Leto prešlo, prázdniny skončili a Janka a Danka sa pomaly začali vracať do pracovného režimu. Cez víkend si znova vyrazili zaplávať. Po plávaní si tradične sadli na kávu a začali debatovať.

„Toto leto bolo fajn“, vravela Janka, „ešte sme aj využili tie nové rekreačné poukazy na dovolenku v Tatrách. Predsa len to možno bude dobrá vec“.

„No len sa neteš predčasne,“ zapojila sa Janka. „Práve sme začali pripravovať podklady pre ročné bonusy. A keďže mzdové náklady máme vo firme dopredu plánované, sumu nákladov na bonusy pravdepodobne znížime o sumu, ktorú sme vynaložili na rekreačné poukazy. Aj keď je pravda, že tie poukazy boli oslobodené od daní a odvodov...“

„Dobrý deň,“ ozval sa zrazu za nimi známy hlas, „vidím, že aj po prázdninách pokračujete v plávaní.“

„Dobrý deň,“ spoznali Janka a Danka hneď svojho známeho daňového poradcu.

„Čo dnes riešite dámy?” pokračoval daňový poradca.

„Znova riešime daňové veci,” zasmiala sa Janka. „Benefity zamestnancov, najmä tie rekreačné poukazy. Ozaj, čo tie ďalšie novely, ktoré sme diskutovali pred letom?”

„No sledovať slovenský parlament v septembri bolo skutočne zaujímavé. Rozbehli sa tam preteky, kto viac vylepší zákon o dani z príjmov v prospech daňovníkov,” odvetil daňový porada.

„Takže prešli aj tie návrhy na oslobodenie nepeňažných benefitov?” potešila sa Danka, „bude aj moja plaváreň a škôlka oslobodená od dane a odvodov?”

„Nuž mám jednu dobrú a jednu zlú správu. Nepeňažné benefity do sumy 500 eur ročne budú oslobodené od dane a odvodov ak budú hradené z nákladov, ktoré zamestnávateľ bude považovať za daňovo neuznateľné,“ začal daňový poradca (https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/danka-sjankou-menia-danove-zakony-rychlejsie-ako-danko.html).

„To je predsa super,“ prerušila ho Danka.

„No má to jeden háčik,“ schladil ju daňový porada; “Zmena síce platiť bude. Ale až od roku 2022.“

„Tomu nerozumiem,“ pýtala sa Danka, „prečo sa v roku 2019 novelizuje zákon keď jeho účinnosť bude od roku 2022?”

„Skúste ľahšiu otázku,” zasmial sa daňový porada. „Skutočné predvolebné daňové preteky však začali až neskôr. Asi najkontroverznejšia zmena bude zníženie sadzby dane z príjmov na 15% pre firmy aj živnostníkov s obratom do 100 000 eur.

„To znamená, že na základ dane do 100 000 eur sa bude uplatňovať nižšia sadzba dane?” opýtala sa Janka.

Porada pokrútil hlavou. „No to by bolo logické, ale my sme na Slovensku. Tu bude platiť, že ak má spoločnosť obrat 99 000 eur, zaplatí daň 15%. Ak bude mať obrat 101 000 eur, tak už zaplatí daň 21%. Ak si zoberieme spoločnosť bez nákladov, tá s vyššími výnosmi zaplatí na dani 21 210 eur a bude mať čistý zisk 79 790 eur. A tá s nižšími výnosmi zaplatí daň 14 850 eur dosiahne čistý zisk 84 150 eur. Teda aj keď zarobí menej, jej čistý príjem/zisk bude vyšší.“

„No to skutočne nedáva zmysel“, prisvedčila Janka, „a platí to aj pre zamestnancov?”

„To veru nie. Ich daňové a odvodové zaťaženie sa nemení. S výnimkou zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane z 3 937,34 eur na 4,414,20 eur. Aj keď sa to nepáči samosprávam, táto nezdaniteľná časť sa roky nemenila a tak bolo načase ju konečne upraviť.“

„Nuž asi znova prehodnotím svoje plány na prechod zo zamestnania na podnikanie (https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/ako-sa-danka-chcela-stat-zivnostnickou.html). Ja som si myslela, že tie rozdiely v daňovo-odvodovom zaťažení sa budú znižovať a zdá sa, že trend je presne opačný,“ zamyslela sa Danka. „A ozaj, ak by sa mi náhodou darilo a moje príjmy by boli vyššie ako 100 000 eur. Nemohla by som si ich rozdeliť do 2 samostatných firiem?”

