Referendum 17. júna skončilo jedným víťazstvom federálnej vlády a jednou veľkou prehrou. Pri prvej referendovej otázke federálny parlament nedal doporučenie, ako hlasovať a ani federálna vláda, ktorá doporučila hlasovať proti, sa veľmi neangažovala. Na všetky tri otázky ľud i kantóny odpovedali jednoznačne NIE.
Iniciatíva "Prístup k vlastníctvu vďaka stavebnému sporeniu" bola zamietnutá. Za iniciatívu hlasovalo 31.1% voličov pri účasti 37.7%. V kantónoch hlasovalo v prospech iniciatívy od 23% (kantón Basel-Stadt a kantón Uri) a 21% (volebný obvod Bern-mesto) do 46% (kantón Ženeva) a 47% (volebný obvod Nyon, mesto na polceste do Lausanne, ktoré slúži aj ako spálňa pre Ženevu a rovnaká podpora bola v mestečku Laufen v kantóne Basel-Land). Iniciatíva našla milosť len u zahraničných Švajčiarov, ktorí sú však málo početní a na výsledok majú malý vplyv. Nápad teda neprešiel. Výsledok hlasovania znamená aj definitívny koniec systému daňových úľav kantóne Basel-Land, ktorý existoval od roku 1991. Tam bola možnosť si odčítať z daní až dvojnásobok maximálnej platby do 3. piliera, ak prostriedky boli vynaložené na nehnuteľnosť. Toto už bolo v rozpore s federálnym právom od 2005, ale kantonálna vláda si priala systém zachovať do federálneho hlasovania o iniciatíve. Systém daňových úľav sa nielenže nerozšíri na celú krajinu, ale v roku 2012 si občania kantónu Basel-Land budú môcť uplatniť túto daňovú úľavu naposledy.
Švajčiarsko a obzvášť Ženeva sú národom nájomníkov, na rozdiel napríklad od Francúzov na druhej strane hranice. Ceny nehnuteľností sú veľmi vysoké jednak kvôli drahej pôde, ale aj kvôli drahej práci, kvôli prílevu veľmi solventnej pracovnej sily vo financiách, kvôli následnej špekulácii a cenovej bubline. Predseda Asociácie vlastníkov nehnuteľností ASP hovorí, že ho výsledok prekvapil, lebo v podstate šlo o daňový darček nájomníkom, ktorí snívajú o vlastnom bývaní. Predseda mocnej a obávanej Asociácie nájomníkov ASLOCA naopak kritizoval "ideologický cieľ" vlastniť byt či dom, pretože vo Švajčiarsku je nedostatok pôdy a preto dom s bazénom pre všetkých ostane tak či onak len snom. Tiež kritizoval, že by šlo len o ďalší daňový darček bohatým. Splatiť hypotéku 1 až 1.2 milióna frankov je pre rodinu s deťmi možné len pri príjme nad 10 tisíc mesačne, čo je asi dvojnásobok priemerného príjmu.
Možnosť konvertovať čiastočne či úplne svoje úspory v druhom dôchodkovom pilieri na splatenie hypotéky pre svoje bývanie existuje už dnes. Iniciatíva žiadala podľa vzoru bazilejského vidieka ďalší paralelný tretí pilier, kam by sa ukladali nezdanené prostriedky počas desaťročí, aby sa potom zúročené a daňovo zvýhodnené vybrali po odchode do dôchodku. Ale tento stavebný pilier by nebol viazaný na dosiahnutie dôchodkového veku, len na nadobudnutie, výstavbu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti. Táto možnosť bola zamietnutá takou silnou väčšinou, že osud ďalšej podobnej iniciatívy "bezpečné bývanie na dôchodku", o ktorej sa bude hlasovať už 23. septembra, je otázny. Tam ide o spôsob zdanenia nehnuteľnosti - za možnosť neplatiť daň z nehnuteľnosti by vlastníci stratili možnosť niektorých daňových odpisov. Zbytočná legislatívna kudrlinka, ktorá daňový systém komplikuje a zamotáva na francúzsky spôsob. Ústavný článok o bytových družstvách je tiež stále platný a je to možnosť, ako nehnuteľnosť cez kolektívne vlastníctvo.
Mladí liberáli, radikáli, zelení a mladí socialisti, všetci odmietali iniciatívu ASIN.
