Na Slovensku má vzniknúť nový závod na bionaftu druhej generácie za 50 miliónov eur. Konkrétne v dávnejšie uzavretom areáli bývalej štúrovskej celulózky. Aspoň tak to tvrdí skupina slovenských chemikov, ktorí na projekte pracujú už dlhšie s podporou viacerých domácich podnikateľov. „Naša nová štúrovská technológia môže byť ďalším zásadným krokom vpred v rozvoji svetového biznisu s biopalivami. Práve my môžeme priniesť na trh prvú bionaftu druhej generácie, ktorá nebude spotrebúvať potraviny,“ hovorí Gabriel Kiss. Ten je ideovým vodcom projektu. V minulosti pracoval vo vedení výskumu najväčšej domácej chemičky Dusla Šala.

Či sa smelé a dosť nákladné plány naozaj naplnia, však ukáže až budúcnosť.

Široké spojenie chemikov i biznismenov

Chemik osvetľuje, že s viacerými inými slovenskými chemikmi na novej technológii výroby bionafty druhej generácie z odpadovej biomasy pracuje už vyše desať rokov. Reálnejšie kontúry projekt fabriky na takéto palivo nadobudol, keď sa k nim pridali aj viacerí tunajší podnikatelia a spojili sa pod strechou firmy Holig group. Stojí za ňou okrem chemikov napríklad severoslovenský podnikateľ Alexander Pilhovič, ktorý obchoduje aj s poľnohospodárskymi surovinami. Stál aj pri zrode Európskej demokratickej strany, ktorá sa však nikdy medzi podstatnejšie subjekty slovenskej politickej scény neprepracovala.

Vo firme Holig sú však podľa G. Kissa zaangažovaní aj viacerí iní podnikatelia. Napríklad projektantská skupina Expro Šaľa a viacerí juhoslovenskí podnikatelia, ktorí v minulosti odkúpili zavretý areál štúrovskej celulózky.

Práve areál bývalej celulózky má totiž podľa G. Kissa veľmi dobré zázemie na vybudovanie novej výroby bionafty druhej generácie. Po bývalej papierni tam zostala ešte stále využiteľná tepláreň, čistička odpadových vôd i mnohé technologické celky. Navyše, areál susediaci s Dunajom má vlastný prístav, a tak si nová fabrika bude vedieť suroviny i hotové produkty dovážať i vyvážať aj po vode.

Riedidlo i bionafta v jednom

TREND.sk sa o projekte dozvedel z rámcového projektu, ktorý už Holig predložil slovenským povoľovacím úradom. V ňom sa uvádza, že nový štúrovský závod bude vedieť produkovať až 50-tisíc ton bioproduktov ročne. Najviac z toho bude pritom biobutanolu a bioacetónu. Tie sa podľa G. Kissa pritom dajú celkom prirodzene využiť aj ako riedidlá pre chemický priemysel. No rovnako sa práve biobutanol dá využiť aj ako bioprímes do bežnej nafty z ropy.

Biobutanol okrem toho, že je alternatívou k dnes využívanej bionafte z olejnín, má podľa G. Kissa oproti dnešným biopalivám aj viaceré výhody. Nemá až taký veľký tlak pár ako bioetanol, a tak je pri ňom menšie riziko havárií. „A biobutanol je tiež menej hydroskopický ako dodnes vyvinuté biopalivá, a tak je pri ňom aj menšie riziko korózie súčastí motora,“ pokračuje vo vyratúvaní výhod chemik. Podľa neho dnes biobutanol vyrába vo väčšom iba Čína. No aj Číňania ho produkujú iba z obilnín, a tak nespĺňa podmienku, aby pochádzal z bioodpadov.

Holig má svoju technológiu postavenú na slame. S tým, že podľa G. Kissa uvažovaný štúrovský závod má spotrebúvať okolo 350-tisíc ton slamy.

Pozor na dostatok slamy i kapitálu

Technologicky si ľudia z Holigu teda veria. No o tom, či svoj závod aj naozaj postavia, rozhodne aj viacero iných faktorov.

Mimoriadne náročné je už samotné prenesenie výsledkov vývoja do veľkoobjemovej priemyselnej produkcie. Problém navyše môže mať firma aj s nedostatkom slamy. Tú totiž využívajú na výrobu iných tipov biopalív aj iné tunajšie podnikateľské skupiny. Vôbec výrazne najväčšia domáca biopalivárska skupina na čele s podnikateľom Jánom Sabolom svoj prvý závod na biopalivá zo slamy práve začína stavať v Leopoldove. Z neho bude vychádzať druhogeneračný bioetanol do benzínov. Navyše, podobný závod chce v Strážskom stavať aj finančník Mário Hoffmann. Každý z týchto závodov bude pritom tiež potrebovať až 300-tisíc ton slamy.

Ak by mali fungovať všetky tri tieto veľké závody na biopalivá zo slamy, jej ponuka z domácich polí už stačiť nebude. Farmári totiž slamu potrebujú aj na prihnojovanie polí a chov zvierat. Prípadný dovoz z cudziny môže pritom celú tuzemskú výrobu druhogeneračných biopalív iba predražovať. Rozhodne teda rýchlosť jednotlivých podnikateľských skupín, ktorá bude flexibilnejšia a skôr fabriku naozaj rozbehne. K tomu však chemik ešte dodáva, že ich technológia bude vedieť spracovávať aj kukuričné kôrovie či rýchlorastúce dreviny.

Pre Holig je však ešte limitom aj kapitálová vybavenosť. Balík 50 miliónov eur je totiž pre lokálnych podnikateľov, stojacich za firmou, dosť veľkou sumou. No G. Kiss hovorí, že Holig už rokuje o pôžičkách s jednou skupinou privátnych investorov z cudziny. „Na spolufinancovanie projektu už máme veľmi reálnu ponuku od investorov zo západného sveta. Viac zatiaľ spresňovať nemôžem,“ uzatvára.