„Veľmi dobrá otázka,“ zamyslel sa daňový poradca. „Nuž predkladatelia návrhu tvrdia, že takéto prípady odhalia cez Kontrolný výkaz. Asi si zabudli naštudovať kto ho podáva a aké informácie sú v ňom obsiahnuté. Okrem toho aj keby nejakým spôsobom odhalili takéto prípady, je otázne či by vedeli takýchto daňovníkov postihnúť.  Daňová legislatíva priamo nedáva možnosť Finančnej správe posudzovať rôzne právnické osoby (alebo právnické osoby a FO-podnikateľa) ako jedného daňovníka. Finančná správa však má k dispozícii ustanovenie daňového poriadku, podľa ktorého: “Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.”

„No dobre, ale kto bude posudzovať, či má daňovník 2 spoločnosti preto, lebo poskytuje rôzne typy služieb alebo služby pre rôznych klientov alebo preto, že chce obchádzať dane?” zaujímala sa Danka.

Daňový poradca po chvíľke odvetil, „nuž Obchodný zákonník limituje počet spoločností, v ktorých môže byť fyzická osoba jediným spoločníkom, na tri. A tiež obsahuje ustanovenia o zákaze konkurencie, podľa ktorých by si spoločníci a štatutári obchodných spoločností nemali vykonávať konkurenčné aktivity v rámci rozdielnych spoločností alebo ako fyzické osoby – podnikatelia. Takže Finančná správa by mohla porušenie zákazu konkurencie použiť ako argument, že v konkrétnom prípade bola vytvorená určitá štruktúra (rozdelenie podnikania) s cieľom získania daňového zvýhodnenia. Ale samotné porušenie Obchodného zákonníka nemôže byť automaticky pre daňové účely posúdené ako zneužitie práva. Nuž uvidíme čo prinesie reálna prax a či sa budú nanovo definovať hranice medzi daňovou optimalizáciou a zneužitím práva.

Ak by ste si chceli pozrieť k tejto téme viac, odporúčam https://blog.etrend.sk/dobroslav-stica/kladivo-na-danove-carodejnice-2.html a https://blog.etrend.sk/dobroslav-stica/kladivo-na-danove-carodejnice-ii.html. Spomína sa tam aj  súdny spor, kedy Najvyšší súd rozhodol v podobnom prípade rozhodol, že došlo k zneužitiu práva. Síce to bolo v oblasti DPH (kde sa dá použiť judikatúra Súdneho dvora EÚ) a súd bol český, ale tie argumenty by sa použiť dali. Takže je dosť možné, že konečné slovo v tomto bude mať až Najvyšší súd. V každom prípade by som teda odporúčal každú takúto štruktúru prediskutovať dopredu s daňovým poradcom.“

„Ufff, to asi bude treba,“ ja som sa stratila pri tretej vete, prisvedčila Janka.  

„Nuž a daňovým pretekom ešte nie je koniec,“ doplnil daňový poradca. „Niekomu sa poukazy veľmi zapáčili. A tak od roku 2020 vzniknú aj detské športové poukazy. A teraz boli oznámené aj daňovo zvýhodnené podnikové byty. A športovci v kolektívnych športoch by znova mali mať možnosť využiť štatút SZČO. Nuž ak prejde tento precedens, definíciu závislej práce budeme môcť úplne ignorovať.

„Tak zdá sa, že daňoví poradcovia sa ani tento rok nudiť nebudú,“ zasmiali sa Janka a Danka.

„To veru nie,“ prisvedčil daňový poradca. „A to ešte nevravím o schválnej novele zákonníka práce. Tá našťastie začne platiť až od 30. júla 2020, takže je dosť času opraviť viaceré prakticky nerealizovateľné ustanovenia. Ale keďže táto novela implementuje zmeny v Smernici o vysielaní zamestnancov, je nutné počítať, že bude mať veľmi dramatický dopad na dlhodobo vyslaných zamestnancov. Preto je nutné ich riešiť už dnes.“