Bulvár – nebulvár, napíšem to priamo. V USA je FICO symbolom zadlžovania. Ale pekne po poriadku...
O necelý rok tu máme voľby a to znamená, že voliči sa musia mať dobre. Aj za cenu zadlženia ich detí a vnúčat. Na rozdiel od vlád, bežní ľudia, našťastie, nemajú možnosť urobiť dlhy za svojich potomkov. Aj preto banky skúmajú pred poskytnutím úveru iba samotného dlžníka. A to naozaj podrobne. Pýtajú sa na vek, prácu, ale hlavne ich zaujímajú ostatné záväzky.
Zdroj: Maňo Strauch
Keď banky preverujú dlžníkov...
Jednotlivé banky svoje skóringové modely neodhaľujú. Je to ich obchodné tajomstvo a navyše sa tak chránia pred zneužitím, aby si žiadatelia účelovo neprispôsobovali svoje rizikové profily. Napriek tomu nie je uvažovanie bánk úplne neznáme. Asi najlepší pohľad pod povrch ponúka FICO score.
Americká firma vznikla už v roku 1956 a názov dostala podľa mien svojich zakladateľov: inžiniera Billa Faira a matematika Earla Isaaca. Ústredným motívom bolo, že inteligentné využívanie údajov môže zlepšiť rozhodnutia v biznise. Nie vždy sa to však podarilo. V roku 1995 napríklad známe pološtátne úverové agentúry Fannie Mae a Freddie Mac odporúčali používať FICO model na vyhodnocovanie hypotekárnych úverov. Všetci si všetci pamätáme, ako to dopadlo o 13 rokov neskôr.
Každopádne, FICO score nielenže prežilo hypotekárnu krízu, ale v súčasnosti využíva tento model väčšina amerických úverových inštitúcií. Podľa Wikipedie pracuje s údajmi z troch národných úverových registrov: Experian, Equifax a TransUnion.
Samotný model FICO score síce nie je otvorený, ale vstupné faktory sú známe:
- 35 percentnú váhu má platobná história. V praxi ide o platby načas, prípadné omeškania, či dokonca bankroty.
- 30 percentnú váhu má úverové zaťaženie, teda objem existujúcich úverov.
- 15 percent prisúdili autori dĺžke úverovej histórie. Prvý údaj (platobná história) hovorí viac o prípadných negatívach – ako sú platobné zlyhania. V tomto prípade platí, že čím dlhšia úverová história, tým väčšia pravdepodobnosť, že dlžník je spoľahlivý a svoje záväzky uhradí, keďže to robil aj doteraz.
- 10 percent má druh úveru – či ide o spotrebný úver alebo o hypotéku.
- 10 percentnú pozornosť majú aj nedávne úverové vzťahy žiadateľa, ktoré sa ešte nemohli objaviť v predchádzajúcich kritériách.
Ako je to na Slovensku?
Preverovanie dlžníkov je samozrejmosťou aj v prípade slovenských finančných inštitúcií. Aj tie, ktoré to doteraz nerobili (najmä nebankovky) už majú túto povinnosť stanovenú v zákone o spotrebných úveroch. Ak to neurobia, môžu prísť o licenciu.
Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní nový zákon o úveroch na bývanie. Ten dáva bankám nielen povinnosť preveriť úverový rating klienta, ale v prípade odmietnutia musia prezradiť dôvod.
Samotný hypotekárny zákon však prináša oveľa viac nových pravidiel:
- banky si pri predčasnom splatení nesmú účtovať sankcie, iba preukázateľnú stratu
- do 14 dní bude možné od zmluvy o úvere odstúpiť bez udania dôvodu
- klient získa predzmluvné informácie vo vopred stanovenej štruktúre
- informačný dotazník ESIS má v nevyplnenom stave 7 strán
- sprostredkovateľ musí prezradiť provízie od všetkých bánk, s ktorými spolupracuje
- pri úveroch v cudzej mene má spotrebiteľ právo na konverziu podľa aktuálneho kurzu
- banka musí oznámiť klientovi dôvod zamietnutia úverovej žiadosti.
Viac o novinkách, ktoré prináša chystaný zákon o úveroch na bývanie, píšeme v aktuálnom TRENDE v článku Hypotrasenie.