Tento krok je súčasťou širšej stratégie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, avšak môže mať vážne nežiaduce dopady, ktoré by mohli nielen ohroziť trh s týmito výrobkami, ale aj spôsobiť negatívne ekonomické dôsledky. 

Najvýraznejšie zmeny v zdaňovaní zasiahnu práve nikotínové vrecúška, ktorých cena pre spotrebiteľov by sa mohla v priebehu nasledujúcich troch rokov zvýšiť až o 100 %. Pre porovnanie, kým v susedných krajinách, ako Rakúsko a Poľsko, sú tieto produkty nezdanené, Maďarsko uplatňuje daň 58 €/kg a v Českej republike sa sadzba od budúceho roka zvýši na 32 €/kg s plánom dosiahnuť 68 €/kg do roku 2027. Na Slovensku sa však navrhuje zavedenie dane na úrovni 100 €/kg od budúceho roka a až 200 €/kg od roku 2027, čo by znamenalo najvyššiu úroveň zdanenia v strednej Európe.

Táto politika by mala zásadný dopad na trh s nikotínovými vrecúškami, ktoré sú z hľadiska toxikológie považované za najmenej škodlivú alternatívu ku klasickým cigaretám. Zdanenie na úrovni blízkej tradičným cigaretám však môže viesť k eliminácii tohto trhu, presunu spotrebiteľov na čierny trh a zvýšeniu cezhraničného dovozu z krajín s nižším zdanením. 

Ministerstvo financií očakáva, že nová daň prinesie do rozpočtu dodatočných 15 miliónov eur. Avšak odborníci varujú, že extrémne zvýšenie cien môže viesť k poklesu predaja týchto výrobkov na Slovensku, čo by mohlo znížiť predpokladané príjmy. Navyše, možnosť nákupu týchto produktov v zahraničí za podstatne nižšie ceny by mohla motivovať slovenských spotrebiteľov k nákupom mimo krajiny, čo by ešte viac oslabilo domáci trh. 

V širšom kontexte je tento krok v rozpore s cieľmi Európskej únie, ktorá sa snaží znížiť počet fajčiarov na menej ako 5 % populácie do roku 2040. Krajiny ako Švédsko, ktoré má najnižší výskyt fajčiarov v Európe, dosahujú tento cieľ prostredníctvom motivácie na prechod k menej škodlivým nikotínovým alternatívam. 

Napriek tomu, že návrh prešiel prvým čítaním v Národnej rade, existuje priestor na úpravy, ktoré by zohľadnili potenciálne negatívne dôsledky. Racionálnejší prístup, spočívajúci v postupnom zvyšovaní daní, by mohol umožniť trhu adaptovať sa a minimalizovať riziko rozmachu čierneho trhu. Ak sa tak nestane, Slovensko by mohlo prísť nielen o očakávaných 15 miliónov eur, ale aj o súčasné príjmy z DPH, ktoré predstavujú približne 6 miliónov eur ročne. 

Táto situácia poukazuje na potrebu dôkladnej analýzy a vyváženého prístupu k daňovým reformám, ktoré by mali zohľadňovať nielen krátkodobé finančné ciele, ale aj dlhodobé ekonomické a sociálne dopady.