Amsterdam 4. januára (TASR) - Vo veku 78 rokov zomrel 3. januára Alfred Heineken, holandský pivný magnát a majiteľ najväčšieho európskeho pivovarského koncernu Heineken.

A. Heineken zomrel vo svojom byte v meste Noordwijk neďaleko Haagu, v kruhu svojej rodiny. V spoločnosti, ktorú založil jeho starý otec, bol "Freddy" Heineken aktívny 60 rokov svojho života. V apríli plánoval odovzdať svoj posledný post, ktorý v podniku zastával - funkciu predsedu správnej rady - svojej dcére Charlene.

Od apríla 2001, keď prekonal krvácanie do mozgu a slabú mozgovú príhodu, mal Heineken podlomené zdravie. Zomrel na zápal pľúc.

A. Heineken bol po mnoho rokov predsedom a delegovaným členom predstavenstva spoločnosti Heineken Holding N.V, ktorá má väčšinový podiel v pivovare. V súlade s jeho želaním zostane kontrola spoločnosti Heineken Holding v rodinných rukách.

„Úmrtím Freddyho Heinekena sme stratili jedinečného človeka,“ uviedol Karel Vuursteen, predseda výkonnej rady Heineken N.V. „Bol našej spoločnosti oddaný telom i dušou. Jeho rozsiahle vedomosti, tvorivosť, intuícia a vynikajúca nálada z neho robili mnohostrannú osobnosť. Viem, že hovorím v mene všetkých zamestnancov, keď poviem, že mu máme za čo ďakovať. Meno Freddyho Heinekena zostane navždy späté s našou spoločnosťou.“

Alfred Henry Heineken sa narodil 4. novembra 1923 v Amsterdame. Jeho starý otec Gerard Adriaan Heineken v roku 1864 založil pivovar Heineken a jeho otec Henry Pierre Heineken spoločnosť viedol v období od r. 1914 do r. 1940. Alfred Henry Heineken začal v pivovare pracovať 1. júna 1942.

Od marca 1946 do septembra 1948 bol zamestnaný na oddelení odbytu amerického importéra spoločnosti Heineken. Počas tohto obdobia sa jeho život úplne zmenil: získal hlbokú záľubu v reklame a, hlavne, stretol mladú americkú dámu Lucille Cummins, s ktorou sa 28. augusta 1948 zosobášil.

V roku 1951 začal pracovať na ústredí firmy Heineken v Amsterdame, kde sa stal kľúčovou osobou Reklamného oddelenia, ktoré sám založil. „Ak by som nebol pivovarníkom, určite by som pracoval v reklame,“ hovoril Alfred Heineken. Čaro značky Heineken sa stalo jeho celoživotnou náplňou.

Bol to práve on, kto do názvu značky Heineken po prvý krát vložil usmievajúce sa písmeno e. Práve on určil, že farbou značky bude zelená a bol tiež myšlienkovým otcom súčasného loga Heineken, ktoré kombinuje hviezdu, banner a chmeľovú vetvičku. Z pivovarníka Alfreda Heinekena sa stal marketingový génius už v dobe, keď bol termín marketing neznámy. „Nepredávam pivo, ale teplo“ bolo jeho mottom.

Hoci jeho otec stratil rodinný majoritný podiel v roku 1942, Alfredovi Heinekenovi sa podarilo väčšinu v spoločnosti Heineken N.V. nadobudnúť späť. V rokoch 1951 až 1958 bol členom dozornej rady Heineken N.V. a jej delegovaným členom od roku 1958 do r. 1964. V roku 1964 sa stal členom výkonnej rady a od roku 1971 do roku 1989 bol predsedom výkonnej rady spoločnosti Heineken N.V.

Pod jeho vedením sa z pivovaru Heineken stala globálna spoločnosť. Alfred Heineken ako majoritný akcionár a predseda predstavenstva mohol určovať dlhodobú stratégiu spoločnosti.

Podľa jeho vízie sa Heineken mal stať globálnou značkou a preniknúť na európske trhy. V čase jeho odchodu z postu predsedu výkonnej rady 27. apríla 1989 bol Heineken pivovarníckou skupinou s najširším medzinárodným dosahom na svete. Od roku 1989 do roku 1995 bol ďalej predsedom dozornej rady a jej delegovaným členom. Išlo o jeho posledné oficiálne pracovné miesto v spoločnosti Heineken N.V., stále však zostával väčšinovým akcionárom a predsedom predstavenstva spoločnosti Heineken Holding N.V., ktorá má väčšinový podiel v Heineken N.V.

Alfred Heineken bol veľmi aktívnou osobnosťou sociálneho a kultúrneho života. Na uctenie pamiatky svojho otca založil nadáciu Dr. H. P. Heinekena, ktorá od roku 1964 každé dva roky udeľovala finančné ceny za priekopnícku a vedeckú prácu v biochémii a biofyzike. Koncom osemdesiatych rokov založil nadáciu Alfred Heineken Fondsen, ktorá tiež každé dva roky udeľuje štyri finančné ceny za výnimočné počiny v medicíne, dejepise a vede o životnom prostredí. Štvrtá cena sa udeľuje umelcovi žijúcemu a pracujúcemu v Holandsku.

A. Heineken získal za svoju rôznorodú činnosť mnoho ocenení. Bol mu udelený titul Rytiera rádu Holandského leva a Veliteľa rádu Oranje-Nassau. Vo Francúzsku dostal najprv titul Rytiera a neskôr Dôstojníka rádu Légie cti. Získal čestný doktorát práva od Univerzity v Rochestri. Medzinárodný manažérsky inštitút INSEAD mu udelil čestný titul MBA. Starosta a staršinovia mesta Amsterdam mu udelili Striebornú medailu hlavného mesta a Kráľovská holandská akadémia umení a vied mu v roku 1990 udelila Striebornú medailu Akadémie.

Porota medzinárodného festivalu reklamy v Cannes ho v roku 1995 vyhlásila za Muža reklamy roka. V roku 1999 bol v Holandsku zvolený za Reklamnú osobnosť storočia a značka Heineken získala titul Značka storočia.

„Freddy“ Heineken, ako bol známy svojim mnohým priateľom a niektorým vybraným kolegom, mal veľkú záľubu v hudbe, architektúre, filme, fotografii a výtvarnom umení. Najviac sa mu pozdávala myšlienka homo universalis. Vďaka svojim širokým vedomostiam, tvorivosti, intuícii a dobrej nálade bol mimoriadne fascinujúcou osobnosťou.

Jeho únos 9. novembra 1983 a následné prepustenie po troch týždňoch sa stali celosvetovou záležitosťou. Po tomto traumatickom zážitku Alfred Heineken obmedzil svoje vystupovanie na verejnosti a začal veľmi úzkostlivo chrániť svoje súkromie. Z malého množstva interview, ktoré poskytol, bol známy ako človek, ktorý dokázal vyjadriť svoj názor na široké spektrum tém, vrátane otázky smrti: „Zomrieť nie je vôbec strašné, pretože to nebolo také hrozné ani predtým, ako sme sa narodili“.

Hybnou silou v jeho živote bola rodina. Po Alfredovi Heinekenovi zostala jeho manželka, dcéra, zať a päť vnúčat.