. To umožní špecializáciu sudcov, výsledkom môže byť rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodovanie.

V právnom štáte je policajt, sudca, prokurátor pri pochybení odstavený zo služby, až kým sa spoľahlivo nepreukáže jeho nevina. Dôležitý je jeden meter rovnaký pre všetkých. Ako príklad uveďme prokurátorov Trnku a Tichého, a na druhej strane šikanózne prenasledovanie prokurátora Špirka. Svedectvo prokurátorky, ktorá odišla z Generálnej prokuratúry, je tu.

Odvšivavenie prokuratúry paradoxne môže byť ľahšie, lebo monokratický charakter jej umožňuje urobiť to zhora. Stačí, ak do úradu príde slušný a bezúhonný človek. Konflikt záujmov ako spolužiactvo s Ficom na výkon profesie diskvalifikuje, rovnako ako podnikanie so závadovými osobami, rovnako ako podnikanie vôbec, rovnako ako styky so závadovými osobami vôbec.

Ako z toho von? Kapre si samé rybník veru nevypustia. Právnici v politike a justícii si nebudú sami vŕtať dieru do člna. Aký je rozdiel medzi kauzami spomenutými na začiatku článku a prípadmi na Zlodejsku? Prešľapy švajčiarskych úradníkov odhalil systém sám a sám ich koriguje. Pred novinármi to bolo schovávané, lebo to nie je žiadna sláva. Protagonisti sú viazaní profesionálnym tajomstvom. Ale keď boli novinári informovaní stránkou, ktorá nemá povinnosť mlčanlivosti a na stav veci sa pýtali úradov, dostali odpoveď. Nič nebolo ututlávané, schované pod koberec. Žiaden novinár nebol zavraždený, lebo písal o pochybeniach a pokleskoch politikov či ústavných činiteľov.

Na Zlodejsku je všetko utajované, lebo samotný systém je gangrénovaný zločinom a justícia je paralyzovaná. Novinári nehrajú rolu divákov, ale nahrádzajú policajných vyšetrovateľov a následne justíciu, ktorej mašinéria sa spustí len nerada, keď už nie je vyhnutia, po verejných odhaleniach.

Takže nie zákon, nie povinnosť, nie poslanie, nie prísaha sú hybnými silami súčasnej slovenskej justície. Médiá a verejná mienka. Justícia podriadená politike funguje na politickú objednávku a je poplatná len politike. A politici sa boja len straty preferencií.

Občianska uvedomelosť, občianska angažovanosť pod reflektormi verejnej kontroly justície. To je cesta k obnove spravodlivosti. Už im neslobodno dovoliť kšeftovať si v prítmí.

Ako na to?

V normálnej krajine je legislatívny proces taký, že sa vyberie cieľ, a vyberú sa prostriedky. Urobí sa model, vytipujú sa premenné, na ktoré je možné pôsobiť. Urobí sa štúdia impaktu. Urobí sa inventár zákonov, ktoré budú dotyčnou novelou dotknuté a treba ich pozmeniť tiež, aby neboli súčasne v platnosti viaceré protirečivé verzie. Potom sa zákon sformuluje, prejde skúmaním súladu s ústavou, základnými ľudskými právami a medzinárodnými dohodami. Napokon sa odladený posunie do parlamentu na debatu. Najprv v menšej komisii, potom v pléne. Taký legislatívny proces trvá minimálne dva-tri roky. Skrátené legislatívne konanie neexistuje. Ak chce vláda niečo nariadiť, tak nech to nariadi nariadením, a nie zbabraným zákonom.

Ak by sme chceli dôsledne eliminovať konflikt záujmov, urobiť by sa to dalo. Ale čo v krajine, kde je ústava zbabraná, kde je legislatívny proces taký, že je možné v druhom čítaní pozmeniť predkladaný zákon k nepoznaniu, kde je dokonca možné celý legislatívny proces obísť a vládne nariadenie kamuflovať akože zákon? A zákony konflikt záujmov schválne chránia a pestujú?

Ako bol sabotovaný právny systém popisuje Štefan Štefanides v blogu Sabotáž zákonodarcov. Novela zákona o prokuratúre 168/1990 Zb bola prokuratúra zbavená dozoru nad dodržiavaním zákona v štátnej a verejnej správe a hospodárskych organizáciách. Vytvorili sa tak podmienky na rozkradnutie štátneho majetku. 

Aby sa poškodení nemohli domôcť práva na súde, bola prijatá novela Občianskeho súdneho poriadku č. 519/1991 Zb., kde sa zmenili celé ustanovenia tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku a to "sťažnosť pre porušenie zákona" na "dovolanie".

Aby poškodení sa nemohli domôcť svojho práva na spravodlivý súdny proces, tak zákonodarcovia prijali novelu č. 293/1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu. Tento už môže odmietnuť sťažnosť, ktorú prehlási za neprijateľnú.

Aby sudcovia, ktorí protiprávne rozhodli neboli trestne stíhaní, tak im zákonodarcovia zabezpečili ochranu zákonom č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa dopĺňa časť predpisu 385/2000 Zb. Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií. Generálna prokuratúra odmieta sudcov stíhať, lebo rozhodovanie sudcu nie je protiprávnym konaním podľa § 8 Tr. zák. 300/2005 Zb. a nemôže naplniť skutkovú podstatu trestného činu.

Takže tu máme hradbu zákonov, ktoré si právnické profesie vybudovali na ochranu konfliktu záujmov. Toto všetko im bude treba rozbiť. Právny Augiášov chliev.

K tomu dlhodobé, cieľavedomé personálne obsadenie polície, prokuratúry a súdov podľa politickej príslušnosti a konformity. Od mečiarovského "chorého prvku" po sabotáž voľby generálneho prokurátora.

Dobrá správa je, že zákaz konfliktu záujmov ani netreba prijímať nový. Existuje vo forme ústavného zákona 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Ak by bol naozaj uplatňovaný a rešpektovaný, bol by neutralizoval aj zmršený právny systém, a zároveň aj dlhodobo pestované stranícke personálne obsadenie inštitúcií. Takže napokon bude treba zákon o tom, že ústavu a zákony treba dodržiavať. Nech je tento článok príspevkom k reflexii a hľadaniu riešenia ešte počas doznievania ficovlády.

Blog je možné podporiť na vybrali.sme.sk.