V relácii TA3 venovanej dôchodkovému systému sa ministerka Tomanová snažila zľahčiť protiagrument poslanca Brocku o časovanej demografickej bombe. Citovala fakt, že v roku 2008 sa narodilo o takmer tri tisíc detí viac ako rok predtým. Problémy s týmto argumentom sú dva. Jeden je, že pozitívny efekt dnes narodených detí sa prejaví až o zhruba 20 rokov, kedy vstúpia do produktívneho veku. Druhým je fakt, že na stabilnú populáciu prirodzeným prírastkom by sme potrebovali nie tri, ale 37 tisíc detí viac ako v roku 2007 - a to každý rok.
Prameň: Štatistický úrad SR. Poznámka: 2936 detí naviac je tá malá vyčnievajúca časť prvého stĺpca úplne vľavo (1,0-1,06%).
Pozrime sa len, čo nás čaká v nasledujúcich desiatich rokoch. Predpokladajme priemerný vek vstupu na pracovný trh 19 rokov (nie všetci idú na vysokú školu), a priemerný vek odchodu do dôchodku 58 rokov (oficiálna hranica sa ešte pre všetkých na 62 rokov neposunula a vplyv predčasných odchodov tiež ťahá priemer dole).
Očakávaný vývoj zobrazujú dve elipsy na grafe hore. Kým ľavá predstavuje "chýbajúce deti" deväťdesiatych rokov, ktoré budú v nasledujúcej dekáde vstupovať (teda skôr nevstupovať) na pracovný trh, pravá predstavuje potenciálnych budúcich dôchodcov. Je jasné, že nie všetci z týchto vekových kategórií tu o 10 rokov ešte budú medzi nami, veľká väčšina však áno. Produktívneho obyvateľstva tak v roku 2019 bude zhruba o 150-200 tisíc duší menej, dôchodcov zasa možno o sto tisíc viac. Misky váh, kde sú na jednej strane platcovia daní a odvodov, a na druhej príjemcovia platieb z verejných financií, sa tak výrazne pohnú smerom k tým druhým. Pätnásť- či dvadsaťročné predikcie pritom prinášajú ešte strašidelnejšie posuny.
Zdroj: Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk
