Je to obrovské číslo. Čo je príčinou tohto stavu? Je nastavený zle zákon, či spolupráca s Organizáciami zodpovednosti výrobcov?
V rámci nášho anonymného prieskumu sme získali 136 odpovedí. Každému kto sa do prieskumu zapojil ďakujeme. Pýtali sme sa v ňom na 5 otázok. Cieľom prieskumu bolo získať informácie o problémoch v oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly. Zaujímalo nás nasledovné.
1. Ako počítate obaly uvedené na trh?
Jeden z najväčších problémov obalov je to, ako sa dostať k hmotnostnému údajuobalov uvedených na trh. Teda koľko obalov firma použila na balenie tovarov, koľko obalov doniesla s tovarom zo zahraničia, či koľko obalov poskytla pri predaji. Kto má zmluvu s Organizáciou zodpovednosti výrobcov, musí jej tieto údaje poskytovať kvartálne. Kto nemá, musí tak robiť minimálne raz za rok.
Dostať sa však k týmto údajom dá značnú prácu. V niektorých prípadoch sa k údajom nie je ani len možné dopracovať. Jeden náš zákazník mal 10 000 skladových položiek. Každá v inom obale. Iná firma nás raz oslovila či sa im nepozrieme na ich databázu. 60 000 riadkov v exceli. A v takýchto prípadoch sa dostať k údajom, hmhm to je poriadny oriešok.
Spýtali sme sa teda, ako v praxi spočítavajú svoje údaje firmy. 21 % firiem si svoje údaje vie získať z informačného systému. Teda relatívne jednoduché spočítavanie, ak je databáza správne nakŕmená údajmi a tie sa pravidelne aktualizujú. Ďalej sa dozviete, že čísla to len potvrdili.
Až 36 % firiem údaje pracne získava z došlých faktúr a 25 % firiem nevie hmotnosť určiť, preto si stanovila len váhový štandard obalov na paletu, krabicu, vrece … Len 3 % uvádza ako metódu výpočtu bulharskú konštantu, teda hrubý odhad.
2. Aký je Váš odhad správnosti výpočtu obalov uvedených na trh?
Tým pádom že sa v praxi množstvá obalov vypočítať nedajú, či počítajú sa pracne, dochádza tu k tomu že každý údaj je viac či menej presný. Spýtali sme sa teda na odhad správnosti vypočítaných údajov.
Táto časť prieskumu dopadla asi najviac pozitívne. 38 % firiem tvrdí že správnosť ich údajov je viac ako 90 % a 51 % firiem tvrdí že správnosť ich údajov je 60 – 80 %. Môžeme diskutovať či je to málo či veľa, mňa osobne tieto čísla prekvapili.
Zaujímavé je porovnanie, keď sa pozrieme bližšie na firmy, ktoré tvrdia že svoje údaje vedia získavať jednoducho z informačného systému. Tých bolo 21 %. Tu je predpoklad, že ich odhad správnosti výpočtu by mal dosahovať vysoké percentá. No až 31 % z takýchto firiem uvádza že je to len na 60 – 80 %.
3. Ako dlho Vám trvá kým spočítate celé množstvo obalov za 1 kvartál
V tretej otázke sme sa pýtali, ako dlho trvá vo firmách, kým sa dostanú ku kvartálnym údajom o obaloch uvedených na trh. Väčšie firmy majú na túto agendu vyčlenených samostatných pracovníkov, no zvyšok firiem túto agendu rozdelilo medzi svojich zamestnancov, pre ktorých sú obaly len jedna časť z ich pracovnej náplne. Čas strávený nad zisťovaním údajov je preto veľmi dôležitý.
Až 52 % firiem tvrdí, že im to zaberie 1 – 7 dní. To je veľmi vysoké percento. A 27 % firiem tvrdí, že to majú spočítané do 4 hodín. Mnoho firiem nám však v prieskume napísalo, že je to len číslo pre samotné zrátanie údajov. Celkový čas nad zisťovaním údajov nevedia odhadnúť, nakoľko sú do výpočtov zahrnutí aj iní pracovníci z logistiky, skladu …, ktorí zisťujú Váhu obalov priebežne.
Opäť zaujímavý pohľad je na firmy, ktoré uviedli, že údaje vedia jednoducho získať z informačného systému. Tu bol predpoklad, že by to malo byť do jednej hodiny, resp. veľmi rýchlo. 45 % z takýchto firiem však uviedlo, že im to trvá 1 – 7 dní. Tu sa potvrdilo to, že informačný systém je fajn, no treba sa mu neustále venovať a to zaberá veľa času.
4. Zaznamenala Vaša spoločnosť problém s tzv. duplicitným platením za obaly?
Jeden nevyriešený slovenský problém s obalmi je tzv. duplicitné platby za obaly.Najčastejšie v situácii kedy výrobná firma dovezie zo zahraničia do výroby tovar zabalený v obale. Tovar použije, obal vyhadzuje a odovzdáva napríklad zberovej spoločnosti. Teda už sa o svoj odpad postarala (mala s tým nejakú prácu a náklady). No na druhej strane systém firmu núti priznať toto dovezené množstvo obalov vo väčšine prípadov do Organizácie zodpovednosti výrobcov a zaplatiť jej za niečo o čo sa už raz sama postarala.
Alebo keď firma dodáva tovar v obaloch firme (B2B). Tá obal odbalí a odpad hodí do svojho biznis odpadu a nič do komunálu. Zaplatiť sa musí, no na druhej strane sa o odpad nepostará OZV, ale odberateľ odpadu.
Na tento problém sme sa spýtali priamo firiem. Musím priznať že tento údaj ma prekvapil z celého nášho prieskumu najviac. No zároveň aj čiastočne potešil. Získali sme potvrdenie toho, o čom už dlhú dobu píšeme a rozprávame. O tom ako firmy duplicitne platia za obaly.
Až 71 % firiem tvrdí, že sa ich tento problém týka. Teda že duplicitne platia za niečo, o čo sa už raz sami postarali cez odovzdanie odpadu z obalov do zberovej spoločnosti. Fuu, veľmi veľa. A 27 % firiem tvrdí, že im to spôsobuje veľké náklady. Prečo je to tak? Na Slovensku na to nemáme odpočítateľnú položku, či akokoľvek to inak nazveme. Jednoducho mechanizmus, pomocou ktorého by sa odovzdané odpady neplatili duplicitne ešte raz do OZV.
Celý článok si môžete prečítať tu, aj to čo by sa s tým dalo robiť.