Iniciatíva “Za posilnenie práv ľudu v zahraničnej politike (medzinárodné zmluvy: slovo ľudu!”) bola zamietnutá v pomere 75.3 k 24.7%. To je približne počet voličov strany SVP-UDC, takže kampaň asi nepresvedčila nikoho okrem ich vlastných stúpencov. Vláda sa teší potvrdeniu dôvery k nej samej a k parlamentu, volených zástupcov ľudu. Pre pravicu je to znovuschválenie systému, ktorý sa rokmi osvedčil a funguje, kým pre ľavicu je to dôkaz, že Švajčiarsko je pokroková a otvorená krajina. Pre iniciátorov referenda je veľkým sklamaním, že ľud s ním nezdieľa názor na EÚ ako na veľké nebezpečenstvo pre tradičné švajčiarske hodnoty, suverenitu, nezávislosť, neutralitu a demokratické práva ľudu, ktoré sú krok po kroku demontované a odstúpené do cudziny. Veľké rozdiely sú podľa jazykovej bariéry: najsilnejšie odmietnutie bolo vo frankofónnych kantónoch Neuchâtel a Vaud (82.4%), Jura (81.7%), Freiburg (81.4%) a Valais (79.3%). V kantóne Bern, ktorý je čiastočne frankofónny, bolo odmietnutie 77.4% a v Ženeve "len" 73.7%. Najslabšie NIE zaznelo v kantóne Schaffhausen (66,7%), Schwytz (66.0%) a Ticino (61.6%). Odmietnutie je však veľmi presvedčivé. V žiadnom kantóne sa hlasovanie ani len nepriblížilo k hranici 50% vrátane pôvodných pra-kantónov, ktoré sú tradičnou baštou agrárnikov. Iniciatívu Asociácie pre nezávislé a neutrálne Švajčiarsko ASIN podporovala len agrárna strana SVP-UDC a pár regionálnych pravicových strán, ako Federálna demokratická únia, Lega ticinese, či Hnutie ženevských občanov. Zaujímavé je, že krajná ľavica iniciatívu tiež podporila (Strana práce, Ženeva naľavo). Všetky štandardné stredoprúdové strany od liberálov po socialistov a zelených však odporúčali hlasovať proti.
Predstavitelia strany SVP-UDC sa už nechali počuť, že nebudú organizovať referendum proti daňovým dohodám s Nemeckom a Anglickom. Stojí to veľa úsilia a prostriedkov a ľud ich nepodporil s automatickým referendom. Asociácia za nezávislé a neutrálne Švajčiarsko ASIN už oznámila, že spustili zbieranie podpisov pod referendum. ASIN nie je úplne nezávislá organizácia, lebo na jej čele stál dlhoročný predseda SVP-UDC, miliardár Christoph Blocher, až do svojho zvolenia do funkcie federálneho radcu. ASIN argumentuje, že výber daní jednou krajinou pre inú krajinu nemá vo svete obdoby. Švajčiarsko, aby ochránilo zbytky bankového tajomstva, podľa dohody nebude udávať cudzích štátnych príslušníkov, majiteľov kont vo švajčiarskych bankách, ale peniaze zaťaží daňou, ktorú raz ročne anonymne pošle príslušným krajinám. Podľa ASIN ide o potupnú dohodu, uzavrenú v časovej tiesni pod nátlakom vo vydieračskej atmosfére. Viaceré krajiny EÚ sa vtedy chceli priživiť na americkom ťažení proti švajčiarskemu bankovému tajomstvu.
Zdroj: 120617Q3soc
Tretia referendová otázka, zmena federálneho zákona zo dňa 30. novembra 2011 o zdravotnom poistení (siete zdravotnej starostlivosti), bola podľa očakávania zamietnutá veľkou väčšinou ľudu a všetkými kantónmi. Za návrh hlasovalo púhych 24.0% voličov. Okrem federálnej vlády a parlamentu, odkiaľ nový zákon vzišiel, ho totiž nepodporoval nik. Pravici sa nepáčil pokus o obmedzenie slobodného výberu lekára. Ľavica protestovala, že ide o vznik dvojrýchlostného zdravotníctva pre bohatých a chudobných. Vôbec nik si nevšimol príspevok k systémovému zníženiu celkových nákladov v zdravotníctve. Ďalší pokus o reformu a o zvládnutie vysokých nákladov zdravotného systému tak nevyšiel. Siete zdravotnej starostlivosti budú naďalej existovať a rozvíjať sa na ekonomickom základe: jednak je spoločný sekretariát pre viacero ambulancií finančne výhodnejší, no i zdravotné poisťovne rady dajú zľavu poistencom, ktorí sa dobrovoľne zaviažu, že budú chodiť len k schváleným lekárom zo siete, s ktorou má poisťovňa zvláštnu zmluvu. Ale nebude to prikázané zákonom a nebude to ani jediná možná alternatíva, ako na Slovensku. Hlasovanie opäť ukázalo regionálne rozdiely: priemerná akceptácia v germanofónnych kantónoch bola 28%, kým vo frankofónnych kantónoch a v kantóne Ticino, kde sú siete zdravotnej starostlivosti menej rozvinuté, bola akceptácia len 13%. Komentátori hovoria o facke federálnej vláde.Pravica vidí riešenie vo väčšej konkurencii a transparentnosti, ľavica naopak v zoštátnení zdravotného poistenia a ohlásila novú iniciatívu za jedinú štátnu poisťovňu. Vláda tú iniciatívu víta ako príležitosť znovu otvoriť debatu o tom, ako znížiť náklady systému, ktorý je veľmi drahý. Predošlá iniciatíva na túto tému "Za jednotnú a sociálnu zdravotnú poisťovňu" bola odovzdaná v 2004. Získať 100 tisíc podpisov je len prvý krok. Urobiť dobrú kampaň a presvedčiť ľudí je omnoho ťažšie. O iniciatíve sa hlasovalo 11. marca 2007. Bola zamietnutá 71.2% hlasmi a všetkými kantónmi okrem dvoch: Neuchâtel a Jura. Organizovať nové a nové referendum na tú istú tému znova a znova tiež nie je dobrý nápad, lebo ľudia nemali čas zmeniť názor.
