Sú ľudia, ktorí by nemali klamať, lebo to nevedia. Dnes sa na Slovensku premieľa, či bola alebo nebola plagiátom práca, pokladaná z úryvkov piatich kníh. Ide o tak úbohý plagiát, že ten, kto jej "autora" bráni, vydáva iba svedectvo o úrovni vlastného myslenia.
Existujú však aj „kvalitnejšie“ plagiáty. Ich „autor“ kamufluje, koľko sa len dá, takže podvádzanie sa dokazuje ťažšie. Napriek tomu sa dá vystopovať. Elegantný príklad takého - priam detektívneho - postupu ponúkajú študenti Karlovej univerzity Marek Jandák, Tomáš Konečný a Ondřej Crhák. Detailnou analýzou zistili, že prorektor univerzity Martin Kovář v podstate iba preložil anglickú monografiu a vydal ju pod vlastným menom. Aby to nebilo do očí, obratnými trikmi ju upravil.
Zistenia publikovali na internete. Článok je pomerne dlhý, lebo autori postupujú systematicky s cieľom vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o tom, že by mohlo ísť o náhodu. Všímajú si nielen samotný text, ale aj ďalšie jeho vlastnosti (usporiadanie kapitol a podkapitol, poznámky pod čiarou, heslá v registri, atď.) Vďaka tomu má ich práca aj významný metodologický prínos. Vidím niekoľko možností uplatnenia ich poznatkov:
- Komisia na posudzovanie originality rigoróznych prác na Univerzite Mateja Bela má príklad, ako postupovať.
- V rôznych vedných disciplínach sa detaily „kvalitného kamuflovania“ budú líšiť. Učiteľom sa núka možnosť ukázať svojim študentom, že odhaľovanie plagiátorstva je z odborného hľadiska zaujímavá činnosť, pri ktorej sa veľa naučia o stavbe vedeckých prác vo svojej disciplíne.
- Odvážni študenti sa môžu sami pustiť do odhaľovania podvodov v akademickej sfére. Pretože začať treba ľahšími zadaniami, odporúčal by som skriptá. Niektorí z tých, ktorí ich museli so zaťatými zubami vygenerovať k habilitácii, si asi pomohli niektorou z maskovacích stratégií.
S očistou akademického prostredia treba raz začať. Pražskí študenti ukázali, že im záleží na kvalite školy, ktorú navštevujú. Je načase, aby sa o to pokúsili aj naši.
