Sobotné plávanie sa pre Janku a Danku stalo už sobotnou tradíciou. Aj tento víkend sa tam spolu vybrali. Šli Dankiným „firemným“ autom, ktoré má Danka pridelené zamestnávateľom a používa ho na pracovné aj súkromné účely.

Dobre si zaplávali a spolu si sadli na kávu. Janka hneď na úvod poznamenala: „Danka, dnes už neriešme žiadne zamestnanecké benefity. Veď je aj toľko iných tém.“

„Súhlasím,“ odpovedala Danka, „napríklad teraz je všade v médiách nová parkovacia politika v Bratislave. Uvidíme, čo z toho nakoniec bude.“

„No hlavne, že sa niečo po 30 rokoch deje a nový primátor sa nedrží hesla, že kto nič nerobí nič nepokazí. Aspoň že v práci ako manažérky máme parkovanie zabezpečené,“ poznamenala Danka, „inak by som v centre Bratislavy len veľmi ťažko vedela zaparkovať. A tak je super, že môj zamestnávateľ má pre manažérov a konzultantov prenajaté vlastné parkovacie miesta v našom biznis centre“.

“No to je presne dôkaz toho, že parkovanie má svoju hodnotu. Samozrejme inú v centre mesta a inú na sídlisku,“ odvetila Janka.

„Janka, snáď tým nechceš naznačiť, že keď mi zamestnávateľ zabezpečí parkovacie miesto v blízkosti pracoviska tak aj to je môj zdaniteľný benefit!“ preľakla sa Danka.

„Nuž nemyslela som to takto. Ale keď sa pýtaš, vlastne by ma to vôbec neprekvapilo,“ povzdychla si Janka. „Aha Danka, „Aha Danka, práve ide okolo náš známy daňový poradca. Pozveme ho na kávu a opýtame sa...“

O pár minút neskôr už všetci traja pri káve diskutovali o parkovaní. „Opäť máte veľmi dobrú a praktickú otázku,“ pochválil Janku a Danku daňový poradca. „A odpoveď na ňu Vás už zrejme neprekvapí. Parkovacie miesto poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi totiž naozaj predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný nepeňažný príjem. Možno s výnimkou ak je parkovanie zamestnanca súčasťou pracovnej cesty.“

„A je to naozaj tak?” oponovala Danka. „Veď zamestnávateľ si týmto spôsobom len zabezpečuje, aby zamestnanci boli načas v práci. Prečo hneď aj toto musí byť zdaniteľný príjem?”

„Nuž to je dobrý argument,“ prisvedčil daňový poradca, ale obávam sa, že v tomto prípade neobstojí. Len nedávno sa riešil na Najvyššom súde spor, kedy veľká automobilová spoločnosť zabezpečovala zvážanie svojich zamestnancov na pracovisko pomocou prenajatých autobusov. A Finančná správa v tomto prípade vyhrala a tento nepeňažný benefit zamestnávateľovi zdanila. Logika bola jednoduchá: Ide o príjem? ÁNO. Je to príjem zo závislej činnosti v súvislosti so zamestnaním? ÁNO. Je tento príjem oslobodený, napríklad ako cestovná náhrada? NIE. A teda ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha daniam a odvodom. Jediný problém bol v určení výšky takéhoto zdaniteľného príjmu. Keď to teda zhrniem, asi ťažko by zamestnávateľ obhájil, že poskytnuté parkovacie miesto pre zamestnanca, ktoré zabezpečí a hradí zamestnávateľ nie je jeho zdaniteľným príjmom.“

„Ale čo ja?”, vstúpila do diskusie Janka. „Môj zamestnávateľ má výrobný závod vybudovaný mimo mesta a pri ňom má vybudované vlastné parkovisko. A na ňom môžu parkovať všetci zamestnanci, ktorí tam majú vstupné karty.“

„Obávam sa, že zdaniteľnosť benefitu to nezmení. Ale samozrejme hodnota „parkovacieho benefitu“ bude v tomto prípade oveľa nižšia ako v prípade prenajatého parkovacieho miesta v centre mesta,” odpovedal daňový poradca.

„Ďakujeme za vysvetlenie, aj keď ste nás opäť raz nepotešili. Zdá sa, že zdaňovanie zamestnancov je naozaj extrémne. Nie len čo sa týka výšky daňovo-odvodového zaťaženia, ale aj rozsahu príjmov, ktoré podliehajú daniam a odvodom“, zamyslene povedali Danka a Janka.

„Je to naozaj tak,“ prisvedčil daňový poradca, „a zodpovednosť za správne zrazenie daní a odvodov pritom vždy leží na zamestnávateľovi. Dokonca veľmi nedávno Ministerstvo financií priamo označilo parkovanie na pozemku zamestnávateľa, firemné teambuildingy aj firemné večierky za zdaniteľný príjem“ (https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/danka-sjankou-menia-danove-zakony-rychlejsie-ako-danko.html).

„To je pravda, o tom som čítala,“ prisvedčila Janka. „Už som aj navrhla u nás vo firme zrušiť všetky firemné akcie. Síce to nikto mimo Slovenska nechápe, ale vysvetlili sme, že na Slovensku je to tak. Ale nedalo by sa to ošetriť v zákone aj nejako systematickejšie?”

„Možnosti sú v zásade dve”, odpovedal daňový poradca. Buď sa v zákone zadefinujú špecifické výnimky pre rôzne typy nepeňažných benefitov alebo by sa to dalo ošetriť už v definícii príjmu. Ako to sčasti riešil aj Najvyšší súd. Samozrejme nie ten náš; Bol to český Najvyšší Správni Soud, ktorý judikoval, že “Příjmem podléhajícím dani z příjmů fyzických osob je zvýšení majetku daňového poplatníka. Musí se přitom jednat o příjem skutečný, a nikoliv toliko zdánlivý. To znamená, že se toto zvýšení majetku musí v právní sféře daňového poplatníka reálně projevit, a to tak, aby bylo pro poplatníka skutečně využitelné.”  

Aj na Slovensku by do definície zdaniteľného príjmu fyzickej osoby - zamestnanca mohol byť zadefinovaný koncept „osobného prospechu daňovníka“. Potom by snáď už nikoho nenapadlo definovať povinné korporátne teambuildingy ako zdaniteľný príjem zamestnanca. Na druhej strane parkovanie zamestnanca na účet zamestnávateľa už osobný prospech prináša. To by si vyžadovalo osobitné oslobodenie."