V kantóne Ženeva bola schválená 57.7% hlasov aj iniciatíva “Za ozajstnú politiku starostlivosti o deti”, aj vládny proti-projekt k tejto iniciatíve, ktorý prešiel 53.5% hlasov. V doplňujúcej otázke bola daná priorita vládnemu proti-projektu 52.1% hlasov. Fakt je, že jaslí a materských škôl je nedostatok, ale iniciatíva ľavice zachádzala priďaleko a ukladala štátu priveľké povinnosti cez ústavný článok o práve každého dieťaťa na jasle, škôlku, či guvernantku. Ženevský parlament preto urobil viacero zmien a predložil vlastnú verziu textu ako proti-projekt. Napríklad namiesto deklarácie práva dieťaťa na miesto v predškolskom zariadení sa v ňom objavujú zjemňujúce formulácie "podľa potreby" a o "ponuke prispôsobenej dopytu". Tiež z neho zmizla povinná deľba práce medzi kantónom a obcami, ktoré by museli znášať všetky finančné náklady i väčšinu povinností. Hovorí o synergii a možnosti verejno-súkromného partnerstva ako o spôsobe zníženia nákladov.
Bilboardy za viac miest v jasliach a škôlkach.
Pravicové strany, liberáli, radikáli, a kresťanskí demokrati podporovali proti-projekt vlády. Zelení, ktorí vidia súčasný stav ako deti v krabičke od sardiniek či od kaviáru, presadzovali pôvodnú iniciatívu spolu so socialistami a odborármi.
Napokon, zákon o organizácii verejných inštitúcií tiež neprešiel. Podporovaný vládou i parlamentom, v hlasovaní bol zamietnutý 55.9% hlasov. Šlo o to, že by sa z dozorných rád verejných podnikov (kantonálna nemocnica, elektrárne, verejná doprava, atď.) vypustila povinná účasť reprezentantov štátu a politických strán, ktorí by boli nahradení odborníkmi. Počet miest v správnych radách by bol obmedzený na 11. Vládny projekt zákona podporovali všetky pravicové strany a združenie zamestnávateľov. Proti bola celá ľavica, odbory a pravicovo-populistické Hnutie ženevských občanov. Zelení nedali doporučenie, ako hlasovať. Podobný zákon bol už nedávno odmietnutý pre verejnú dopravu. Teraz vláda prišla s ďalším, ktorý zachádzal ešte ďalej a týkal sa väčšieho okruhu podnikov s účasťou štátu.
Bilboardy o reforme verejno-právnych podnikov.
V kantonálnom hlasovaní v kantóne Vaud bol schválený princíp asistovanej eutanázie v zariadeniach starostlivosti o starých občanov.
V kantóne Neuchâtel bola zamietnutá iniciatíva "Brzda demontáži sociálneho štátu" väčšinou 70.5%. Extrémna ľavica žiadala zaviesť referendum o znížení štátnej subvencie v rozpočte. Umiernený vládny proti-projekt prešiel veľmi tesnou väčšinou a tak sa môže aj šetriť.
V Zurichu mali šesť kantonálnych otázok, na ktoré voliči odpovedali trikrát áno a trikrát nie. Nový daňový zákon bol zamietnutý veľmi tesnou väčšinou. Schválený bol zákon o plánovaní a financovaní nemocníc, iniciatíva o kultúre a zákon za väčšiu bezpečnosť v doprave.
Ďalšie federálne referendum sa uskutoční 23. septembra 2012 a hlasovanie o veľkej revízii ženevskej ústavy z roku 1847 sa uskutoční 14. októbra 2012.
