Priemyselný zákazník s prepravou zhruba sto až päťsto kamiónov mesačne. Tak definujú niektoré logistické firmy ideálneho klienta.
Pre nelogistikov môže ísť o výrobnú firmu so zhruba tisíckou zamestnancov.
Ak teda tak vyzerá obchodný cieľ slovenských logistikov, nemožno sa čudovať, že sú s rastom biznisu spokojní – takých firiem prichádzajú na Slovensko desiatky ročne.
To však neznačí, že by situácia na trhu bola baladická, naopak. Konkurenčný boj tlačí na ceny a zostrujú ho nové zbrane a ponuky v doprave čoraz viac nahrádzajú komplexné logistické riešenia.
Krivka smeruje nahor
V dôsledku trendu nakupovať od externých špecialistov, teda využívať outsourcing, sa logistika rozšírila z vednej disciplíny na reálne odvetvie biznisu. V minulosti boli podnikmi dopravné firmy, najmä kamiónové. Vtedy bývala predmetom ich podnikania iba preprava tovaru.
No čoraz viac sa orientujú na komplexnú logistiku. Už nepresúvajú iba tovar z miesta na miesto. V kontraktoch s priemyselnými a obchodnými firmami, lebo to je hlavná zákaznícka báza logistickej brandže, sa čoraz častejšie objavuje slovo riešenie.
Aj preto, že už samy výrobné a distribučné reťazce sa prehlbujú a zhusťujú. Okrem výnimiek takmer niet výrobcov, ktorí by vyrábali svoj produkt od prijatia základných surovín na sklad po balenie pre konečného zákazníka.
Výrobný reťazec už nie je usporiadanie fabriky, ba ani koncernu, ale strapec dodávateľov s rozličným počtom úrovní do hĺbky. Pričom spojnicami výrobných buniek sú cesty prepravy výrobných vstupov – od surovín po medzivýrobky a hotové moduly.
Takýto grafický opis pomôže azda jednoduchšie pochopiť, prečo logistika na Slovensku tak rýchlo rastie. V strede logistických sietí stúpajú na nábehových krivkách nahor veľké finalizačné fabriky. Donedávna boli skutočným ťahúňom tie automobilové.
Rastúca produkcia trojice výrobných závodov automobiliek a stoviek ich dodávateľov n-tého stupňa je stále motor ukazovateľov ekonomického rastu. No silné odvetvia sa objavili už aj inde. Príkladom, ktorého dynamika vyráža dych, je spotrebná elektronika a najmä jedna z jej produktovo najatraktívnejších odnoží – výroba LCD televízorov.
A že rastú aj požiadavky zo strany obchodných spoločností, asi neprekvapí nikoho – okrem distribúcie lokálnych produktov treba uspokojovať aj čoraz väčší dopyt solventnejších konečných zákazníkov.
Práve takto – expanziou množiny potenciálnych zákazníkov – možno rast sektora logistiky charakterizovať najlepšie.
Pretože oficiálne, teda obvyklými ekonomickými štatistikami, najmä tržieb, sa opisuje veľmi ťažko. Sčasti aj preto, lebo logistici nepatria medzi najtransparentnejšie informujúcich podnikateľov.
Objektívne aj preto, lebo na Slovensku nie sú vykázané tržby finančným obrazom objemu logistického biznisu. Veľká časť jeho služieb sa fakturuje mimo Slovenska, kde ich poskytli na základe sieťových kontraktov. Vo všeobecnosti však môžu firmy zo všetkých oblastí logistiky stále počítať so solídnym rastom. A ak povedia, že je to zhruba o pätinu, v priemere to tak určite je.
Očakávaný ďalší rast
Rovnakým smerom to pôjde aj ďalej, objemy prepráv budú podľa všeobecných očakávaní, ako aj výrobných a predajných plánov klientely naďalej stúpať. Ešte viac bude narastať import spoza oceánu, takže okrem kamiónov to pocíti aj ich letecký či lodný článok.
Súvisí to s rastúcou angažovanosťou firiem z iných kontinentov. Najmä z Ázie – zatiaľ z Južnej Kórey a Japonska. Pritom zrejme ďalšia obchodná destinácia pribudne, najskôr to môže byť Taiwan. Rovnako ako prepravy z Kórey a Japonska to bude súvisieť najmä s elektrotechnickou výrobou. Pretože v tej je juhovýchodná Ázia svetovou výrobnou bázou.
