Janka a Danka sú sestry, dvojičky. Obe sú úspešné manažérky; Janka pracuje vo veľkej nadnárodnej spoločnosti, Danka je zamestnaná v malej konzultačnej firme. Obidve majú aj rodiny, dokonca ich deti chodia do tej istej škôlky. Hoci sú v rôznych triedach, keďže Jankin zamestnávateľ má v rámci škôlky vlastnú triedu. Ale aspoň môžu rodičia deti voziť do škôlky a domov spolu.

Ale aj mimo toho sa Janka a Danka stále pravidelne stretávajú. Minulú sobotu ráno sa spolu vybrali na plaváreň, veď obe to majú v rámci benefitov od zamestnávateľa. Ten Jankin si prenajal na plavárni 2 dráhy, Dankin zamestnávateľ poskytuje zamestnancom permanentku na plaváreň.

Po plávaní zašli Janka s Dankou ešte na kávu.

„Aké je to fajn,“ vraví Janka. „Máme takých dobrých zamestnávateľov. Starajú sa aj o náš voľný čas. Ako super, že si takto môžeme cez víkend zaplávať. A pritom to všetko platí firma.“

„To je naozaj super,“ prisvedčila Danka. „Len škoda, že nám z toho zamestnávateľ musí zrážať dane a odvody. Tá plaváreň ani tak nevadí, ale ešte aj za tú škôlku“.

„Ale kdeže,“ oponovala Janka. „Pozerala som si svoju výplatnú pásku a mne zamestnávateľ nič nezráža. Ani za plaváreň a ani za škôlku. Nemala som tam žiadny nepeňažný zdaniteľný príjem!“

„To nie je možné,“ nedala sa odbiť Danka. „Ja to mám vo výplatnej páske a sú z toho zrazené dane aj odvody. Aj som bola za našou mzdovou účtovníčkou a tá mi potvrdila, že je to takto správne!”

„Ale určite to možné je,“ trvala na svojom Janka. „Sme predsa veľká firma a určite by sa to nerobilo ak by to nebolo správne! Ako je to možné?” pokračovala Janka. „Sme predsa obe zamestnankyne, obe plávame v rovnakom čase na rovnakom mieste. Obom nám to platí zamestnávateľ. Obe vozíme deti v rovnakom čase do tej istej škôlky a tiež nám to platí zamestnávateľ. Pre jednu je tento príjem zdaniteľný a pre druhú nie? Jedna z neho musí platiť odvody a druhá nie? Ako je toto možné?”

Nie, nie, takto to nemôže skončiť. Janka a Danka sú nerozlučné sestry a nemôžeme dopustiť aby sa spolu hádali. A už vôbec nie kvôli daniam.

V tom sa Janke a Danke prihovoril pán od vedľajšieho stola. „Prepáčte dámy, ale nechtiac som si vypočul Váš rozhovor. Keďže som daňový poradca, pokúsim sa to vysvetliť. Je to nelogické, ale na Slovensku je to naozaj možné. Podľa nášho zákona je totiž od dane oslobodený iba nepeňažný príjem, kedy je celé zariadenie alebo jeho časť, napríklad plaváreň alebo škôlka, k dispozícii zamestnávateľovi pre jeho zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Ak je ale porovnateľný benefit poskytnutý v inej forme, napríklad ako permanentka na plaváreň alebo preplatenie nákladu za škôlku, už je takýto príjem považovaný za zdaniteľný príjem, ktorý podlieha aj odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.” (https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/odmenovanie-zamestnancov-z-pohladu-dani-a-odvodov.html).

„Ale to nie je fér,“ ohradila sa Danka. „Môj zamestnávateľ je malá spoločnosť. A teda sa mu neoplatí prenajímať si celú plaváreň alebo škôlku! A takýchto zamestnávateľov sú tisíce. Majú byť ich zamestnanci znevýhodnení len preto, že sa im neoplatí si prenajímať celú škôlku alebo plaváreň?“

„Nuž naozaj to asi nie je spravodlivé,“ pokračoval daňový poradca. „A nie je to len plaváreň či škôlka. Rovnaké pravidlá platia aj pre akékoľvek športové, telovýchovné, rekreačné, vzdelávacie alebo zdravotnícke zariadenia poskytnuté zamestnancom a ich rodinným príslušníkom ako sú napríklad rekreačná chata (napríklad aj letné prímorské apartmány), masáže, fitnescentrá, telocvične alebo lekárske prehliadky.“

„A prečo sa to nezmení?” zapojila sa do diskusie Janka. „Ako je možné, že veľkí zamestnávatelia sú takto zvýhodňovaní? Musí predsa existovať nejaké riešenie. Nedali by sa prijať systémové pravidlá pre odmeňovanie zamestnancov namiesto rekreačných poukazov, kvôli ktorým mi zamestnávateľ tento rok znížil bonus?”

„Určite by sa riešenie našlo.“ zamyslel sa daňový poradca. „Napríklad českí zamestnanci majú od dane oslobodené nepeňažné benefity od zamestnávateľa, ktoré nepresiahnu určený ročný limit a sú hradené zo sociálneho fondu alebo z nedaňových nákladov. A tak je jedno, či český zamestnávateľ poskytne zamestnancovi celú plaváreň alebo mu zaplatí permanentku.” (https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/co-chyba-v-navrhu-novely-zakona-o-dani-z-prijmov.html).    

„No to dáva zmysel“, zhodli sa Janka a Danka. „A prečo sa niečo podobné nezavedie aj na Slovensku?”

„Nuž to je dobrá otázka. Snáď sa to podarí v novom zákone o dani z príjmov, ktorý by mal na Slovensku platiť od roku 2020,“ odpovedal daňový poradca.

„Tak ďakujeme za vysvetlenie“, pekne sa poďakovali Janka a Danka. „Nedáva to síce zmysel, ale už aspoň rozumieme prečo je to tak. Teda vlastne vôbec nerozumieme prečo je to tak, ale nie sme v rozprávke, kde je najdôležitejšia spravodlivosť.“

Keď Janka a Danka odišli, daňový poradca si len povzdychol. Koľkokrát sa už navrhovali rozumné zmeny v zákonoch (https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/co-chyba-v-navrhu-novely-zakona-o-dani-z-prijmov.html). A nakoniec je proces prípravy nového daňového zákona viac-menej tajný. A kto má aj odborné kvality aj snahu pomôcť a dovolí si opýtať sa prečo, tak je označený, že „bez hanby klame“ (https://www.finance.gov.sk/sk/media/tlacove-spravy/predstavitelia-skdp-bez-hanby-klamu.html?forceBrowserDetector=blind, https://www.skdp.sk/webnew/main.nsf/0/3E19A861ED9AA18FC12583B6004D5DCC?opendocument).