Slabo zaplatená práca v amerických fast-foodoch stojí Američanov 7 miliárd ročne. Toľko peňazí odčerpajú z verejných asistenčných programov zamestnanci reštaurácií, ktorí sú na sociálny program kvôli nízkej mzde odkázaní.

Tvrdí to štúdia americkej ekonómky Sylvie Allegretto a jej tímu z Centra pre výskum práce kalifornskej univerzity Berkeley.

„Zistili sme, že náklady pre daňových poplatníkov sú obrovské,“ povedal jeden z výskumníkov Ken Jacobs pre spravodajský magazín školy. „Ľudia, ktorí pracujú vo fast-foodoch, zarábajú tak málo, že závislosť na programe nie je výnimkou, ale pravidlom, a to aj pre tých, ktorí pracujú 40 a viac hodín týždenne.“

Medián miezd zamestnancov v prevádzke je podľa štúdie 8,69 dolára na hodinu. Na sociálny program je tak odkázaných 52 percent zamestnancov fast-foodov.

„Toto sú verejné výdavky na nízke mzdy v Amerike,“ uviedla pre univerzitný web autorka štúdie Sylvia Allegretto. “Výdavky sú verejné, pretože ich znášajú daňoví poplatníci, ale pri debatách o chudobe zamestnanosti a verejných výdavkoch sa im nevenuje žiadna pozornosť.”

Podľa spoluautora štúdie Marca Doussarda z University of Illinois ich výskum vyvrátil mýtus, že zamestnancami fast-foodov sú väčšiou nekvalifikovaní tínedžeri, ktorí si prácou v reštaurácii iba privyrábajú a neboli by odkázaní, respektíve ani by nemali nárok na sociálne dávky.

„Viac ako dve tretiny zamestnancov prevádzok majú nad 20 rokov, 68 percent z nich sú živiteľmi svojich rodín a štvrtina vychováva minimálne jedno dieťa,“ upresnil M. Doussard.

Rekordné zisky reťazcov

Americkým sieťam rýchleho občerstvenia sa pritom v poslednom čase darí. McDonald`s od roku 2008 dosahuje kaž dým rokom rekordný zisk . V roku 2012 zaznamenal zisk 5,46 miliardy dolárov, čo je oproti 4,31 miliardám v roku 2008 nárast o 27 percent.

Zisky rastú každý rok aj skupine Yum! Brands, pod ktorú patria značky KFC, Pizza Hut, Taco Bell a ďalšie. Skupine postupne vzrástol zisk z 964 miliónov v roku 2008 na 1,6 miliardy dolárov v roku 2012. Ani Burger King sa nemôže sťažovať, jeho zisk vzrástol z 88 miliónov v roku 2011 na 118 miliónov dolárov v roku 2012.

V priebehu tohto leta americkí zamestnanci fast-foodov dvakrát štrajkovali a požadovali zvýšenie miezd na 15 dolárov na hodinu. Podľa agentúry Bloomberg majitelia  reštaurácií tvrdia, že operujú s nízkymi maržami a ak by museli zvýšiť mzdy, premietlo by sa to do cien, čo by znamenalo menej zákazníkov a došlo by k prepúšťaniu zamestnancov.

“Ľudia budú vždy chcieť viac peňazí,“ povedal agentúre Bloomberg na margo štrajkov riaditeľ Medinárodnej franšízovej asociácie Steve Caldeira. Členmi asociácie sú mnohí prevádzkovatelia fast-foodov. „Sú vyššie mzdové náklady udržateľné v tejto ekonomickej situácii?“ pýta sa S. Caldeira reportérky agentúry Bloomberg.

Riešenie? Nižšia fluktuácia 

Podľa S. Allegretto nie je isté, že zvýšenie minimálnej mzdy by nevyhnutne muselo mať dopad na peňaženky spotrebiteľov. “Mnohí ľudia predpokladajú, že ak zvýšite minimálnu mzdu o x percent, o rovnaké percento sa zvýši aj cena jedál, ale to nie je pravda. Vstupujú do toho aj mnohé iné faktory,“ uviedla pre denník Los Angeles Times S. Allegretto.

Okrem ceny paliva, ktoré je potrebné na prevoz surovín z farmy k spracovateľovi a neskôr do reštaurácie, uviedla ako jeden z faktorov, ktorý vstupuje do konečnej ceny, aj náklady na fluktuáciu zamestnancov. Podľa Národnej asociácie reštaurácií fast foody v USA trápi až 75-percentná fluktuácia zamestnancov. 

„Neustále hľadanie a zaškoľovanie nových zamestnancov je veľmi nákladné,“ povedala denníku Los Angeles Times S. Allegretto. „Ak by mali vyššie mzdy a boli by ochotnejší zostať na danej pracovnej pozícii, znížilo by to náklady. Menej fluktuujúca pracovná sila by znamenala vyššiu produktivitu práce. 

Nízke marže franšízových prevádzok 

Reťazce s rýchlym občerstvením majú okrem vlastných prevádzok aj prevádzky, ktorých majiteľmi sú nezávislí podnikatelia podnikajúci pod hlavičkou veľkého reťazca na základe franšízovej licencie. Podľa magazínu Businessweek majú práve franšízové prevádzky kvôli nákladom na licenciu oveľa nižšie marže ako reštaurácie vlastnené samotnou sieťou, ktoré licenciu neplatia. 

Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michael Saltsman pre denník Los Angeles Times uviedol, že zvýšenie minimálnej mzdy by zhltlo až tri štvrtiny zisku franšízových prevádzok. Na základe analýzy z roku 2006, ktorú vypracoval Inštitút zamestnanosti, M. Saltman odhaduje, že zvýšenie minimálnej mzdy na 15 dolárov na hodinu by v reštauračnom priemysle mohlo viesť k 17-percentnému zvýšeniu cien a 27-percentnému zníženiu počtu zamestnancov.  

Do debaty o minimálnej mzde prispeli v poslednom čase aj ďalší americkí ekonómovia. Vyše sto z nich v júli podpísalo petíciu za zvýšenie federálnej minimálnej mzdy zo 7,25 dolára na 10,50 dolára na hodinu. Argumentujú tým, že vyššie náklady pre reštaurácie by sa rovnali 2,7 percentám tržieb, ktoré by vykompenzovali mierne vyššie ceny, nižšia fluktuácia zamestnancov a v dôsledku toho vyššia produktivita práce.