V súvislosti s výrobou LCD televízorov sa významnou výrobnou lokalitou stáva aj Slovensko. A je veľmi pravdepodobné, že v blízkom čase už prepravy nebudú iba o dodávkach pre Samsung a Sony ako doteraz, pretože na ceste sú aj ďalšie projekty.
Napriek tomu je takmer isté, že aj oba závody na montáž televízorov budú ešte dlho, ak nie trvale, dovážať veľké objemy komponentov. Najmä tých hlavných, displejov z tekutých kryštálov. Tých bude treba čoraz viac, keďže výroba bude stúpať v Samsungu i Sony, ba aj v menšom závode Universal Media Corporation švajčiarskej skupiny Sky Tec.
Nie o cestách
Ustavičný rast tržieb núti logistikov nielen bojovať o trhový podiel, ale aj hľadať spôsob, ako udržať na dostatočnej úrovni zisky. Konkurencia obmedzuje možnosť premietať do cien za logistické služby nielen očakávania ich poskytovateľov, ale čiastočne aj rast cien vstupov. A tak rokovania o kontrakte na ďalší rok vyzerajú asi takto – ak máme udržať cenu, musíte za ňu ponúknuť nejaké služby navyše, hovoria zákazníci.
Takže ostáva iba naozaj pridávať služby. No nemusí ísť hneď o sofistikované riešenia, na ktorých týždne pracujú tímy špecialistov. Dôležitou sa stáva už sama komunikácia. Hneď pri uzatváraní kontraktu.
Po príklad znovu netreba chodiť ďaleko. Komunita juhokórejských firiem je na Slovensku pre logistikov veľmi zaujímavá zákaznícka skupina. V strede sú dva názvy – Kia a Samsung a okolo nich tiež väčšinou kórejskí dodávatelia. O veľkosti ich biznisu a obchodnom potenciáli pre dodávku služieb typu logistiky netreba hovoriť, stačí pohľad na ktorýkoľvek slovenský korporátny rebríček.
No obvyklé obchodné postupy pri nich nemusia vždy fungovať, lebo kultúrne rozdiely cítiť aj v biznise. Pomáha pochopiť, čo ich na obchodnom partnerovi najviac láka. Odpoveď – ak je tiež Kórejčan.
Aj v logistike, takže si prepravný a logistický biznis okolo týchto výrobcov bez vážnejších problémov strážilo pár firiem, ktoré dokázali s krajanmi komunikovať. Dnes majú takéto „argumenty“ v rukáve aj európske špedičky a kórejskí zamestnanci slovenských pobočiek im pomáhajú získavať cenné referencie spolupráce. A deliť si tak balík prepráv a logistických služieb, ktorý s produkciou automobilovo-elektronickej komunity juhokórejských firiem stále rastie.
To sú však „soft“ detaily, jadrom je stále kvalita logistickej ponuky. A to sú naozaj riešenia, pretože zákazníci sa s postupujúcou úrovňou outsourcingu čoraz menej zaujímajú o to, ako dodávateľ naplní ich požiadavky. Tak pri kvalite produktu, ako aj pri tom, po akých cestách sa medziprodukt v dodávateľskom reťazci presúva. A zároveň so zvyšovaním podielu výroby mimo finálneho montážneho závodu rastie aj význam prepravy i ostatných operácií, ktoré logistici zabezpečujú.
Napríklad manipulácii s čoraz komplikovanejšími komponentmi či modulmi treba venovať veľmi veľkú pozornosť. Rastie totiž aj ich cena. A zákonite aj možná škoda, ktorá by vznikla, keby v správnom okamihu na príslušnom mieste finalizačnej linky chýbala tá pravá súčiastka.
Z rovnakých dôvodov sa objavuje aj dosiaľ azda podceňovaný faktor, a to je bezpečnosť. Aj preto, že často drahé komplikované moduly sa môžu rýchlo stať predmetom záujmu zlodejov. V závode Kia Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom už polícia riešila prípad niekoľkých „vynachádzavých“ jednotlivcov. Pokúsili sa využiť spôsob prepravy odpadu a chybných dielcov na recykláciu a prilepšiť si odvážaním súčiastok, ktoré by sa dali predať.
V tejto súvislosti sa predmetom záujmu „bezpečákov“ stalo i samo balenie problémových dielcov a odpadu. Po novom je to už tak, aby sa nedalo pridávať do nich nič, čo má ostať vo fabrike. Pod drobnohľad sa dostali aj dopravné prostriedky. Možné odchýlky v prevážanom obsahu sa kontrolujú aj vážením.
Cesta, sklad, výroba...
