Jarmila Viteková zo Šurian v okrese Nové Zámky zažívala to isté, čo tisíce iných žien, ktoré sa ocitli v sociálnej sieti bez vízie skorého zamestnania. Dlhé roky pracovala ako predavačka, kým ju neprepustili. Chvíľu sa starala o rodinného príslušníka, no nakoniec aj tak skončila medzi nezamestnanými. „Nikdy by som nebola povedala, že v snahe vyriešiť bezradnosť situácie, začnem podnikať. Teraz ľutujem, že som to neurobila skôr,“ hovorí.
Uplatnenie si našla v oblasti cukrárskych potrieb. Pečenie bolo jej hoby, preto vedela, čo na trhu chýba. Prvú predajňu si otvorila v decembri minulého roka. O odbyt sa nebojí. „Je neuveriteľné, čo dokážu upiecť slovenské ženy tu na juhu Slovenska. Robia skvostné torty plné nápadov,“ nadchýna sa podnikateľka. Pre ženy na juhu Slovenska so zárobkom okolo 350 - 400 eur mesačne je pečenie priestor na sebarealizáciu.
Nápad ponúkať práve tento sortiment vznikol na základe debát na úrade práce. Práve ten pomohol myšlienku zrealizovať – prostredníctvom jednorazového príspevku na rozbeh podnikania. „Obavy sa týkali najmä toho, či dokážem udržať pracovné miesto aspoň dva roky,“ spomína J. Viteková. Štart však zvládla a neobáva sa ani druhého roka, keď už bude platiť sociálne odvody.
Nové pravidlá
Vidina vyplatenia vyše štyritisíc eur ako nástroja podpory na rozbeh malého podnikania je lákavá. Príspevok na štart podnikania úrady práce ročne vyplatia 12- až 15-tisíc ľuďom. Reálne je to až tretina nových živnostníkov. Suma určená na premenu nezamestnaných na podnikateľov tak patrí k najúčinnejším a najvyužívanejším nástrojom z vyše tridsať aktívnych opatrení na trhu práce. No podľa auditu ich fungovania zrejme aj zneužívaných. Preto sa minister práce Ján Richter podujal sprísniť pravidlá: „Základným cieľom je zabrániť zneužívaniu a umožniť účinnejšie využitie v praxi.“
Napríklad 40 percent podpory sa má po novom vyplatiť až po roku fungovania novej živnosti. Podmienkou bude udržanie živnosti aspoň tri roky – o rok dlhšie ako v súčasnosti. Zložitejšie bude aj opakované získanie príspevku pre tých, čo už raz podnikali, ale z rôznych príčin nakoniec živnosť zavesili na klinec. So žiadosťou sa budú môcť vrátiť až po ôsmich rokoch, dnes je karanténa päťročná.
Stále bude platiť, že príspevok môžu žiadať uchádzači vedení v evidencii úradu práce aspoň tri mesiace. Po novom však bude táto podmienka upravená pre ľudí, ktorí už raz podobný príspevok získali. Opakovane budú môcť dostať príspevok až po ročnom zotrvaní medzi nezamestnanými na úrade práce.
Dve rôzne poskytované výšky podpory sa majú zmeniť na tri. Nové pravidlá znížia sumu pre žiadateľov v Bratislave a okolí, o tretinu narastie pre nebratislavské okresy s podpriemernou nezamestnanosťou. Regióny s vyššou mierou nezamestnanosti si sumu aj jej doterajší rast nadviazaný na cenu práce na úrovni priemernej mzdy v krajine udržia.
Prísnejšie pravidlá by mali znížiť počet priznaných príspevkov pod desaťtisíc ročne a štátna podpora by sa mala ustáliť približne na 33 miliónoch eur, čo je zhruba suma, akú štát na túto formu pomoci vynakladá v rokoch, keď je záujem poslabší. V tých silnejších si príspevky vyžiadajú dovedna takmer päťdesiat miliónov.
