Otázky o zavádzaní obnoviteľných zdrojov energií (OZE) podnikatelia intenzívne riešia už niekoľko rokov. Preto TREND zaujímalo, akú pomoc, respektíve podporu by v tejto oblasti v súčasnosti uvítali od štátu.
Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy
Privítali by sme predovšetkým zjednodušenie a zrýchlenie regulačných a povoľovacích procesov, investície do rozvoja a modernizácie sieťovej infraštruktúry, úpravu a zľahčenie procesov pripájania nových zdrojov energie. Potrebujeme zadefinovanie takzvaných go-to zón, v ktorých by boli povoľovacie procesy vrátane EIA zrealizované jednorazovo s platnosťou pre celú zónu. Výstavba nových energetických prepojení prechádza veľkým počtom súkromných pozemkov, čo investorom značne sťažuje ich realizáciu. Mohlo by pomôcť využívanie statusu významnej investície a uplatňovanie takzvaného zákonného vecného bremena v extraviláne obce, ako to môžu robiť distribučné spoločnosti. Štát by mal prideľovať kapacity novému OZE až po overení, že ide o technicky, technologicky a finančne zrealizovateľný projekt. Potrebná je úprava povinností a skrátenie lehôt na vyjadrenie prevádzkovateľa distribučnej siete.
Slováci nemajú s veternými elektrárňami problém. Ak im nestoja za domom
Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE
V prvom rade je potrebné odstrániť bariéry rozvoja OZE. Hovorím predovšetkým o administratívnych a povoľovacích procesoch, špeciálne o hodnoteniach vplyvu na životné prostredie podľa EIA. Tieto procesy mali byť dávno zjednodušené, keďže aj Európska únia povýšila OZE na verejný záujem. V tomto bode už zdroje ako vietor a fotovoltika nepotrebujú nijakú zásadnú podporu od štátu, tieto elektrárne sú niekoľkonásobne lacnejšie ako napríklad nový jadrový zdroj. OZE však v súčasnosti začínajú čeliť problémom súvisiacim s ich schopnosťou predať vyrobenú elektrinu, keďže Slovenská republika (SR) doteraz nepristúpila k implementácii reformy podpory vo forme aukcií na príplatky, respektíve aukcií na takzvané zmluvy o obojstrannom rozdiele. Kde však podpora zo strany štátu bude veľmi potrebná, je rozvoj geotermálnej energie. Počiatočné investície do vrtov sú veľmi vysoké a výsledky vrtov sú často neisté. Vstupné investície zo strany štátu by investorom pomohli rozložiť investičné riziko a otvorili by dvere rozvoju geotermálne energie.
Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu
Európska legislatíva o obnoviteľných zdrojoch zaraďuje pod pojem OZE okrem štandardných zelených zdrojov odpadové teplo a zároveň definuje ambiciózne ciele na množstvo využitia odpadového tepla na účinné centralizované zásobovanie teplom (CZT). Zadefinovanie tepla, ktoré v týchto zariadeniach na energetické využitie odpadov (ZEVO) vzniká ako odpadové teplo, umožní podobne ako v krajinách západnej Európy, kde je ZEVO pevnou súčasťou odpadovej a energetickej infraštruktúry, maximalizovať racionálne a environmentálne udržateľné využívanie domácich zdrojov energie. Očakávame preto, že SR využije svoju silu v rámci pripomienkovania energetickej legislatívy a bude presadzovať, aby teplo vznikajúce v ZEVO bolo definované ako odpadové teplo, malo prednosť pred fosílnym teplom a naplno sa tak využil tento energetický potenciál v centrálnych tepelných zdrojoch (CTZ).
Budúcnosť fotovoltiky závisí od ochotných spotrebiteľov
Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska
Tak ako v akejkoľvek inej oblasti podnikania, aj v oblasti energetiky sú v prvom rade dôležité jasné a predvídateľné pravidlá. Štát má v rukách všetky nástroje, aby urýchlil a zjednodušil povoľovacie procesy a vytvoril stabilné prostredie pre firmy, ktoré chcú do obnoviteľných zdrojov investovať. V praxi však vidíme meškajúce vykonávacie predpisy, administratívne prekážky a často sa meniace pravidlá. Zároveň je potrebné, aby na európskej úrovni skončili preteky v tom, aký má byť podiel obnoviteľných zdrojov, ktorý politici stanovia bez ohľadu na reálnosť týchto cieľov, ich náklady a skutočný príspevok k znižovaniu emisií. Namiesto stanovovania podielu obnoviteľných zdrojov by sa diskusia mala sústreďovať na podiel nízkoemisných zdrojov v energetickom mixe, jadrovú energiu nevynímajúc.
