Záťažovými testami, ktoré dnes zverejnil Európsky bankový úrad (EBA), neprešlo celkovo osem bánk z 91 testovaných. Ďalších 16 prešlo len veľmi tesne. Finančné ústavy, ktoré nemajú dostatočný kapitál, budú potrebovať dodatočnú finančnú injekciu v celkovej výške asi 2,5 miliardy eur. Banky, ktorých výška kapitálu len tesne prekročila minimálnu hranicu, EBA odporučil na prísnejší dohľad.

Neuspelo celkovo päť španielskych bánk (napríklad Banco Pastor), dve grécke (napríklad ATE Bank) a jedna rakúska - Volksbanken. Výsledok je o niečo lepší, než čakali finančné trhy a než čakali ekonómovia, ktorí odhadovali neúspech až 15 európskych bánk. Malý počet neúspešných bánk však okamžite vyvolal kritiku analytikov, podľa ktorých testy nesplnili svoju hlavnú úlohu – obnoviť dôveru v stabilitu finančného systému v Európe.

Ak ale od januára do apríla tohto roku niektoré finančné ústavy nenavýšili kapitál v celkovej výške 50 miliárd eur, v záťažových testoch by neuspelo celkovo 20 bánk. Medzi „prepadávajúcimi“ navyše nie je započítaná nemecká krajinská banka Helaba, ktorá nedala súhlas so zverejnením výsledkov zrejme preto, že neprešla.

Testy tiež odhalili, že napriek očakávanému neúspechu Španielska sa príliš dobre nedarilo ani Británii. Tamojšie banky síce testami prešli, ale v prípade najhoršieho scenára by ich čakal druhý najväčší prepad kapitálu v celej Európskej únii. Horšie na tom bolo už len Grécko.

„Len osem padnutých bánk a požiadavka na navýšenie kapitálu o 2,5 miliardy eur, to nie je riešenie, ktoré by nastolilo dôveru. Bolo treba, aby padlo viac bánk a kapitál bol navýšený o viac peňazí,“ povedal agentúre Reuters Michael Symonds zo spoločnosti Daiwa Capital Markets.

Podľa Daniela Daviesa z Credit Suisse je problém, že únia neotestovala scenár totálneho bankrotu. „Ľudia nechcú vedieť, ako by si bankový systém počínal pri hypotetickom zlom scenári. Oni chcú vedieť, že existujú peniaze, ktoré by mohli celý systém podporiť pri najhoršom predstaviteľnom scenári,“ dodal.

Šéf EBA Andrea Enria však záťažové testy bráni. Podľa neho viedli k navýšeniu tlaku na finačné ústavy, aby v uplynulých mesiacoch navýšili svoj základný kapitál. „Zhruba 100 miliárd eur extra kapitálu bolo do bánk presunutých len od konca vlaňajšieho decembra do tohtoročného apríla,“ povedal denníku Financial Times.

Prakticky jediným finančným ústavom, ktorý neuspel, a pôsobí na území Slovenska, je rakúska Volksbanken. Ešte pred zverejnením testov však rakúska skupina oznámila, že svoje východeurópske pobočky predá ruskej Sberbank, podľa neoficiálnych informácií za takmer 600 miliónov eur. Najväčšou „padnutou“ bankou v testoch je grécka ATE Bank, ktorá ale neprešla len veľmi tesne a základnú požiadavku päť percent vlastného kapitálu pri najhoršom scenári nesplnila len o 0,1 percentuálneho bodu.

Rakúska Erste Bank, ktorá vlastní najväčšiu slovenskú banku Slovenskú sporiteľňu, splnila základnú požiadavku na úroveň vlastného kapitálu bez väčších problémov. Podľa EBA ale banka drží grécke dlhopisy za 345 miliónov eur, portugalské za 105 miliónov eur a írske za 40 miliónov eur.

Prehľad neúspešných bánk (krajina, chýbajúci kapitál):

  • Österreichische Volksbanken AG (Rakúsko), 160 miliónov eur
  • ATE Bank (Grécko), 713 miliónov eur
  • EFG Eurobank Ergasias (Grécko), 58 miliónov eur
  • Caja de Ahorros del Mediterraneo (Španielsko), 947 miliónov eur
  • Banco Pastor (Španielsko), 317 miliónov eur
  • Grupo Caja 3 (Španielsko), 140 miliónov eur
  • Caixa d´Estalvis Unio de Caixes de Manlleu, Sabadell i Terrassa (Španielsko), 85 miliónov eur
  • Caixa d´Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa (Španielsko), 75 miliónov eur

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com