Keď sa filozof sa spýta „Načo nám je ekonómia?“, tak si od ekonómov koleduje o odpoveď: „A načo nám je vlastne filozofia?“. A v tohtotýždňových Záložkách na víkend ju aj dostane.
Začína ich odchádzajúci Steve Ballmer zo zaujímavého uhla pohľadu – aké to vlastne je šéfovať monopolu? A ako sa vôbec dá v trhovom prostredí k monopolu dopracovať? Steve Ballmer nebol nikdy príťažlivou postavou na rozdiel od svojho predchodcu Billa Gatesa.
Originálne zamyslenie nad S. Ballmerom ponúka John Cassidy v New Yorkeri. Okrem iného nazýva odchádzajúceho manažéra vďaka jeho vystupovaniu „chodiacim infarktom“:
Ballmer sa chystá na dôchodok Zdroj: SITA / AP
Falšovateľom umenia ide zvyčajne o jednu z troch vecí: o peniaze, o slávu alebo o oboje. Príbeh Marka Landisa, ktorý svoje falzifikáty druhotriednych majstrov – a bolo ich veľmi veľa – rozdával zadarmo ako filantrop múzeám po celej Amerike, je preto fascinujúci. Skvelý príbeh ponúka New Yorker v platenej podobe, kto ale má chuť, tento starší článok z New York Times celý príbeh dobre zhŕňa – vrátane obrázkov.
Zaujímalo vás niekedy, koľko vlastne zarábajú kapely na predaji CD (také tie strieborné placky, z ktorých sa vyrábajú MP3ky)? Koľko ide vydavateľstvu? BBC ponúka skvelé čítanie o tom, ako funguje ekonomika vydávania hudby – nakoniec, vo fyzickej podobe sa stále predáva 70 percent hudobných albumov. Ako čerešnička sa v článku objaví aj bubeník Pink Floyd Nick Mason.
Zdroj: Branislav Benčat
Na názorovej stránke New York Times sa profesor filozofie Alex Rosenberg pustil do kritiky ekonómie a rozpútal tak búrku, hlavne vo vedeckých kruhoch. Na jeho stranu sa s nadšením pridali tí, ktorí ekonómii radi vyčítajú, že nedokáže dobre predpovedať blížiace sa problémy. Kritici – medzi nimi jeden z najvýznamnejších ekonómov Justin Wolfers – zas upozorňujú, že A. Rosenberg si svoje argumenty jednoducho vycucal z prsta.
Čo vlastne robí GPS s našou vlastnou schopnosťou orientácie? Článok Leona Neyfakha v Boston Globe sa neuspokojuje s tradičnou argumentáciou „technológia nás robí hlúpejšími“ a hľadá odpovede medzi vedcami, ktorí sa myslením, mozgom a kognitívnymi schopnosťami zaoberajú roky.
Poznáte pravidlo, že treba vypiť dva litre vody denne a káva sa do toho nepočíta? A čo tak, že antioxidanty nám iba pomáhajú? Alebo že deti sú vďaka cukru hyperaktívne? New Scientist sa vrhol do vedeckých štúdií a ponúka šesť mýtov, ktoré sa nezakladajú na žiadnom vedeckom základe. Vrátane paleodiéty. Článok je najzábavnejší, ak sa číta zároveň s ľubovoľným ženským magazínom, obzvlášť takým, ktorý ponúka nové, zaručené diéty.
Kniha týždňa
A kniha pre tento týždeň sa takisto vysporadúva s mýtmi. Keď ekonómka Emily Oster otehotnela, dostala dlhý zoznam potravín, ktorým sa má vyhýbať. Veľa vecí však prišlo bez vysvetlenia, napríklad prečo nemá piť kávu alebo či si raz za čas môže naliať víno. A tak sa pustila do vlastného výskumu tak ako sa na vedca patrí. Jej kniha Expecting Better vnáša do tehotenských mýtov poriadok: netreba sa báť suši, pravidelného pitia vína a dokonca ani amniocentézy. Ideálne čítanie na upokojenie nastávajúcich mamičiek.
Expecting Better