Zákazník v bežnej prevádzke oznamuje v podstate iba počty dodávok, ktoré očakáva. A nechce mať starosti s ničím, v rámci svojej verzie just-in-time, justi-in-sequence či iných systémov iba požaduje, aby jeho výroba bežala bez prerušení. A tak logistický dodávateľ organizuje konkrétne prepravy s výnimkou krízových situácií v rámci čo najhospodárnejšieho, no najmä pravidelného systému.
S dopravcami, napríklad kamiónovými firmami, chcú výrobcovia spolupracovať čoraz zriedkavejšie. Dohodnúť to musí logistický provider. V ich angažovaní a využívaní sa musí stále zlepšovať. Stabilizovať ich v rámci logistických riešení pre konkrétneho zákazníka. Iba tak sa možno najúspešnejšie vyvarovať chýb, ktoré narušia plynulosť dodávok.
Povedzme aj tak, že vodič kamiónu stojí pri nesprávnej bráne do závodu, kým jeho náklad netrpezlivo očakávajú pri inom vstupe do výroby. To sa nemôže stať, ak už pozná cesty a procesy pri nakladaní a doručovaní sú zabehnuté.
Môže nastať problém aj v tom prípade, ak sa vodič zavčasu nedopátra, odkiaľ má vyzdvihnúť zásielku. Hoci aj preto, že neovláda ani základné slová v reči zahraničného dodávateľa, od ktorého ju má prevziať a doručiť na Slovensko.
Otázka dohody s dopravcom o trvalej práci pre jedného zákazníka pritom vôbec nie je jednoduchá. Špeciálne kamiónové firmy momentálne nemajú o prácu núdzu. Rozširujú svoje vozové parky, biznis rastie aj im.
Neváhajú preto investovať, no tiež chcú zarábať. Plus majú v ruke argument na tlak na ceny – čoraz drahšie palivá. Logistici im musia vyhovieť, nechať ich zarobiť, no nepripustiť stratu ani pri vlastnom biznise.
Pokiaľ kamiónová firma uvoľní časť svojich kamiónov na permanentné jazdenie so zásielkami jedného zákazníka, dostáva sa do pozornosti aj vzhľad vozidla. Nákup plachty na náves vo farbách logistickej spoločnosti či dokonca zákazníka je investícia, ktorá sa niekde musí vrátiť.
Autá sú povinné spĺňať aj rôzne technické požiadavky a reagovať aj na novinky v type klientely logistikov. O outsourcing logistických procesov majú čoraz väčší záujem aj menšie firmy.
Bez skladu
Podobne ako rôzne typy prepravy je už súčasťou služieb aj skladovanie. To tiež nie je práve statická odnož modernej logistiky. Nielen v oblasti výstavby skladov potrebnej veľkosti a kvality. Tie rastú najmä v blízkosti dopravných, primárne diaľničných uzlov ako z vody. A neostávajú prázdne.
Aj zdanlivo špekulatívne, teda bez vopred známeho konkrétneho nájomníka, sú čoskoro plné tovaru. Pretože obchodných firiem, ktoré chcú využiť centrálnu polohu Slovenska aj na zásobovanie regiónu alebo len posilňujú pokrytie lokálneho trhu, je čoraz viac.
Pravda, jeden očakávaný faktor pôsobí menej, ako by niekto mohol očakávať. Ak už firmy postavili logistické centrá v okolitých krajinách, meniť lokalitu sa masovo nechystajú. V tomto smere Slovensku azda chýbajú roky, keď sa kapitalizmus nevyvíjal priamočiaro.
Aj prevádzka skladov kladie na logistické firmy stále nové požiadavky. Nestačí, že zvládnu manipuláciu s konkrétnymi tovarmi. Zlepšovať sa musia aj v ovládaní zložitých, často tiež outsourcovaných, informačných systémov skladovej, ale aj výrobnej evidencie.
Klientovi už logistické firmy musia ponúknuť aj niečo navyše. Nad rámec logistických služieb. Už nestačí iba dopraviť do distribučného skladu zásielku mobilných telefónov z výrobnej fabriky a rozviezť ich do obchodov či pobočiek operátora. Vo veľkom balené prístroje treba porozdeľovať a prebaliť do jednotlivých obalov. Priložiť správne návody a záručné listy.
Alebo ešte viac, napríklad aj nahrať do mobilov správny softvér s príslušnými jazykovými mutáciami. Prípadne, povedzme, nielen doviezť pneumatiky a disky, ale aj obuť a vyvážiť kolesá či vykonať ľahkú montážnu operáciu na menšom komponente v just-in-time logistickom medzisklade.
Foto - Vlado Benko, Miro Nôta
