Nárast produkcie kuchynského bioodpadu ukazuje nielen na nové povinnosti niektorých miest a obcí, ale aj na výzvy, ktoré musia v tejto oblasti zvládať. Tomáš Schabjuk zo spoločnosti Odpadový hospodár, člen Zväzu odpadového priemyslu, medzi ne zaraďuje aj náklady na spracovanie, ktoré nakoniec zaplatia práve občania
Množstvo komunálneho odpadu rastie. Zvyšuje sa aj podiel kuchynského či zeleného bioodpadu?
Čo sa týka produkcie záhradného bioodpadu, jeho objem stúpa. Napríklad záhradný odpad stúpol medzi rokmi 2020 až 2023 o 25 percent, na 408- tisíc ton. Pri kuchynskom odpade situácia nie je taká jednoznačná. Tam síce vidíme nárast, no nevieme povedať, kto tento nárast spôsobil väčšou mierou – či reštaurácie alebo domácnosti. Odpad z oboch zdrojov sa zaraďuje pod rovnaké katalógové číslo odpadu. Tu však ešte chcem doplniť, že aj keď dlhodobo množstvo komunálneho odpadu na Slovensku rastie, posledné dva roky mierne kleslo.
Poznáme dôvod?
Za týmto zatiaľ krátkodobým poklesom sú viaceré faktory. Predovšetkým rast inflácie, ktorá tlačí na menšiu spotrebu ľudí a tým aj nižší objem odpadu. Podobný trend pozorujeme v Rakúsku alebo Česku, pričom v Poľsku začalo v roku 2023 množstvo komunálneho odpadu opäť rásť.
Prispeli k nárastu produkcie kuchynského bioodpadu aj nové povinnosti niektorých miest?
Určite k tomu výrazne prispelo to, že v roku 2023 sa do systému už naplno museli zapojiť aj mestá ako Bratislava, Košice či Prešov, teda najväčšie mestá, ktoré si do konca roka 2022 mohli uplatňovať výnimku z tohto zberu. Celková produkcia kuchynského odpadu je však nízka. Podľa našej analýzy to vychádza len jedenásť kilogramov na obyvateľa, pričom celková produkcia všetkého komunálneho odpadu za rok 2023 bola 472 kilogramov na obyvateľa. Je to veľmi nízka produkcia a je ďaleko za očakávaniami politikov a predstaviteľov ministerstva životného prostredia z čias zavádzania tohto zberu odpadu.
Je spracovanie kuchynského odpadu drahšie než úprava bežného komunálneho odpadu?
Áno, je drahšie. Je to dokonca násobok spracovania komunálneho odpadu. Kým napríklad zber, preprava a spracovanie zmesového komunálneho odpadu stojí priemerne 172 eur na tonu, náklady na kuchynský odpad sú až 405 eur na tonu.
Cesta k čistejšiemu Slovensku nevedie len cez poplatky. Ľudia musia zmeniť prístup
Ktoré faktory vplývajú na tieto sumy?
Vo všeobecnosti na výšku nákladov v odpadovom hospodárstve vplývajú náklady na zber v uliciach, preprava a spracovanie. Kuchynský odpad má to špecifikum, že sa zbiera v malých množstvách a relatívne často, napríklad dvakrát za týždeň. Navyše je na zber potrebná iná infraštruktúra. Sú to rôzne vedierka, košíky a podobne. Veľkým nákladom sú aj biologicky rozložiteľné vrecká. Niektoré spoločnosti podmieňujú tento zber ich použitím, iné umožňujú zbierať kuchynský odpad aj do bežných plastových vrecúšok, pretože ich spracovateľ dokáže separovať. Výrazným nákladom je preprava k spracovateľovi. Nie je nezvyčajné, že kuchynský odpad sa vozí stovky kilometrov do bioplynových staníc. Nie všetky regióny na Slovensku v nich majú dostatok kapacít.
Oplatí sa teda obciam a mestám komunálny odpad lepšie triediť?
Otázka, či sa to niekomu oplatí, je nesprávna. Je to legislatívna povinnosť. Je to drahá služba, ale aj zber, triedenie či zhodnocovanie plastov je drahé a robíme to. Rozdiel je len v tom, že zber plastov platia organizácie zodpovednosti výrobcov, a teda nie priamo občania, ako to je pri zbere a spracovaní kuchynského odpadu. Občania priamo hradia práve proces zberu a spracovania kuchynského odpadu, pri ktorom pravidlo menších nákladov pri lepšom triedení neplatí. Preto je ťažké túto službu im predať.
Zlepšili sa mestá a obce za posledné roky v oblasti triedenia a recyklácie?
Jednoznačne áno. Čísla komunálneho odpadu to potvrdzujú. Za posledných desať rokov Slovensko spravilo výrazný pokrok a za rok 2022 sme sa ocitli už aj nad priemerom krajín Európskej únie. Výrazne klesol podiel skládkovania odpadu a rastie zber a zhodnocovanie.
Povinnosť mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) odpadu sa nakoniec posunula na rok 2027. Ako to ovplyvní spracovanie kuchynského, respektíve zeleného bioodpadu obcami?
Odklad povinnosti MBÚ pre zmesový odpad nemá na kuchynský či zelený bioodpad vplyv. Tieto tri odpady majú vlastný život, zbery a spracovanie. MBÚ je len akási nadstavba pre stav, že triedením od ľudí nedokážeme vyzbierať dostatočne veľa triedeného odpadu. Inými slovami, ak by existovalo výrazne lepšie triedenie bioodpadu aj iných odpadov, MBÚ by sme asi nepotrebovali. Ale to je utópia a stále bude vznikať množstvo nevytriedeného odpadu, ktorý treba niekde spracovať. Buď energeticky zhodnotiť, alebo skládkovať. A práve skládkovanie malo byť umožnené len vtedy, keby bol odpad stabilizovaný. No slovenskí poslanci to stopli a presunuli zrejme až na rok 2027.
Ovplyvní teda MBÚ výšku poplatkov za spracovanie odpadu?
Pôvodne šlo o povinnosť s účinnosťou od januára budúceho roka. No bez ohľadu na termín poplatky za spracovanie bioodpadu veľmi neovplyvní. Nie je na to zákonný dôvod.
Aké ďalšie výzvy čakajú mestá a obce v tejto oblasti budúci rok?
Obce sa nezastavia. Legislatívne zmeny pre ne zavádzajú povinný zber textilného odpadu i ohlasovanie odpadov do pripravovaného Informačného systému odpadového hospodárstva. Hoci túto povinnosť budú musieť obce splniť podľa súčasných údajov do 31. marca 2025 za predchádzajúci rok, ministerstvo životného prostredia tento projekt ešte len dokončuje.
Text bol pripravený v odbornej spolupráci so Zväzom odpadového priemyslu.