Priestor na korupciu
Ako problematický sa javí návrh ministra J. Richtera vložiť právomoc rozhodovať o pridelení podpory či o jej konkrétnej výške do rúk regionálnych úradníkov. Prípadne „odborníkov na riešenie nezamestnanosti v regióne“. S ďalšími siedmimi príspevkami pre firmy na udržanie či vytvorenie pracovných miest sa tento nástroj zmení z obligatórneho na fakultatívny, teda právne nenárokovateľný. V praxi bude rozhodovať o sumách a uspokojení žiadateľov komisia zriadená Výborom pre otázky zamestnanosti.
„Zavedením návrhu do praxe by bol priestor na korupciu výrazne širší ako v súčasnosti. Všade, kde legislatíva dáva priestor na rozhodovanie úradníkovi alebo skupine ľudí a rozhoduje sa v podmienkach zvýšeného dopytu pred ponukou, miera korupcie rastie,“ uvádza k návrhu poslanec za SDKÚ-DS Miroslav Beblavý. Poukazuje pritom na zlé skúsenosti z konca 90. rokov. Vtedajší šéf Národného úradu práce, predchodcu súčasného Ústredia práce, Jaroslav Šumný v roku 1999 priznal istú mieru korupcie práve preto, že o výške či vôbec nároku rozhodovali úradníci. Ročne tak mala unikať zhruba tretina zo štyroch miliárd korún (133 mil. €) smerovaných na aktívnu politiku trhu práce.
Boj proti zneužitiu
Hoci zmena nárokovateľnosti pomoci na svojvôľu úradníkov nepôsobí práve ako protikorupčné opatrenie, istú snahu zlepšiť veci vidno aspoň za návrhom na sprísnenie pravidiel podpory. Aspoň vo svetle auditu fungovania príspevkov na podporu zamestnanosti, ktorý si spravilo ministerstvo práce. Ten potvrdil niektoré modely zneužívania pomoci, pričom sprísnenie povinností pre žiadateľov sa už raz minulo účinkom: povinnosti ako predloženie a obhajoba podnikateľského zámeru s kalkuláciou nákladov či test vedomosti z podnikateľských zákonov podľa kritikov v praxi fungujú ako barometer kvality budúceho podnikateľa len do tej miery, ako veľmi je konkrétny úrad práce motivovaný ukázať ústrediu výsledky v znižovaní počtu nezamestnaných.
Vlani po preobsadení postov nominantmi pravicovej vlády dostali vyšetrovatelia vyše 70 podnetov pre podozrenie zo zneužitia príspevku. Ukázalo sa, že niektorí žiadatelia nenapĺňali podnikateľské plány, respektíve míňali peniaze na nepovolené výdavky. V praxi sa otvorene hovorí o viacerých modeloch zneužitia týchto peňazí. Napríklad časť podporených reálne nemala žiadne príjmy a príspevok využila napríklad len na platenie odvodov. Po uplynutí predpísaného dvojročného podnikania živnosť zavreli.
Navyše existujú dohady o účelovom nahlasovaní ľudí do evidencie úradov práce, aby po trojmesačnom období prípadne po skončení čerpania podpory mohli žiadať o príspevok. Podľa M. Beblavého však na obmedzenie zbytočnej nákladovosti alebo zneužívania postačí sprísniť kritériá pri ich využívaní.
Helena Bohátová, šéfka novozámockého úradu práce, ktorého služby využila aj podnikateľka z úvodu článku, upozorňuje, že vzhľadom na masovosť tohto nástroja podpory zamestnanosti je ťažké hovoriť o masovosti zneužívania. Za pravdu jej dáva aj fakt, že napriek existujúcim podozreniam zo zneužívania je tento príspevok jedným z tých úspešnejších nástrojov. Po skončení predpísaného dvojročného obdobia totiž v podnikaní pokračuje 75 až 85 percent podporených.
Pozitívum vidí H. Bohátová aj v tom, že podnikanie takto do veľkej miery rozbiehajú ľudia patriaci do skupiny takzvaných znevýhodnených uchádzačov o prácu, čo sú ľudia po päťdesiatke, absolventi či dlhodobo nezamestnaní. Skúsenosti ukazujú, že príspevok najčastejšie získavajú ľudia, ktorí naháňajú prácu pol roka až rok. Zo sto prijímateľov sú len dvaja takí, čo boli evidovaní kratšie ako štyri mesiace.
Vytriediť plevy
Podnikateľka s cukrárskymi potrebami patrí medzi tie úspešné príbehy. Nezbohatne, no aspoň sa uživí: „Marže nastavujem tak, aby som prežila. Dávam aj zľavy. Nepotrebujem mať veľa, stačí, ak obchod uživí moju rodinu.“ J. Viteková má dnes podchytených asi dvadsať dodávateľov, pričom jej aktivita pomáha ťahať aj domácich výrobcov. „Ak to vozíte z Anglicka, je to zbytočne drahé pre miestne peňaženky. Prečo to nevyrobiť za zlomok ceny na Slovensku?“ vysvetľuje tlaky kúpyschopnosti.
Postupne tak do jej dodávateľskej siete pribudli výrobcovia marcipánových či plastových postavičiek, kvetov a iných ozdôb, potom jedlých oblátok s fotografiou podľa želania. V súčasnosti už vďaka jej biznisu čulo podniká ďalší živnostník, ktorý jej dodáva silikónové formy na rôzne ozdoby a bordúry podľa želania zákazníčok. Ďalšie pracovné miesto vznikne v okresnom meste, kde J. Viteková otvára druhý obchod.
Príbehy úspechu, kde sa podnikanie naozaj uchytilo, sa dokumentujú pomerne ľahko. Náročnejšie je tých ostatných roztriediť na takých, ktorí mali jednoducho podnikateľskú smolu a tých, čo štátny príspevok zinkasovali len zo špekulatívnych dôvodov. Nikto sa doposiaľ o takú analýzu ani nepokúšal. A tam by zrejme rezort práce mal začať. Namiesto toho, aby hneď vytváral priestor na handrkovanie úradníkov s podnikateľmi, či dostanú peniaze na udržanie či zvyšovanie zamestnanosti.
Skúsenosti
Podpora sa osvedčila
Štát do príspevku na rozbeh podnikania za posledné štyri roky investoval 162 miliónov eur, čím pomohol v štarte viac ako 50-tisíc živnostníkom. Ide tak o finančne najnáročnejšie opatrenie úradov práce na podporu zamestnanosti. Tri roky za sebou – až do roku 2010 – pritom počet podporených živnostníkov aj objem financií stúpal. Vlani sa trend otočil. Aj tak si však noví živnostníci rozdelili 42 miliónov, tento rok to má byť o tri milióny eur menej.
Najlepšie využitie hlásia zo žilinského regiónu. Medzi top okresy, kde sa tento nástroj dobre ujal, patrí napríklad Námestovo, Tvrdošín, Považská Bystrica či Spišská Nová Ves. „Je to funkčný nástroj určený ľuďom, ktorým by na podnikanie zrejme banky nepožičali. Výška poplatku musí byť dostatočne motivačná,“ vysvetľuje Helena Bohátová, šéfka úradu práce v Nových Zámkoch. Podľa nej počet ľudí, ktorí sa prerátajú, neodhadnú podnikateľský plán alebo konkurenciu a živnosť musia zavrieť, je nízky. Pripúšťa však takmer výlučne rozbeh živností v oblastí služieb. „Ale nemáme len remeselníkov, stavbárov, kaderníčky či účtovníčky. Už sme takto pomohli rozbehu stolárovi s výrobou a zásielkovým predajom záhradných domčekov či salónu na strihanie psov.“
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 45/2012.
Foto - Maňo Štrauch
