Internetová Zuno Bank hľadá nových majiteľov. Rakúska banková skupina Raiffeisen Bank International, ktorá Zuno vlastní, pred pár dňami rozposlala ponuku možným investorom. Z ponuky vyplýva, že Rakúšania sa chcú zbaviť 100-percentného balíka akcií v Zuno Bank, informovali české Hospodárske noviny.

„Raiffeisen Bank International, materská banka, sa rozhodla v dôsledku vývoja na európskych bankových trhoch ponúknuť Zuno novému investorovi,“ potvrdil pre TREND.sk hovorca Zuno Lukáš Tomis. Raiffeisen Bank rozposlala ponuku strategickým investorom, teda bankám, ale aj finančným investorom (v minulosti sa spomínali investori aj z Blízkeho východu).

Miliónové straty banka okresala

Záujemcovia o banku, ktorá má dnes 200 zamestnancov, majú na podanie nezáväznej ponuky čas do polovice februára. Potom vybraní uchádzači dostanú možnosť vykonať due diligence, teda hĺbkový audit v spoločnosti.

V Česku aj na Slovensku síce Zuno získalo 250-tisíc klientov (na Slovensku 140-tisíc), ale len časť z nich využíva Zuno ako svoju hlavnú bankou. Väčšina klientov využíva v Zuno len málo služieb, takže z nich banka nemá dostatočné príjmy. V roku 2013 vykázal finančný ústav konsolidovanú stratu 35 miliónov eur, medziročne sa tak znížila o 65 miliónov eur.

Zuno má jednu obrovskú nevýhodu: chýbajúce hypotéky. „Možno chceli ísť do hypoték, ak chceli byť primárnou bankou, ale tým, že nemajú pobočkovú sieť, znevýhodňovalo ich to. Len málo ľudí je ochotných si hypotéku objednať online,“ vraví pre TREND.sk analytik z portálu Finančný kompas Maroš Ovčarik.

Banka, ktorá vystupuje ako pobočka zahraničnej banky (nemusí tak vykazovať za slovenský trh finančné ukazovatele), podľa M. Ovčarika prišla na slovenský trh v roku 2010 s cieľom dostať sa ku vkladom ľudí cez výhodnejšie úroky. Európska centrálna banka však základné úrokové sadzby okresala počas krízy na minimum, čo zasiahlo aj Zuno a začala strácať zmysel. „Musela zmeniť stratégiu, ponúkala spotrebné a refinančné úvery, v ktorých bola silná, ale to nestačilo,“ hovorí M. Ovčarik.

Vlani zo 700 miliónov eur vkladov dokázala klientom cez spotrebné úvery požičať iba 30 miliónov. Prebytočné vklady banka preto posielala materskej Raiffeisen, ktorá ich však efektívnejšie nevedela zhodnotiť. 

Musela sa však prispôsobiť v poplatkovej politike. Naďalej síce ponúka bežné účty zdarma (jedinou výnimkou je Účet Plus za 2,80 eur, ale len v prípade, ak klient nezaplatí kartou aspoň 100 eur), ale spoplatnila kartové operácie - výber z bankomatu. 

Na expanziu sa matka Zuna neodhodlala

S príchodom investora sa podľa L. Tomisa zvýšia zdroje banky a obnoví sa plánované rozširovanie na ďalšie trhy, na čo sa Zuno pripravuje už štyri roky. „Zuno je teraz v najlepšej kondícii od svojho vzniku a rýchlo znižuje stratu. Pre klientov banky sa vôbec nič nemení. Všetky kampane, aktivity a projekty Zuno pokračujú,“ dodal L. Tomis.

K pripravovanému spusteniu Zuno banky v Poľsku a Maďarsku sa materská banka Raiffeisen Bank International, neodhodlala. Z časti aj kvôli tomu, že banka už v septembri minulého roka varovala, že za celý rok 2014 vykáže vôbec prvýkrát vo svojej histórii stratu. Generálny riaditeľ Raiffeisen Karl Sevelda povedal, že strata by sa mala pohybovať v rozmedzí 50 až 500 miliónov eur.

„Výrazný pokles kurzu ruskej meny a zlé ekonomické prognózy pre Rusko by mohli spôsobiť, že bude potrebné urobiť odpisy hodnoty majetku Raiffeisenbank Russia,“ povedal pred pár týždňami K. Sevelda. Do vstupu na poľský trh ich odrádzali aj objektívne faktory: Zuno tam narazila na regulátora. Poľská Komisia pre finančný dozor vstup značky Zuno zamietla kvôli tomu, že rakúska banková skupina už má v Poľsku dve značky: Raiffeisen Bank Polska a Polbank. Zuno sa podľa vyjadrení chcel sústrediť na ich fúziu. 

Problémy Zuna spôsobovala aj nejasná stratégia a časté menenie šéfov. Tak napríklad v januári 2012 nastúpil do vedenia banky Tomáš Kuna a už o rok a pol ho striedal súčasný šéf Nór Oyvind Oanes. Navyše neistotu len prehlbovali špekulatívne výroky vysokých manažérov Raiffeisenu. 

Mario Drosc, predseda predstavenstva a CEO Raiffeisenbank, napríklad v roku 2013 povedal, že jednou z možností ako vyriešiť problémy Zuna by bola, aby český klientsky kmeň prešiel pod českú Raiffeisenbank a slovenskí klienti Zuna pod slovenskú Tatra banku. 

Šéf českého Zuna Peter Lakata podľa českých HN pred rokom naopak tvrdil, že vedenie rakúskej skupiny rozhodlo o samostatnom pokračovaní internetové banky a len dočasne pozastavilo jej expanziu.