Zdroj obr.: archív autora
Predpokladám, že mýty v hlavách manažérov, teda aj v mojej, vznikajú mnohokrát aj kvôli pocitu istoty. Tá je potrebná pre naše fungovanie, respektíve pre fungovanie našich firiem. Je to možno práve preto, lebo prostredie okolo nás je akoby stále viac nepriateľské: konkurencia, narastajúci počet záujmových skupín, rýchlo sa meniace zákony, kríza, hybridná vojna…a do toho vlastná rola…Predpokladám, že práve teraz a v blízkej budúcnosti sa budú viac presadzovať manažéri s invenčným prístupom majúci väčšiu toleranciu ku neistote a oveľa viac, než doteraz, bude nevyhnutné mať na „palube“ tých najkvalitnejších ľudí s obdobnou hierarchiou hodnôt…
- Kvalitný manažér pracuje 12 a viac hodín denne
Neraz som počul manažéra konštatovať, že s rodinou sa takmer nevidí, lebo za tmy odchádza do práce a opäť za tmy, keď už deti spia, prichádza. Mnohokrát som však nadobudol pri oných slovách dojem, akoby sa touto vetou nejeden z nich vlastne chválil. V každom prípade manažéri priraďovali túto časovú tieseň k niečomu pozitívnemu, resp. to prezentovali, ako niečo nevyhnutné. To však už pomaly ale isto píšem o workoholikoch. Predpokladám, že nie je manažérskym hrdinstvom pracovať 12 a viac hodín denne, ale dajme tomu 6- 8 s porovnateľnými výsledkami. Samozrejme bude asi niekto namietať, že pokiaľ dotyčný manažér je okrem riaditeľa, aj majiteľom, že predsa nemôže si povedať o tretej, že „padla…“ Zrejme môže, pokiaľ delegoval právomoci a má tých správnych ľudí „na palube.“ Na druhej strane, „vizionárskym výletom“ napríklad aj na prechádzke so psom by som medze nekládol…Mám na mysli vnútorné „brainstormovanie“ kedykoľvek a kdekoľvek, ale v rámci únosnosti a psychohygieny…
- Kvalitný manažér musí byť vzdelaný v odbore, na ktorý je podnik, inštitúcia..zameraná
Opäť budem „oportunistický“: nemyslím si, že je to nevyhnutné. Dokonca si myslím, že v mnohých prípadoch je skôr na osoh, ak sa manažér vyzná hlavne v manažovaní. Takto sa dostávam k otázke: a čo je to vlastne to manažovanie…management…? /V súčasnosti tak často sa vyskytujúci termín…/ V každom prípade nejde iba o riadenie ľudí. Predpokladám, že manažér by mal taktiež ovládať riadenie financií, marketingu, operačné riadenie, strategické riadenie, alebo riadenie informácií….možno Vás ešte niečo ďalšie napadne…Napr. projektové riadenie a pod. V súkromnom sektore to už mnohí majitelia pochopili. Horšie je na tom štátna sféra, teda majiteľ „pán štát…“ Prípad Ministerstva zdravotníctva, kde pre tak potrebnú istotu, ale doslovne, pre podvedomý pocit istoty, je tam opäť lekár/ka./ To však, zdôrazňujem, nezaručí, že pôjde o kvalitnejšieho manažéra, ako trebárs právnika, alebo inžinira, alebo absolventa programu MBA, prepitujem: kvalitného programu. Viac pôjde o schopnosť a chuť manažéra stále sa učiť a samozrejme mať priestor svoje zručnosti aj využiť. V štátnej sfére, s vertikálnym riadením a silno hierarchickou kultúrou je to spravidla komplikované.
- Kvalitný manažér musí všetko kontrolovať
Myslím tých, ktorí v záchvate neraz takmer paniky všetko po každom kontrolujú v presvedčení, že je to ich rola. Obávam sa, že nie je..Vypovedá to skôr o ich neistote a aby to kompenzovali a nadobudli ako taký pevný bod v rozhodovaní sa, všetko „pre istotu“ kontrolujú. Áno, žijeme v neistej dobe, ale potom, viac ako kedykoľvek pred tým, musíme mať v tímoch tých najlepších…Aj to nám môže dať istotu. Samozrejme, pokiaľ sám manažér si sebe neverí…potom je však na mieste zrejme vymeniť manažéra.
- Kvalitný manažér musí mať vždy posledné slovo, hlavne pri rozhodovaní
Opäť, už sa opakujem, ale ani to zrejme nemusí. Je to opäť mýtus. Ak mám v tíme kreatívca, musím ho nechať maximálne sa rozvíjať, a dokonca umožniť mu reálne meniť firmu. Ak som moderný manažér, ktorý je skromný a zároveň majúci charizmu vizionára, nebojím sa podriadených, ktorý sú v odbore ešte ďalej. Práve naopak, podporujem ich a ďalej ich motivujem, /nemyslím iba na mzdu…!/
- Kvalitný manažér musí selektovať informácie, v domnienke, že nie všetko je pre každého v tíme
Presvedčenie, že vedieť o firme všetko aj zo strany ľudí mimo manažmentu firme iba uškodí je opäť pravdepodobne mylné. Firmy, resp. manažéri, ktorí sú o tom presvedčení, potom selekciou toku informácií dosiahnu stav, kedy nie všetci zamestnanci vedia, čo je vízia, ciele, alebo stratégia firmy. To v konečnom dôsledku môže zapríčiniť to najfatálnejšie riziko a to pokles zisku…Takto môže taký manažér pre dobrý pocit informačnej moci priviesť firmu do krachu, lebo ľudia stratia zmysel toho čo robia.
- Kvalitný manažér berie svoju firmu, ako rodinu
Je to možné, nakoniec je to jeden z prístupov…jestvujú firmy, ktoré fungujú ako rodina, no nie v každom odvetví a v každej dobe ide o prístup, ktorý zabezpečí firme rast. Príznačné pre takýto typ fungovania firmy je však neobjektívne rozhodovanie, skôr na základe iba emócií. Nedotknuteľnosť manažéra, podobne ako otca v archetypálnom poňatí, ako „hlavy rodiny“, /alebo aj matky rodu…/ môže byť potom pre takýto typ firmy charakteristická. Okrem toho je v takto fungujúcich firmách časté neobjektívne hodnotenie vychádzajúce z faktu, že málo čo sa relevantne meria. A potom platí, čo nemeriam, ani nemôžem riadiť…Žiaľ manažér ostáva neraz v ilúzii, že predsa len firmu riadi. Dnešná doba vyžaduje skôr vedenie, kde kompetencie sú rozdelené medzi tím. /Medzi jednotlivcov v tíme./ Kde každý má svoju zodpovednosť, ktorá nie je len delegovaná zhora, ale je tvorená samotným zamestnancom. Príkladom sú mnohé „startupy…“ Napr. aj kultúra japonských firiem je toho dobrým príkladom.
- Kvalitný manažér musí poznať dobre prostredie, v ktorom jeho firma funguje
Mám na mysli manažérov fungujúcich v zahraničí, resp. tých, ktorí sú vyslaní k nám. Na prvý pohľad, ak manažér dobre pozná prostredie, ide o rozumné riešenie, keď sa akoby išlo na istotu. Takto sa však môže kreativita prístupu obmedziť. Inak povedané, ak sa nebudem rozhodovať iba na základe skúsenosti, môžem byť kreatívnejší. Možno aj preto mnohé korporácie sa rozhodujú skúsiť to s manažérmi prichádzajúcimi akoby z iných prostredí, /kultúr./ Tí práve preto nemusia kopírovať prístupy charakteristické pre to ktoré prostredie. Medziiným aj z dôvodu, že inak to zatiaľ nikto neskúsil, lebo je zaťažený skúsenosťou. Respektíve tými postupmi, ktoré boli bežné v tom ktorom segmente…Tak môže firma začať robiť to, čo zatiaľ nebolo bežné. /Napríklad niektoré firmy začínajú upúšťať od viazanosti a pod./
Tých mýtov je určite viac, to bol výpočet iba niektorých z nich...
/Tento článok bol uverejnený v upravenej a skrátenej forme aj v tlačenom vydaní Trendu./
