Zmizne už konečne byrokracia s eurofondami? Hrozí, že znova premárnime ponúkanú šancu

Slovensko patrí medzi štáty, ktoré doteraz čerpali eurofondy najpomalšie. Tento stav volá po náprave, ale prognózy podľa expertov vôbec nie sú optimistické. Bude potrebné zbaviť sa zbytočných byrokratických prieťahov, korupcie a čerpať ich transparentne. Vízie vlády Igora Matoviča, ktoré sa dobre čítajú na papieri, však môžu mať v praxi viaceré trhliny, podobne ako tie z minulých rokov.

Z európskeho fondu obnovy určeného na financovanie reforiem v čase pandémie k nám čoskoro pritečie 14,3 miliardy eur, už v rokoch 2021 až 2023. Odhadom 7,5 miliardy eur z toho by sme mali čerpať vo forme nenávratných grantov, pričom pri poctivom vyčerpaní ich EÚ nemusí vrátiť a 6,8 miliardy eur bude vo forme nenávratných pôžičiek, objasňuje pre TREND konateľ spoločnosti Gemini Group Ján Hámorník. Spoločný dlh je potom potrebné začať splácať o sedem rokov a pokračovať až do roku 2058, teda tridsať rokov.

Reformný plán do 15. októbra

Nové ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu SR spolu s Úradom vlády SR dajú dokopy koordinačný tím, ktorý sa bude stretávať na pravidelnej báze s cieľom spolupracovať pri príprave plánu reforiem. Následne sa na  spúšťaní konkrétnych projektov budú podieľať všetky relevantné rezorty, pod ktorých gestorstvo budú reformy a investície spadať.

Na príprave plánu reforiem pracuje aktuálne aj rezort financií, pričom v septembri by ich mal predstaviť verejnosti. „Pripravujeme Národný integrovaný eeformný plán (NIRP), ktorý bude obsahovať súbor reforiem a investícii potrebných na obnovu a posilnenie odolnosti našej krajiny. Poslať komisii EÚ ho musíme do 15. októbra, spolu s návrhom rozpočtového plánu na rok 2021,“ potvrdil pre TREND hovorca rezortu Pavol Kirinovič. Následne oficiálne finálny plán obnovy predložia komisii v rámci Národného programu reforiem do 30. apríla 2021.

Podľa Kataríny Rochovskej, expertky na eurofondy a štatutárky firmy Essence Group, je žiaduce sa orientovať na investície, ktoré budú mať následne vplyv na rozprúdenie ekonomiky krajiny.  Investície by mali smerovať do projektov s vyššou pridanou hodnotou a multiplikačným efektom.

„Určite by nebolo uvážlivé skĺznuť do financovania verejných transferov do oblastí, kde má štát dlhodobo deficitné financovanie, a teda tieto zdroje ,prejesťʻ. Taktiež odporúčam mať pripravenú krízovú alternatívu, napríklad zásobník investícií, na ktoré by sme vedeli siahnuť v prípade, že by sa preferované priority ukázali ako nerealizovateľné vo vymedzenom čase,“ dodáva pre TREND expertka. Práve v takomto prípade by sme mohli oceniť stredne veľké a menšie projekty.

Stanovenie jasných priorít

Nakoľko ruka v ruke so zdrojmi z fondu obnovy začne plynúť i klasické eurofondové programové obdobie na roky 2021 – 2027, bolo by rozumné stanovovať priority tak, aby bola zachovaná ich rovnováha a vyváženosť. Napríklad v tom zmysle, že ak štát niečo výrazne podporí z fondu obnovy, tak ďalšie projekty podporí z klasických eurofondov, a opačne.

„Každý rezort by si mal určiť jednu až dve tematické priority, a to ako legislatívne priechodné, tak realizovateľné v  čase a pri primeranej investičnej náročnosti,“ objasňuje K. Rochovská. Zároveň netreba zabúdať, že na klasické eurofondové peniaze alokované na roky 2021 – 2027 by sa naša krajina mala primárne zamerať, pretože tie nie je potrebné v budúcnosti splácať.