Takmer rok platnosti má za sebou zákon o sprostredkovaní poistenia, ktorého podoba sa nestretla s veľkým nadšením. Povinnosť rozdeliť sprostredkovateľskú obec na dve skupiny bola spočiatku vnímaná negatívne.
Obzvlášť makléri – ktorí mali byť platení klientom, na rozdiel od agentov platených poisťovňami – videli problém v tom, že nemôžu vykonávať obe činnosti súčasne. Aj preto je dodnes v registri centrálnej banky len hŕstka maklérov. Všetci ostatní sa rozhodli byť agentmi.
„Dlho som bol v zozname maklérov sám, ostatní vyčkávali, ako sa rozhodnú ich konkurenti,“ hovorí šéf prvej registrovanej firmy Anderson Alfréd Paulovič. Nevidel problém v tom, že by ho mali platiť klienti, a nie provízie z poisťovne. „Moji klienti vedia, za aké služby si platia, a sú s tým spokojní,“ dodáva.
Maklér ako najvyššia priečka v hierarchii sprostredkovateľov so sebou nesie aj nádych exkluzivity. Časť veľkých firiem si preto založila osobitnú maklérsku spoločnosť, hoci väčšinu času fungujú ako agenti. Maklérska registrácia im však prináša prestíž.
Samo zákonné rozdelenie, ktoré jednej firme neumožňuje byť zároveň maklérom aj agentom, sa vyriešilo svojsky: obe firmy sedia na rovnakej adrese a mávajú i rovnakých zástupcov, ktorí podľa potreby rozdávajú rôzne druhy vizitiek.
Menšie sprostredkovateľské firmy sa rozhodli len pre jeden druh činnosti, väčšinou agentský. Viesť dve firmy totiž okrem administratívneho bremena znamená aj dodatočné náklady, v prípade menšej spoločnosti zhruba stotisíc korún ročne. Dvojité fungovanie sa preto vyplatí len časti firiem.
Okľuky
Prechod na fungovanie agentským spôsobom, teda len na zmluvy s poisťovňami, znamenal potrebu vyriešiť, ako zastupovať klienta pri jednaniach s poisťovňou. Agent totiž zároveň na tú istú činnosť nemôže mať dohodu s poisťovňou i klientom zároveň.
„Máme na to formulár, prejav vôle, a na základe neho jednáme o požiadavkách klienta s poisťovňou aj bez jeho prítomnosti,“ vysvetľuje okľuku Martin Sinčák zo spoločnosti Assure. Pred platnosťou zákona sa na tento účel využívalo splnomocnenie, to však už v súčasnosti nie je možné. Agent je totiž podľa zákona zástupcom poisťovne, nie klienta.
Naopak makléri stratili možnosť v mene poisťovne podpisovať zmluvy s klientmi. V mnohých prípadoch, hlavne pri priemyselnom poistení, to nie je problém, no bráni to pri poskytovaní úplných služieb. Napríklad ak klient potrebuje narýchlo dohodnúť cestovné poistenie. „Vtedy mu môžem povedať, ako ho vybaviť napríklad telefonicky, ale musím mu vysvetliť, že zákon mi ho priamo uzavrieť, bohužiaľ, neumožňuje,“ dodáva A. Paulovič.
Formality
Okrem týchto častí však makléri nevnímajú zákon úplne negatívne. „Z deväťdesiatich percent nám nerobí problémy, ten zvyšok je však dosť podstatný,“ tvrdí M. Sinčák.
Iní zasa vítajú tlak na profesionalizáciu sprostredkovateľov. „Tento zákon okrem iného núti k lepšej vzdelanosti sprostredkovateľov, na ktorú u našich agentov tlačíme aj my. Takže to vítame,“ hovorí šéf najväčšej sprostredkovateľskej siete na Slovensku OVB Benedikt Fronc.
Jeho spoločnosť, podobne ako väčšina veľkých sietí, má agentskú licenciu, i keď množstvo z nich sa vyhlasuje za nezávislých finančných poradcov.
Okrem tlaku na vzdelanosť sa zákon snažil priniesť aj väčšiu prehľadnosť produktov pre koncového klienta. To sa mu podarilo – hlavne formálne.
Povinnosť robiť analýzu finančných potrieb a informovať klienta o základoch predávaného produktu sprostredkovatelia riešia podpisom nového papiera. Na ňom klient formálne potvrdzuje, že sprostredkovateľ analýzu vykonal, hoci skutočnosť môže byť iná.
Reálnu možnosť odporúčať klientom produkty presne podľa ich potrieb majú predovšetkým spoločnosti, ktoré sa venujú širšej palete poradenstva, popri poisťovníctve napríklad investíciám do fondov či iným sporiacim a úverovým produktom.
Čisto poistní sprostredkovatelia budú mať na akúkoľvek klientsku potrebu jedinú odpoveď: niektorý z druhov poistenia bez ohľadu na to, či je najvhodnejší alebo nie.
Širší dohľad
Aj z tohto dôvodu pripravuje ministerstvo financií širšiu úpravu sprostredkovania finančných služieb. Keďže zákon o sprostredkovaní poistenia považuje ministerstvo financií za úspešný – napriek ťažkaniu profesionálnej obce –, má byť nová úprava vymodelovaná podľa neho. Najvyšším stupňom majú byť sprostredkovatelia platení klientom, pod nimi tí, ktorí zastupujú jednotlivé finančné ústavy. Na stôl by sa mal dostať v priebehu budúceho roka.
Jeho cieľom má byť opäť viac chrániť klientov pred zlými sprostredkovateľskými praktikami. No viac ako regulátori z Národnej banky Slovenska, ktorí majú na jeho uplatňovanie dohliadať, ich ochráni etický prístup jednotlivých spoločností – ak oň majú záujem.
Dohľad sa podľa doterajších skúseností maklérov či poisťovní zameriava viac na formálne nedostatky než skutočné chyby pri predaji poistenia. Firmy tak musia vedieť vydokladovať, že klienti podpísali formálne potvrdenie o analýze potrieb, že vybavili sťažnosť klienta v zákonom stanovenej lehote a že majú platný reklamačný poriadok.
Praktiky sprostredkovateľov v teréne fungujú rovnako ako v minulosti. Čerstvým príkladom môže byť povinné zmluvné poistenie, kde napriek platnému zákonom opäť ponúkajú iné než cenníkové sadzby. Alebo životné poistenie, kde niektoré poisťovne menia vlastné kapitálové poistky za investičné, i keď na tom získava predovšetkým sprostredkovateľ, a nie klient.
- Kto je kto?
- Poisťovací maklér je od poisťovní nezávislý, pôsobí na základe zmluvy s klientom.
- Poisťovací agent vykonáva poistenie na základe zmluvy s jednou alebo viacerými poisťovňami, napríklad pri ponuke povinného zmluvného poistenia.
- Podriadený sprostredkovateľ poisťuje na základe zmluvy s poisťovacím agentom, maklérom alebo sprostredkovateľom z iného členského štátu EÚ.
- Výlučný sprostredkovateľ pracuje na základe zmluvy s jedinou poisťovňou. Príkladom môžu byť fyzické osoby, ktoré uzatvárajú životné poistenie.
Foto - Flickr.com
