Spotrebiteľ si vybral auto a hľadá najvýhodnejší spôsob, ako ho zaplatiť. Ak si obíde banky aj viaceré lízingové spoločnosti a pokúsi sa porovnať cenu ponúkaných peňazí prostredníctvom ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), môže naraziť na problém. Pod skratkou sa totiž v každej firme môže skrývať niečo iné.

Zákon a prax

Podľa zákona by mal tento ukazovateľ zahŕňať mesačnú splátku aj všetky poplatky, ktoré sú s pôžičkou spojené. „Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. A to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver,“ hovorí zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý je účinný od júna tohto roka.

Tu naráža spotrebiteľ na prvý problém. Banka, na rozdiel od lízingovej spoločnosti, poskytnutie pôžičky na kúpu vozidla nepodmieňuje jeho poistením. Do ročnej miery nákladov si preto započíta len výšku mesačnej splátky a poplatky, ktoré jej platí klient napríklad za poskytnutie peňazí či vedenie úverového účtu.

Lízingové spoločnosti peniaze na kúpu auta požičajú len za podmienky, že si klient uzatvorí aj havarijnú poistku. Tu nastáva problém číslo dva. Kedy a čo vlastne lízingovka musí spotrebiteľovi zarátať do RPMN. Firmy totiž zvyčajne ponúkajú možnosť uzatvoriť potrebné poistky rovno spolu s úverovou zmluvou na pobočke či priamo u dílera áut, s ktorým lízingovka spolupracuje. Klient môže mať na výber povinné zmluvné a havarijné poistenie vo viacerých poisťovniach alebo len jednej. No je na kupujúcom, či si vyberie z možností ponúkaných lízingovou firmou alebo sa radšej poobzerá po trhu a sám si vyberie niektorú z ostatných poisťovní.

Lízingové firmy by mali podľa zákona do RPMN zarátať aj všetky poistky v prípade, že vedia, koľko za ne bude spotrebiteľ platiť. Ak sa klient rozhodne zohnať si havarijné a povinné zmluvné poistenie sám, lízingovka mu vie dať len kalkuláciu s ročnými nákladmi bez poistiek.

Rozdiel v cene požičiavaných peňazí so splátkami poistenia alebo bez nich pritom nie je zanedbateľný. Napríklad pri vozidle za 10-tisíc eur s DPH a lízingovej splátke bez poistenia 245 eur by podľa prepočtov VÚB Leasingu vyšla ročná miera nákladov na 8,3 percenta. Ak by klient využil poistenie ponúkané lízingovou spoločnosťou, splátka by mu vzrástla napríklad o 25 eur a RPMN by tak stúpla nad 16 percent.

Každý inak

V jednotlivých lízingových firmách môže človek naraziť aj na odlišné nazeranie na to, či do RPMN rátať povinné zmluvné poistenie. „Uzatvorenie PZP nie je pri úverovom produkte podmienkou našej spoločnosti. Je to poistka stanovená zákonom. Z tohto dôvodu cena PZP do výpočtu ročnej miery nákladov nevstupuje,“ hovorí Silvia Chachaľaková z  ČSOB Leasingu.

Rovnako postupuje aj UniCredit Leasing, ktorý do výpočtu RPMN zahŕňa iba havarijné poistenie. Aj to len v prípade, že si klient berie poistku ponúkanú lízingovkou. „V zásade si ale klient dokáže skontrolovať cenu jednotlivých položiek. Má totiž k dispozícii položku, ktorá obsahuje výšku splátky s poistením, teda PZP plus havarijné poistenie plus poplatky za ďalšie služby týkajúce sa poistenia,“ vysvetľuje hovorkyňa UniCredit Leasingu Petra Salajková. Ak si poistenie zoženie klient sám, v ročnej miere nákladov mu ho UniCredit Leasing nezobrazí.

Inak sa na započítavanie poistky do RPMN pozerajú lízingové spoločnosti VÚB a Tatra banky. Zákon si vyložili tak, že ak si klient zvolí havarijné a povinné zmluvné poistenie prostredníctvom lízingovej spoločnosti, bude mať RPMN vyššie o toto poistenie.

Pre klienta tak môže byť zavádzajúce jednoducho porovnávať miery nákladov od rôznych spoločností bez toho, aby sa hlbšie zahĺbil do jednotlivých ponúk. Aj Miroslav Hanuljak z VÚB Leasingu upozorňuje na možný zmätok, ktorý môže ročná miera nákladov u potenciálneho klienta vyvolať. „Pri rovnakých finančných podmienkach lízingu budú môcť byť uvedené rôzne výšky RPMN v rádovo niekoľko percent, len v závislosti od toho, či klient na poistenie predmetu lízingu využije služby lízingovky alebo si ho poistí sám,“ konštatuje. Malým pozitívom podľa neho je, že súčasná právna úprava neobsahuje konkrétne číselné obmedzenie ročnej miery nákladov. To by totiž nútilo lízingové firmy nepoisťovať predmety lízingu a túto povinnosť by prenášali na klientov.

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 34

Bezplatný celý eTREND, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com